Periodikum Aktuality prinieslo rozhovor s aktivistkou Alexandrou Demetrianovou pod moderátorskou taktovkou známeho liberála Braňa Dobšinského. Chystá sa totiž takzvaný Pochod odvážnych, určený obetiam a ľuďom, ktorí utrpeli nepochybne strašlivú skúsenosť sexuálneho násilia. Pod jeden dáždnik sa však v tomto prípade skryje viac tém, a nie všetky sú tak celkom spoločensky prospešné…

No obraz nech si každý utvorí sám: Sama organizátorka je totiž zároveň dúhovou aktivistkou, ako uvádza vo svojom oficiálnom profile. Venuje sa „boju proti okliešťovaniu ľudských práv LGBTI+ ľudí v o.z. Saplinq, predovšetkým po teroristickom útoku pred Teplárňou. V ostatných rokoch sa špecializovala na práva transrodových ľudí a dostupnosť právnej tranzície.”

Saplinq, to sú tí, ktorým Ódor odklepol – koľko vlastne? Nechcem konšpirovať, písali sme o tom dávnejšie, ale išlo o pekné okrúhle číslo… Na dúhové pochody a sprievodné aktivity. Komu lepšie!

Isteže je ušľachtilé upozorňovať na sexuálne násilie, pomáhať jeho obetiam, a varovať pred potenciálnou hrozbou. Akýkoľvek podobný čin spáchaný na akejkoľvek osobe (obeťami sú predovšetkým ženy) je zavrhnutiahodný a podlieha trestnému právu. Preto aj iniciatíva, ktorá sa touto témou zaoberá a otvára dialóg s odborníkmi, by mohla byť chvályhodná. Nebyť teda spomínaných detailov…

Veď prečo sa do toho musia osobitne montovať ľudia z tzv. kvír komunity?

Dajme tomu, že som gay. Prídem na manifestáciu proti násiliu – ale prečo by som mal so sebou vláčiť dúhovú zástavu? Veď tam nejde o LGBTi ľudí, ale o úplne všetkých. Tak hádam sú si osoby vystavené sexualizovanému násiliu rovné bez ohľadu na pohlavie, rod, či vek, či sexuálnu preferenciu!

Štatistika sexuálne podmienených napadnutí či dokonca vrážd je hrôzostrašná, bezpochyby. Problém pri analýze tejto vážnej témy spočíva inde. Z pohľadu Demetrianovej je totiž na vine nastavenie súčasného sveta, konkrétne údajný „toxický patriarchát.” Ženy sú dnes podľa nej len ozdobou a potešením mužov…

Tréner sexuálne zneužíval mladú hviezdičku. Zmaril obrovský talent a zničil jej kariéru

Kde na to prišla? Ja som teda pracoval v korporáte, kde bola nado mnou riaditeľka, nad ňou regionálna manažérka, a nad ňou regionálna riaditeľka. Ani jedna z nich nebola slabá, ustráchaná, či ohrozená vo svojej pozícii, práve naopak – to my muži sme sa na niektorých poradách triasli…

Dáma v štúdiu však hovorí o tom, že mnohokrát tieto incidenty nie sú ani priamo o sexuálnom styku, ale o moci a kontrole – zo strany muža. A všetko začína už tým, ako sa rozprávame, sexuálnymi narážkami či verbálnym násilím. Veď v poriadku, poznáme aj takých vulgárnych ľudí, tým sa treba vyhýbať – ale takí muži predsa netvoria dominantnú relevantnú vzorku.

Tvrdiť, že žijeme v mačistickej dobe plnej toxickej maskulinity, je preto scestné a zavádzajúce (hoci existujú jednotlivci, ktorí okolo seba tvoria podobný kult). Ide o typický naratív súčasnej (piatej alebo šiestej – prestal som to počítať) vlny agresívneho feminizmu, ktorého cieľom už nie je zrovnoprávnenie žien v spoločnosti, ale degradácia mužov a vyzdvihnutie žien na pomyselný piedestál – či už doma alebo v práci.

Muž má jednoducho potichučky šúchať nohami v kúte, povedané s istou dávkou nadsázky.

Demetrianová by preto najradšej videla, keby sa do škôl zaviedla komplexná sexuálna a vzťahová výchova už od raného veku. Vraj to je cesta, ako sa vymaniť zo žalostnej situácie výskytov sexuálneho násilia. A rada by tam videla aj „rodovú optiku”. No Pánboh nech ochraňuje Slovensko, ak budú mať podobne nastavení ľudia z mimovládok moc zasahovať do školských osnov!

Dobšinský to v diskusii hral na nôtu, že sexuálna výchova je u nás zneužívaná ako politická téma. Podľa jeho hosťky však tento predmet jednoducho treba zaviesť do škôl – vraj taký je štandard. Keď myslí, nebudem ju presviedčať o opaku. Faktom však ostáva, že deti majú vychovávať rodičia, nie učitelia, ktorí len pasívne dostanú do rúk učebnicu pripravenú ktovie kým.

Popliesť dieťaťu hlavu je totiž veľmi ľahké – a veľmi nebezpečné…

Podľa Demetrianovej je situácia so znásilnenými tak zlá, že násilníci sú dokonca vyviňovaní súdmi. Lebo vraj sudcovia síce rozhodujú z hľadiska práva, no sami vnášajú do hry vlastné rodové stereotypy…

Sexuálna výchova dieťaťa by mohla byť podmienená súhlasom rodiča

Tak to už je dosť silné tvrdenie, čo poviete?

Dodala tiež, že vníma ostrakizovanie mimovládok zo strany štátu. No dobre, ale ktorých? Kto pomáha v sociálnej oblasti, nie je predsa lobista. Prečo títo mimovládkari stále kryjú chrbát jeden druhému? Veď ak by štát zobral tým politickým, môže pridať tým, ktoré pomáhajú obetiam sexuálneho násilia, napríklad.

Demetrianová ale pridáva ešte za lyžicu, keď hodnotí stav demokracie na Slovensku. Vraj sme sa o režim nestarali dostatočne, a berieme ho tak, že voľby sú všetkým a ďalej nič. A že čo všetko sme nedotiahli, a vôbec, svet smeruje do „bačorín”. Lebo aj USA, slovutný „strážca demokracie a ľudských práv” sa stáva „opresívnym” hráčom…

Nuž a tento polyhistorský prístup dotyčnej dámy je presne dôvod, ktorým znevažuje všetko dobré, čo jej iniciatíva v prospech obetí sexuálneho násilia prináša. Vari je odborníčkou na geopolitiku? Vyštudovala politológiu?

Dobšinský pridáva, že USA sa fašizujú, a že čo bolo v učebniciach za Tisa, a novinárky to dnes tak veľmi schytávajú, a tak ďalej, a tak podobne…

Čo dodať záverom? Tí dvaja sa jednoducho našli!