Slovensko patrí medzi najdrahšie krajiny na zamestnávanie, firmy platia takmer dvojnásobok priemeru OECD

Kým v mnohých krajinách nesie väčšiu časť odvodového bremena zamestnanec prostredníctvom dane z príjmu, na Slovensku leží značná časť nákladov na pleciach zamestnávateľov. Zamestnávateľské odvody totiž podľa OECD dosahujú 24,4 percenta z celkových nákladov práce, čo je takmer dvojnásobok priemeru OECD na úrovni 13,5 percenta. „Skutočný problém nespočíva len vo výške tohto zaťaženia, ale najmä v jeho štruktúre, keďže neúmerne veľká časť odvodov leží na pleciach zamestnávateľov, čím sa práca systematicky predražuje,“ upozorňuje analytička Klubu 500 Diana Motúzová.

Podľa nej má takéto nastavenie oveľa širšie dôsledky, než sa môže na prvý pohľad zdať. Firmy sú opatrnejšie pri prijímaní nových zamestnancov, častejšie odkladajú investície a hľadajú spôsoby, ako náklady znižovať. Výsledkom je rast automatizácie, outsourcingu či presúvanie časti aktivít do krajín s priaznivejším podnikateľským prostredím. Vysoká cena práce zároveň podľa nej deformuje pracovný trh, pretože rozdiel medzi tým, čo zamestnávateľ za pracovníka zaplatí, a tým, čo zamestnanec reálne dostane na účet, je príliš veľký.

Výrazný kontrast vidí analytička pri porovnaní Slovenska s krajinami ako Dánsko, Litva alebo Nový Zéland. Tie majú zamestnávateľské odvody minimálne alebo nulové a väčšiu časť daňového zaťaženia presúvajú do dane z príjmu. Slovensko podľa nej ide opačným smerom, čo oslabuje konkurencieschopnosť domácich podnikov.

Poľsko ďaleko pred nami

Za mimoriadne zaujímavé označuje aj porovnanie s Poľskom, ktoré má podobné historické aj ekonomické východiská. Napriek tomu sa v posledných rokoch stalo jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík regiónu a výrazne posilnilo svoju pozíciu atraktívnej investičnej destinácie. „Aj v oblasti zdaňovania práce má nastavenie priaznivejšie, keďže celkové daňovo-odvodové zaťaženie je výrazne nižšie a podiel odvodov na strane zamestnávateľa nedosahuje ani zďaleka také extrémne hodnoty ako na Slovensku,“ tvrdí Motúzová. Podľa nej sa to následne premieta do nižších nákladov práce, väčšej flexibility trhu práce aj vyššej atraktivity pre investorov.

Slovenský model podľa analytičky vytvára paradox. Na jednej strane sa snaží chrániť čisté mzdy zamestnancov, no na druhej strane zvyšuje cenu práce natoľko, že firmy majú menší priestor na rast miezd, vytváranie nových pracovných miest či investície do ľudí. „Vyššia cena práce znamená menej pracovných príležitostí, pomalší rast miezd a nižšiu flexibilitu firiem investovať do ľudí,“ upozorňuje.

Situácia neláka nových investorov

Dopady vysokého odvodového zaťaženia sú podľa nej citeľné aj z pohľadu investorov. Hoci Slovensko stále nepatrí medzi krajiny s najvyššími mzdami, celkové náklady práce sú vzhľadom na čisté príjmy zamestnancov výrazne deformované. Každý nový pracovník tak pre firmu predstavuje omnoho vyšší náklad, než naznačuje jeho čistá mzda. Práve to podľa Motúzovej motivuje podniky hľadať alternatívy mimo Slovenska.

„Slovensko sa dostáva do pasce vlastného systému. Na jednej strane potrebuje zvyšovať zamestnanosť, produktivitu a prilákať investície s vyššou pridanou hodnotou. Na druhej strane však udržiava model, ktorý tieto ciele systematicky podkopáva,“ konštatuje analytička Klubu 500. Dodáva, že bez zásadnejšej zmeny filozofie zdaňovania práce a zníženia odvodového zaťaženia na strane zamestnávateľov bude Slovensko len ťažko vytvárať prostredie, v ktorom sa oplatí podnikať, inovovať a rozširovať výrobu. „Dáta OECD totiž nehovoria len o percentách. Hovoria najmä o realite, v ktorej podnikanie na Slovensku jednoducho nie je ľahké,“ uzatvára Motúzová.