Slováci budú platiť najvyššie dane z práce v regióne, varuje rozpočtová rada

Najväčšiu časť príjmov verejných financií pritom tvoria dane z práce vrátane sociálnych a zdravotných odvodov, ktoré podľa odhadov RRZ v roku 2026 prekročia 20,5 % HDP. To znamená, že fiškálna konsolidácia sa opiera predovšetkým o zvyšovanie záťaže zamestnancov a zamestnávateľov, nie o reformy výdavkov či širšie daňové presuny.

Porovnávanie výšky daní z práce medzi krajinami je však zložité. Ako pripomína RRZ, výška daňovej záťaže sa líši podľa typu domácnosti, daňových úľav či bonusov. Férový obraz preto poskytuje tzv. implicitná sadzba daní z práce, ktorá zohľadňuje všetky zaplatené dane a odvody v pomere k celkovým hrubým príjmom zamestnancov. Táto metodika zároveň upravuje výpočty o povinné príspevky do druhého dôchodkového piliera a odpočítava daňové kredity, ako je napríklad daňový bonus na dieťa.

Podľa údajov rady táto implicitná sadzba na Slovensku dlhodobo rastie, a to z úrovne 35,1 % v roku 2004 na 38,1 % v roku 2023. Odhady na rok 2026 počítajú až s hodnotou 39,8 %, čo predstavuje rekord v rámci krajín Vyšehradskej štvorky a jednu z najvyšších úrovní v celej Európskej únii. Pre porovnanie, priemer EÚ dosahuje približne 34,1 %, takže Slovensko sa ocitne o 5,7 percentuálneho bodu nad týmto priemerom. Inými slovami, zdanenie práce bude na Slovensku takmer o pätinu vyššie než v priemere únie.

Rada upozorňuje, že tento trend nevznikol náhodne, ale je dôsledkom dlhodobého nastavenia daňovo-odvodového systému, ktorý „potichu“ zvyšuje záťaž práce prostredníctvom meniacich sa parametrov. K nárastu prispeli aj konsolidačné opatrenia prijaté po roku 2023, ako zvýšenie sadzieb zdravotného poistenia o dva percentuálne body, rozšírenie stropov na platenie sociálnych odvodov či zavedenie vyšších pásiem dane z príjmu fyzických osôb.

„Ide o štrukturálny posun, ktorý nás vzďaľuje od odporúčaní medzinárodných inštitúcií,“ konštatuje RRZ. OECD aj Európska komisia totiž dlhodobo odporúčajú znižovať zdanenie práce a presúvať daňové bremeno na spotrebu, majetok či environmentálne dane. Slovensko sa však podľa rady uberá opačným smerom. Naďalej sústreďuje daňové bremeno na pracovné príjmy, zatiaľ čo zdanenie kapitálu, majetku či spotreby zostáva pod priemerom EÚ.