Olívia je dieťa, ktoré sa narodilo prostredníctvom náhradného materstva a teraz proti nemu bojuje. „Myslím si, že moje slová sú dôležité, pretože nanešťastie príliš často zabúdame na ľudí, ktorí sú náhradným materstvom ovplyvnení najviac, ale títo ľudia nikdy nevyjadrili svoj súhlas, svoj názor a to sú práve tie deti, ktoré sa prostredníctvom náhradného materstva narodili,“ začína rozprávanie svojho príbehu Olivia.

Podľa jej slov sú deti odtrhnuté od svojich matiek a sú predané úplne cudzím ľuďom ako napríklad autá vo fabrike. „Vyberiete si spomedzi možností, ktoré sa vám môžu alebo nemusia páčiť. Tieto deti sú vlastne považované za produkt, za výrobok, spotrebný tovar,“ hovorí Olivia. „Ja som tiež produkt náhradného materstva, stvorená, predaná, kúpená a rada by som vám povedala svoj príbeh, aby ste pochopili, ako ma ovplyvnil a prečo nestačí iba regulovať náhradné materstvo, ale musíme ho úplne zrušiť, nielen pre blaho detí, ale prevažne kvôli právam detí,“ dodáva.

„Dieťa by nikdy nemalo byť predmetom zmluvy a už vôbec by nemalo byť predmetom transakcie, obchodného predaja,“ hovorí Olivia pred tým , než začne rozprávať svoj príbeh.

.

„Môj príbeh sa začína pred 40 rokmi, vlastne pred tým než som sa narodila. Moji rodičia sa stretli, moja matka už mala dieťa s iným mužom. Rodičia boli chytrí a mali fungujúci podnik, mama bola 11 rokov staršia ako otec. Peniaze tiekli potokom,“ hovorí. Podľa jej slov matka akoby zabudla na svoj vek a na svoje biologické hodiny, a tak sa síce v určitej dobe rozhodli, že si založia rodinu, lenže na to, aby to išlo prirodzeným spôsobom, už bolo neskoro. „Mama vtedy mala 48 a otec 37 rokov a mama mala problémy s neplodnosťou. Otec mi povedal, že vtedy chceli dieťa s vlastnými génmi a teda adopcia neprichádzala do úvahy,“ hovorí. „Jediné možné riešenie pre nich bolo náhradné materstvo, tak sa pre neho sa rozhodli, inak by sa možnosti mať vlastné dieťa museli vzdať,“ dodáva.

Rodičia Olivie sa napokon rozhodli ísť do Spojených štátov, konkrétne do Louisville v Kentucky, nájsť tam agentúru, ktorá by im pomohla s hľadaním náhradnej matky. „Moji rodiča najprv dali agentúre zoznam týkajúci sa potenciálnej ženy, ako by mala vyzerať. Ja som sa narodila prostredníctvom tradičného náhradného materstva, nie gestačného, moja matka je so mnou biologicky príbuzná,“ hovorí Olivia a dodáva, že na tom v podstate nezáleží : „vieme predsa, že matka je tá, ktorá je biologicky spojená s dieťaťom v lone 9 mesiacov a potom ho porodí.“

Prešiel asi rok a v roku 1991 rodičia Olivie našli náhradnú matku, ktorej sa však nedarilo embryá udržať. Tak museli v hľadaní pokračovať až napokon sa spojili s pani, ktorá sa stala jej biologickou matkou. „Ona otehotnela dva mesiace po podpísaní zmluvy,“ hovorí Olivia.

Hovorí sa, že agentúry skúmajú psychiku týchto žien prostredníctvom testov, uisťujú sa, že nemajú žiadne dlhy, ale podľa Oliviinho názoru to nie je pravda. „Je to biznis 14 miliárd za rok (2022) takže ak si myslíte, že sa niekto bude dôkladne zaoberať osudom tých žien, ktoré sa prihlásia na interview, tak to vôbec nie je pravda,“ tvrdí Olivia. „Môj prípad je toho dokonalým príkladom. Moja biologická matka nebola psychicky stabilná,“ hovorí. Podľa jej slov mala jej matka problémy s depresiami a predtým ako sa Olivia narodila stratila svojho syna vo veku dva a pol roka pri veľmi tragickej domácej nehode. „Myslím že sa dokážete vcítiť, že bola na dne. Mentálne bola zničená, mala dlhy, avšak pred svojimi deťmi a manželom musela hrať statočnú,“ dodáva.

„Je to zneužitie a využitie situácie ženy, ktorá len potrebovala zaplatiť účty a nasýtiť svoje deti,“ pokračuje Olivia. „Ja som sa narodila 10.12.1991, čo bol dátum ktorý si vybrali moji noví rodičia. Bol to deň medzi narodeninami mojej náhradnej matky, ktorá sa narodila 5.12., a biologickej matky, ktorá sa narodila 15.12,“ dodáva a pokračuje: „Mala som byť také vianočné dieťa, aj o tomto bolo rozhodnuté za mňa.“

Olivia sa narodila do náručia svojej biologickej matky. Matky, ktorá ju podľa jej slov vynosila, ktorá na ňu rozprávala, cez ktorú prijímala nielen živiny potrebné pre jej život ale aj emócie, ktoré prežívala počas tehotenstva. „Bola v podstate jediný človek, ktorého som do tej doby poznala. Musela som spraviť riadny skok, z matkinho lona do chladného sveta nemocničných svetiel aby ma nakoniec predali a dokončili tým dohodnutú transakciu,“ hovorí Olivia. „Ocitla som sa v náručí adoptívnych rodičov, ktorých som nepoznala, a to bolo na nešťastie prvá trauma, ktorá sa zapísala do zvyšku môjho života – trauma z opustenia.“

Olivia vraví, že už ako dieťa vykazovala známky traumy z opustenia, rodiča ju nemohli nechať samú doma pretože dostala hysterické záchvaty. Hodnotí sa ako zložité dieťa. „Ťažko som si hľadala kamarátov, rodičia ma nemohli nikde nechať na noc, keď som šla niekde na večierok, chvíľu som tam vydržala a potom ma chytil hysterický záchvat, nemohli ma nechať nikde osamote. Hocikde ma rodičia na chvíľku opustili, bála som sa ,že ma opustia natrvalo,“ hovorí Olivia.

