Potom, čo americké hospodárske médiá zverejnili informáciu o tom, že americkí investori do bridlicových spoločností prešli na stranu OPEC a Ruska, najväčšia nádej na kolaps cien ropy sa premiestnila do politickej sféry. Predpokladalo sa, že ak sa na spoločnosti ťažiace bridlicovú ropu vyvinie dostatočný politický či administratívny tlak, aby zaplavili trh lacnou ropou nehľadiac na vlastné straty, tak sa zopakuje cenová katastrofa z roku 2014.

Avšak analytici, ktorých kontaktoval Bloomberg, vysvetlili, že jedna lastovička jar nerobí, či inými slovami, bridlíc nebude dosť pre všetkých: i v prípade, že sa bridlicová ropa bude v Amerike ťažiť naplno, deficit na ropnom trhu nebude kompenzovaný. Z určitého hľadiska sa Spojené štáty stali obeťou svojej vlastnej informačnej kampane. Vystrašení “bridlicovou revolúciou” svetoví ropní giganti prudko znížili investície do prieskumu nových ropných polí a teraz na trhu postupne vzniká systémový deficit, pre ktorého prekonanie sa bude vyžadovať prinajmenšom niekoľko rokov vysokých cien.

Podľa údajov poradenskej spoločnosti Rystad Energy príčina systémového deficitu je nasledujúca: počet objavených ložísk v roku 2017 bol najmenším za celý čas pozorovania a nové objavené ropné náleziská “kompenzovali” iba 11 percent ropy, ktorá bola vyťažená v minulom roku. Podľa odhadov kanadskej ropnej spoločnosti Suncor energy Inc., ktorú cituje Bloomberg, už za rok nehľadiac na rast ťažby z bridlíc sa na svetovom trhu vytvorí deficit ponuky. Ako je známe, nedostatočná ponuka vždy vedie k rastu cien.

Ďalším rizikovým faktorom pre bridlicový priemysel a dôvodom k optimizmu účastníkov dohody “OPEC + Rusko” je to, že oficiálne údaje o zásobách bridlicovej ropy v USA a o vyhliadkach na jej ťažbu môžu byť príliš nadsadené a môžu nezodpovedať reálnej situácii. Nejedná sa o fámy alebo o konšpiračné teórie, ale o triezvy odhad rešpektovaného výskumného centra Massachusettského technologického inštitútu (MIT).

Výskum inštitútu ukázal, že americké úrady vo svojich prognózach vychádzajú z prehnane optimistických scenárov budúceho vývoja technológií ťažby bridlicovej ropy, zatiaľ čo v skutočnosti značná časť rastu “efektivity” bridlicových spoločností spočíva v tom, že boli nútené pôsobiť len na tých najľahších, najdostupnejších a najproduktívnejších miestach svojich nálezísk.

Veľké ropné spoločnosti už nechcú investovať miliardy dolárov do rizikových megaprojektov práve kvôli horkým skúsenostiam z minulých rokov. Preto, aby sa táto situácia zmenila, sa bude vyžadovať dlhé obdobie vysokých cien. Podľa Adama Waterousa, šéfa kanadského investičného fondu Waterous Energy Fund, ktorého cituje agentúra Bloomberg, pre oživenie investícií do ropných megaprojektov bude potrebné, aby ceny ropy dosiahli 80 dolárov za barel a zostali na tejto úrovni po dobu dvoch rokov. Navyše aj v prípade, že dôjde k takému prudkému rastu cien, tak obnovenie ťažby môže trvať celé desaťročia, pretože v prípade rozvoja megaprojektov obzvlášť na morskom šelfe vždy uplynie pomerne dlhá doba od ich začatia až do začiatku ťažby.

Súčasné ceny zjavne nie sú dostatočné na to, aby došlo k obnove investícií na tú úroveň, ktorá bola pred krízou. Podľa odhadov Bloomberg Intelligence v roku 2018 investičné výdavky ropných spoločností vyrastú o 4,5 % a dosiahnu 261,6 miliardy dolárov. Avšak táto suma bude predstavovať iba niečo cez polovicu výdavkov z roku 2013, kedy dosahovali 495,9 miliardy dolárov. Niektoré ropné spoločnosti, ako sú napríklad Pioneer Natural Resources Co., Parsley Energy Inc. a Newfield Exploration Co., úplne odmietajú zvyšovať ťažbu a výdavky na prieskum nových nálezísk, a to aj napriek rastu cien ropy.

Za týchto podmienok sa zvyšujú šance na to, že dlhodobá stávka ruskej vlády na pretvorenie Ruska na svetovú energetickú superveľmoc prinesie vážny zisk už v strednodobom horizonte. To neznamená, že rozvoj ďalších hospodárskych odvetví bude zastavený. Naopak to umožní nasmerovať dodatočné zdroje na modernizáciu ruského hospodárstva.

Spoločnosť tzv. kreatívnej triedy má jeden zlozvyk  – s opovrhnutím prirovnávať Rusko k “svetovej baterke” a poukazovať na údajne malé výnosy a malý technologický význam tohto postavenia. Ak ponecháme stranou, že Rusko je oveľa viac než obyčajná svetová baterka, za zmienku stojí to, že súčasná ťažba ropy, plynu a atómová energia sú veľmi technologicky náročné odvetvia, ktoré si vyžadujú značné investície a veľkú úroveň kompetencií. Okrem toho ak rozvinieme metaforu “baterky”, tak je nutné spomenúť, že aj ten najvyspelejší elektronický prístroj prestane pracovať, pokiaľ z neho vyberieme baterku. Prax ukazuje, že vplyv na energetickom trhu sa vždy v tej či onej miere konvertuje na ekonomický a geopolitický vplyv a nový rok 2018 opäť ukáže, nakoľko sa oplatí byť “svetovou baterkou”, pokiaľ sa bude správne využívať vlastný potenciál. Rusko bezpochyby dokáže uplatniť svoje možnosti.

Ivan Danilov