Šaško: Pri mŕtvici hrá čas kľúčovú úlohu, reagovať vedia už aj škôlkari

„Rýchlosť, ako zareagujeme, rozhoduje o tom, či náš rodinný príslušník, blízky alebo hocijaký človek, ktorý práve môže ísť okolo nás, bude mať následky a aké vážne budú. Či sa bude učiť nanovo rozprávať, chodiť alebo či bude vedieť byť samostatný,“ priblížil Šaško.

Fast Heroes spúšťa už šiesty ročník projektu, ktorý je postavený na novom module s názvom Päť výziev v prevencii. „Sme presvedčení, že okrem znalostí príznakov CMP je čas vzdelávať naše deti aj o rizikových faktoroch mŕtvice a infarktu myokardu,“ uviedla koordinátorka projektu Ľubica Fidesová. Dodala, že do iniciatívy je zapojených viac ako 1100 škôl a 70.000 detí.

Šaško avizoval, že projekt chce rozšíriť do všetkých samosprávnych krajov. „V priebehu mesiaca november budem zvolávať stretnutie všetkých ôsmich županov na ministerstve zdravotníctva, kde otvoríme viacero tém. Rozšírenie tohto programu bude určite na agende, pretože jeho výsledky sú absolútne hmatateľné – za štyri roky existencie priniesol preukázateľne zachránené životy, keď deti rozpoznali príznaky mŕtvice a vedeli efektívne komunikovať aj s operačným strediskom,“ poznamenal.

Podľa prezidentky Slovenskej neurologickej spoločnosti a prednostky Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach Zuzany Gdovinovej sa Slovensko v akútnej liečbe cievnych mozgových príhod radí medzi najúspešnejšie krajiny v Európe. „Asi 25 percent pacientov liečime intravenóznou trombolýzou a približne 11 percent mechanickou trombektómiou (odstránenie krvnej zrazeniny z mozgovej cievy, pozn. TASR),“ uviedla.

Úspech podľa nej spočíva v systematickom zbere a analýze dát v Registri CMP, ktoré pomáhajú hodnotiť kvalitu práce centier a odhaľovať rezervy v liečbe. „V tejto oblasti by sme boli veľmi radi, keby pán minister a rezort s nami spolupracovali v tom, že by sme chceli prenášať dáta priamo zo štruktúrovanej prepúšťacej správy, aby boli presnejšie a aby sme sa vedeli ešte lepšie posunúť v akútnej liečbe,“ zdôraznila Gdovinová. Dodala, že Slovensko stále zaostáva v následnej starostlivosti – najmä v rehabilitácii a logopedickej pomoci, ktoré sú kľúčové pre návrat pacientov po mozgovej príhode do bežného života.

Šaško pripustil, že starostlivosť o pacienta s prekonanou mŕtvicou je na Slovensku dlhodobý problém. Téme sa chce venovať aj v rámci reformného plánu Misia zdravie, ktorý chce presunúť priamo pod riadenie ministerstva. „Kardiológia a cesta pacienta budú jednou z vlajkových priorít. Chceme, aby bola táto cesta, od digitalizácie až po konkrétne procesy, jasne definovaná,“ povedal.

Viceprezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti Anna Vachulová upozornila, že až 80 percentám cievnych mozgových príhod by sa dalo predísť lepšou kontrolou rizikových faktorov. Medzi najvýznamnejšie patrí vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol, fajčenie, cukrovka a obezita. „Ak znížime systolický tlak o desať milimetrov ortuťového stĺpca, zabránime 35 percentám mozgových príhod,“ uviedla. Dodala, že riziko možno znížiť aj úpravou cholesterolu, hmotnosti či obmedzením fajčenia.

Starostlivosť o pacienta po mŕtvici je na Slovensku stále nedostatočná

Starostlivosť o pacientov po cievnej mozgovej príhode zostáva na Slovensku nedostatočná. Problémom je aj neskoré rozpoznanie a liečba spasticity – zvýšeného svalového napätia, ktoré vzniká u časti pacientov po mŕtvici. Upozornili na to neurológovia, rehabilitační lekári a analytici na pondelkovej tlačovej konferencii pri príležitosti Svetového dňa cievnej mozgovej príhody (29. 10.).

„Život silne obmedzujúca spasticita nie je nevyhnutným osudom po mozgovej príhode. Moderná liečba spolu s aktívnou rehabilitáciou ju dokážu výrazne zmierniť – ak sa nasadia dostatočne zavčasu. Problém dnes nie je v nedostatku terapeutických možností, ale v tom, že o nich pacienti často vôbec nevedia,“ uviedol prednosta II. neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Univerzitnej nemocnice Bratislava Juraj Valkovič.

Po roku od zavedenia úhrady liečby spasticity do dvoch rokov od prekonania cievnej mozgovej príhody (CMP) možno podľa odborníkov pozorovať pozitívne posuny, no liečba zostáva stále nedostatočne využívaná. „Po roku od rozšírenia úhrady vidíme zlepšenia dostupnosti liečby, ale systémová starostlivosť o pacientov po CMP ešte zďaleka nie je samozrejmosťou. Musíme sa posunúť od liečby príznakov k systematickému manažmentu pacienta po CMP,“ doplnil Valkovič.

Primár rehabilitačného oddelenia nemocnice AGEL Bratislava Marek Tkáč podotkol, že kľúčom k úspechu je multidisciplinárny prístup. „Včasná a cielená rehabilitácia je rovnako dôležitá ako samotná akútna liečba. Rehabilitácia je komplexný proces, ktorý potrebuje neurologickú, fyzioterapeutickú, logopedickú aj psychologickú spoluprácu. Multidisciplinárny tím je najúčinnejšia cesta, ako dosiahnuť viditeľné zlepšenie,“ zdôraznil.

Valkovič označil za kritický moment prechod z akútnej na následnú starostlivosť. Ako najväčší problém vníma chýbajúci skríning pacientov po prepustení z nemocnice a neskoré odosielanie pacientov na špecializované pracoviská.

Analýza Inštitútu zdravotných analýz (IZA) Ministerstva zdravotníctva SR poukázala na pretrvávajúcu nízku mieru liečby spasticity po CMP. Podľa IZA dostáva odporúčanú modernú liečbu botulotoxínom len 1,2 percenta pacientov, u ktorých sa po CMP vyvinula spasticita. „Približne tretina pacientov má do roka po CMP vykázanú diagnózu spasticity,“ uviedla Petra Ištokovičová z IZA.

Odborníci sa zhodli, že spasticita po CMP by mala byť súčasťou štandardného manažmentu pacientov po mozgovej príhode. „Ľudia musia vedieť, že spasticita je liečiteľná a že zlepšenie je reálne dosiahnuteľné,“ uzavrel Valkovič. Zároveň pozval neliečených pacientov na dni otvorených dverí neurologických ambulancií, ktoré sa uskutočnia od 3. do 14. novembra v rámci celého Slovenska. Viac informácií o podujatí je dostupných na www.zivotpoporazke.sk.