„V tej dobe som prežívala taký vnútorný boj. Ako môžem vybudovať svoj život, keď ani neviem, odkiaľ pochádzam?“ pýtala sa Olivia. Keď dospela tak sa veci zhoršili. Tvrdí, že prepadla alkoholu, závislostiam, bola dokonca znásilnená. „ Pretože som neustále hľadala kým skutočne som .Dokonca som sa niekoľko krát pokúsila o samovraždu,“ hovorí so slzami Olivia. „Proste môj život nestál za veľa.“

Podľľa jej slov mala problém udržať normálne priateľstvá, chovala sa ku každému príliš dusivo, pretože sa bála opustenia. Bola osamotená, opustená, prepadla depresiám. „Nikdy som si nedokázala nájsť stabilnú prácu a ťažko sa mi dokončovalo štúdium,“ hovorí Olivia.

Manžel jej postupne pomohol vybudovať život. „Mal so mnou veľa trpezlivosti a veľmi ma miloval. Chápal mojim emóciám a presne chápal prečo reagujem tak ako reagujem,“ hovorí Olivia. „Dnes mám tri nádherné deti, ale nanešťastie aj oni trpia mojimi traumami. Moja najstaršia dcéra a môj druhý syn trpia presne mojimi traumami z odmietnutia. Trpia nimi tak ako ja, pretože si myslím, že tieto traumy sú transgeneračné, prechádzajú na ďalšie generácie,“ dodáva.

„Myslím si že náhradné materstvo neovplyvnilo len mňa, ale aj moje deti. Oni, samozrejme, už majú pomoc,“ vraví Olivia.

O tom, že sa narodila z náhradného materstva, získala dôkaz pomocou testu DNA keď mala 30. „Jediná vec, o ktorej som o sebe vedela, bolo, že nezapadám. Nevedela som nadviazať kontakt s matkou, len s otcom, pretože on bol so mnou biologicky spojený a ja som vnútri v sebe cítila, že je niečo nesprávne,“ hovorí o svojom príbehu Olivia a dodáva: „Deti nie sú hlúpe. Nie je to tak dávno, čo mi bola diagnostikovaná bipolárna porucha. Moja biologická matka sama bojuje s psychickými problémami, a som presvedčená , že som to po nej zdedila, ale ako si môžem byť istá?“ opýtala sa.

Podľa jej slov nikdy nevidela lekárske záznamy svojej biologickej matky a všetko bolo pred ňou utajené. Nakoniec sa jej však tieto údaje podarilo získať.

„Keď som otehotnela so svojím prvým dieťaťom, s Eleanor, tak som bola k smrti vystrašená, pretože som nevedela čo jej odovzdám: rakovinu, genetické ochorenia, duševné poruchy? Je to pre mňa zarážajúce, že ľudia považujú za najlepší záujem dieťaťa, všetky tieto informácie pred ním ukryť, aby to celý život bolo tajné,“ vraví Olivia, ktorá by podľa jej slov mohla rozprávať aj hodiny o tom, aké problémy jej náhradné materstvo spôsobilo.

„Pozrite sa na mňa, dvaja ľudia pred rokmi urobili sériu rozhodnutí a dôsledkom toho som prišla na svet. Ako rozhodnutie dvoch ľudí, keď som ešte neexistovala. A práve táto voľba rozhodla o celej mojej existencii,“ hovorí Olivia. „Dúfam, že konečne to za chvíľu budem ja, kto sa postará o dôsledok, vďaka ktorému bude zrušené to zverstvo náhradného materstva,“ dodáva.

„Nechcem však, aby moje slová vyzneli tak, že chcem rodičov za niečo obviniť, oni proste využili možnosť a proces, spôsob, ktorý im bol ponúknutý na striebornom podnose a nemali silu mu odolať. Dnes už žiadnu nenávisť necítim. Nevyčítam im to, milujem ich,“ povedala Olivia. Avšak viní systém, ktorý pomaly ale isto umožnil legalizáciu náhradného materstva. Tvrdí, že sme najprv schválili využitie náhradného materstva zo zdravotných dôvodov, akým je napríklad neplodnosť, potom sme ho začali prijímať zo sociálnych dôvodov, a teraz ho prijímame ako riešenie v podstate čohokoľvek. „Z dôvodu procesu obchodovania s ľuďmi, predaja detí, z etických a bioetických dôvodov, musí byť náhradné materstvo zakázané a zrušené,“ povedala.

„Ja nie som lekár, ja som len dieťa. Najväčším dôvodom pre zrušenie tejto hrôzy je práve záujem a práva dieťaťa, jeho mentálna rovnováha, ktorú možno práve ako ja, nemusí nikdy získať späť,“ hovorí.

Svoju výpoveď adresuje všetkým, ktorí si myslia že náhradné materstvo je normálne. „Ak sa proste jedno dieťa, tak ako ja, stretne s toľkými problémami v spojitosti s náhradným materstvom, malo by to stačiť a všetkých vás presvedčiť o tom, že na tomto procese nie je nič dobré a nič ho neurobí etickým, aj keď vás chce každý presvedčiť o opaku,“ dodala na záver.