„Vládna koalícia skrátila rozpravu na 12 hodín. To znamená, že rozprava bude trvať necelých šesť hodín, ktoré má k dispozícii opozícia, ktorá predpokladám, že využije celý čas, ktorý má k dispozícii, plus nejaký čas, ktorý si vyhradí vládna koalícia na to, aby predniesli pozmeňujúci návrh, aby si trošku ‚zakydali‘ na mimovládne organizácie a aj na organizátorov protestov,” skonštatoval Dostál na utorkovej tlačovej konferencii. Poukázal tiež na to, že debata má trvať do úplného prerokovania bodu, teda v prípade potreby v utorok aj po 20.00 h.

SaS zdôraznila, že návrh z dielne SNS mal byť pôvodne tzv. lex zahraničný agent, keďže predkladatelia tvrdili, že je dôležité, aby verejnosť vedela, ktoré organizácie sú podporované zo zahraničia. Napokon sa do zákona dostala časť o lobingu mimovládok. Dostál pripomenul, že v pondelok (14. 4.) predstavitelia koalície už nehovorili pri tomto zákone o zahraničných agentoch ani o lobistoch. „Už to bolo o tom, že údajne nejakým netransparentným spôsobom sa pridelili peniaze na pomoc ukrajinským utečencom,“ skonštatoval s tým, že z konečného návrhu možno vypadne aj časť o lobingu.

Predstavitelia Smeru-SD a SNS v pondelok vyzvali Hlas-SD, aby bol pri tejto téme súdržný. “To, že sa o návrhu bude rokovať, je zjavne dôkazom toho, že Hlas sa nechal zlomiť. Ešte v posledných dňoch hovorili predstavitelia Hlasu, že je možné, že ten návrh bude odložený zasa na májovú schôdzu, ale to, že sa o ňom bude rokovať, je silným signálom, že sa na niečom dohodli,“ doplnil Dostál.

Podľa novely sa má pre neziskovú organizáciu, nadáciu či združenie s ročným príjmom nad 35.000 eur zaviesť povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti. Obsahom výkazu by mali byť aj informácie o osobách, ktoré prispeli na činnosť organizácie za rok viac ako 5000 eur.

Návrh má zaviesť tiež reguláciu lobingu. Predkladatelia zmeny odôvodnili cieľom urobiť transparentnejším fungovanie organizácií. V navrhovanej legislatíve nie je podľa nich niečo, čo by znemožňovalo fungovanie mimovládnych organizácií. Odmietli, že by išlo o akýsi ruský zákon.

Čaučík: Novela zákona o neziskovkách nepomôže väčšej transparentnosti

Novela zákona o neziskových organizáciách je pripravená „babrácky“. Jej obsah nepomôže väčšej transparentnosti, zaťaží takisto administratívne všetky mimovládky a vytvára priestor pre šikanu občanov, ktorí sa angažujú v mimovládnom sektore. V diskusii v pléne Národnej rady (NR) SR to vyhlásil poslanec Marián Čaučík (KDH). Návrh bude mať podľa neho dosah na všetkých klientov, pre ktorých neziskovky pracujú. Zdôraznil, že neziskové organizácie nie sú konkurenciou štátu, ale majú byť jeho partnerom. Preto kritizuje, že novela vznikla bez diskusie s nimi.

Mimovládky si podľa Čaučíka zaslúžia ocenenie a úctu, preto ho mrzí, že namiesto podpory dostávajú polená pod nohy. „Snahu o transparentnosť vítame. Je to v poriadku, ale nie takýmto spôsobom,“ zdôraznil. Zákony, ktoré sa týkajú občianskej spoločnosti, musia podľa poslanca vzniknúť systémovo, nie jednostranne.

Čaučík kritizoval, že poslanecký návrh sa neustále dopĺňa a do poslednej chvíle poslanci nevedeli jeho konečnú podobu. Označil to za nedôstojný spôsob vytvárania legislatívy, ktorá má platiť pre celý občiansky neziskový sektor na Slovensku. Pripomenul tiež, že novela neprimerane zasahuje do práva na združovanie, pretože pri malej administratívnej chybe hrozí rozpustenie združenia.

Čellár navrhol vypustiť reguláciu lobingu zo zákona o „neziskovkách“

Novela zákona o neziskových organizáciách z dielne koaličnej SNS by sa mala ešte upraviť. Nemala by obsahovať časť o regulácii lobingu. Poslanec Národnej rady (NR) SR Miroslav Čellár (Hlas-SD) totiž v pléne v utorok predložil pozmeňujúci návrh, ktorý by mal návrhy k lobingu vyňať z novely.

Pozmeňujúci návrh prináša aj ďalšie zmeny. Pre neziskovú organizáciu, nadáciu či združenie s ročným príjmom nad 35.000 eur sa má zaviesť povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti. Obsahom výkazu by mali byť aj informácie o osobách, ktoré prispeli na činnosť organizácie za rok viac ako 5000 eur. Rovnako by sa v ňom mali zverejňovať aj identifikačné údaje orgánov alebo členov orgánu organizácie.

Mimovládne neziskové organizácie, ktorým bol poskytnutý jednorazový príspevok z verejných zdrojov v sume najmenej 3330 eur alebo v rámci jedného roku dostali verejné zdroje v úhrnnej zmluve najmenej 10.000 eur, by sa po novom tiež mali stať povinnými osobami. Mali by byť teda povinné sprístupňovať informácie, a to iba o hospodárení s danými prostriedkami.

V pozmeňujúcom návrhu Čellár navrhol vypustiť bod, ktorý hovoril o regulácii lobingu. Viacerí koaliční predstavitelia však avizovali, že lobing sa bude riešiť samostatnou legislatívou. Pozmeňujúci návrh posúva aj účinnosť novely z 1. januára 2025 na 1. jún 2025.