Červené denníčky ho maľujú ako spásu Slovenska, pokrokového rytiera na bielom koni, ktorého osedlal ešte počas štúdií v Oxforde, kde písal o metódach farebných revolúcií. Pozorné oko mohlo už v tých počiatkoch pozorovať, že mladíka trénujú na jediný účel: rozvracať aktuálny establišment.

Pravda, prednosť dostala príležitosť, aká sa len tak nevidí: martýrium Jána Kuciaka a jeho partnerky bola moment v histórii SR, ktorý dal do pohybu masy a dokázal zvrhnúť dlhoročnú vládu sociálnej demokracie.

Vieme, čo za „elity” nastúpili potom, a aké podnikli kroky, aby znovu len potvrdili našu podradenosť voči USA (zmluva o obrannej spolupráci) a oslabili našu obranyschopnosť (odovzdanie armádnych systémov Ukrajine)…

Keď sa Robert Fico vrátil k moci, bolo potrebné siahnuť na plán B: Liberálne elity s podporou západu (narážam na britské financovanie influencerov, ktoré jasne svedčí o tom, že os Washington-Brusel-Londýn má s nami svoje záujmy) nasadili Šimečku, ktorého stiahli z europarlamentu. Pod heroickou zásterkou, že doma ho čaká viac práce.

Tento vytrénovaný kariérny politik (žiada sa povedať progresívny politruk) mal vyniesť PS na výslnie a zabezpečiť výhru vo voľbách – zatiaľ sa nestalo, hoci podľa predvolebných prieskumov sú v miernom vedení pred SMERom.

Lenže Šimečka zlyháva na plnej čiare

Po prvé, mohli by sme hovoriť o jeho neučesanom, až iritujúcom vystupovaní. Síce ho naučili živo gestikulovať a pracovať s intonáciou, no jeho prirodzenú, sekanú dikciu sa opraviť nepodarilo.

Na jednej strane chce pôsobiť dramaticky a naliehavo, na strane druhej však „seká” vety do nie práve zvukomalebného staccata. Občas tak máte dojem, akoby hovoril stroj, ktorý len opakuje myšlienky, aké mu naprogramovali jeho stvoritelia.

Podozrivo podobne pôsobila v diskusiách pred prezidentskými voľbami svojho času Zuzana Čaputová…

Najväčší zlom v Šimečkovej kariére však nastal teraz. Jeden z pilierov, na ktorých staval svoje „dobré meno”, bol idylický obrázok vlastnej rodiny. Či už s nimi sympatizujeme alebo nie, partnerka je umelkyňa (teda akoby citlivá duša – hoci sa trasie v spodnej bielizni…), otca stíhali zlí, zlí komunisti, a mama pomáha rómskym deťom vzdelávať sa.

A tiež popritom rozvíja demokraciu cez neziskové projekty. Až na to, že teraz došlo k odhaleniam, v ktorých svetle tie projekty nepôsobia až tak „neziskovo”…

Viete, súhlasím s postojom, že rodina má ostať mimo politického boja. Výnimka prichádza do úvahy vtedy, keď sa táto rodina od začiatku sama stáva aktívom v politickom boji. Šimečkovo zázemie ho priam predurčovalo na dnešnú pozíciu. Dokresľovalo jeho portrét ako „morálne čistého” človeka z usporiadaných pomerov, kde každý jeden bojuje v prospech nejakej ušľachtilej veci.

Otec proti autoritárskym režimom, matka proti nevzdelanosti, a on sám proti Robertovi Ficovi. Lenže na pozadí aktuálnych odhalení SMERu – o ktorých sme priniesli niekoľko článkov osobitne, sa obrázok dokonalej, politicky aktívnej rodiny rozpadá ako hrad z piesku.

A s tým aj Šimečkova uveriteľnosť a politická kariéra ako celok.

O tom, ako sa celá strana zdiskreditovala v očiach opozičných partnerov aj vlastných voličov, keď minulý týždeň hlasovala spolu so SMERom, už ani netreba hovoriť. Aspoň dali ďalší tromf Matovičovi, aby sa mohol vyhovoriť, že jeho poslanci hlasovali v prospech novelizácie Ústavy posmelení úkonom svojich kolegov z PS.

Takto, postupne, sa Šimečka a spol. sami odsudzujú na postupnú politickú izoláciu a následne zánik.