Rusko si určite musí z čínskej príručky požičať niekoľko stránok, najmä z jej politického prístupu, ktorý kladie asertívny dôraz, a to aj v podmienkach súčasného geopolitického napätia, na “spoluprácu”, a nie na “konfrontáciu”, a tiež Čína vždy “ide za svojím cieľom” so všetkými svojimi vonkajšími partnermi, zintenzívňuje vážne koordinované úsilie pri realizácii všetkých potenciálnych bilaterálnych a multilaterálnych cieľov v tejto meniacej sa globálnej situácii. Ďalej Čína pravidelne prehodnocuje svoje slabé a silné stránky a prijíma nové opatrenia pri upevňovaní vzťahov so zahraničím. Vďaka svojim úspechom je Čína bez väčších pochybností nápadnou rýchlo rastúcou superveľmocou v rozvíjajúcom sa svete.

Čína hostí vedúcich predstaviteľov a približne 30 organizácií z celého sveta na konferencii (17. – 18. októbra 2023) v Pekingu pri príležitosti 10. výročia svojho globálneho programu budovania infraštruktúry. Témou je Kvalitná spolupráca v rámci projektu Pásmo a cesta: Spoločne za spoločný rozvoj a prosperitu. Cieľom iniciatívy Pásmo a cesta (BRI) je predovšetkým prepojiť Čínu s trhmi a ekonomikami v Ázii, Afrike a Európe.

Koncepciu predložil čínsky prezident Si Ťin-pching v roku 2013. V súčasnosti je iniciatíva Pásmo a cesta základom čínskej zahraničnej hospodárskej a zahraničnej politiky. Existujú veľké očakávania, že na prelomovej konferencii v Pekingu môže prezident Si Ťin-pching predstaviť oveľa širšiu víziu do budúcnosti a stanoviť nové ciele zamerané na rozšírenie geopolitického vplyvu a ambícií ako alternatívneho globálneho lídra voči Spojeným štátom.

Treba povedať, že Čína je najdynamickejšou ázijskou krajinou so súčasnou bezprecedentnou pozoruhodnou iniciatívou zameranou na rozvoj (BRI), ktorá spája takmer 150 krajín. Z praktického hľadiska ide o pozoruhodný úspech so zameraním na budovanie jedinečného geostrategického postavenia vo svete. Má silný základ v Európe, Ázii a Afrike.

Iniciatíva Pásmo a cesta je to, čo dnes robí Čínu pod vedením prezidenta Si Ťin-pchinga jedinečnou v budovaní vzťahov s inými vonkajšími krajinami, uviedol ruský prezident Vladimir Putin v hodnotiacom rozhovore pre čínske médiá, ktorý bol zverejnený na webovej stránke Kremľa.

“Nie sú výhodné len pre krajiny, ktoré v rámci tejto iniciatívy dostávajú nejaké pôžičky. Sú prospešné aj pre Čínsku ľudovú republiku, pretože aj ona dostáva produkty z realizácie týchto projektov a získava podmienky na lepší a väčší rozvoj. To všetko sa deje na základe vzájomnej výhodnosti,” povedal.

Hlavnou výhodou čínskej iniciatívy je, že “všetko sa robí v rámci hľadania nielen prijateľných riešení, ale takých projektov a takých spôsobov dosiahnutia spoločného cieľa, ktoré sú prijateľné pre všetkých,” zdôraznil Putin v rozhovore.

Putin bagatelizoval myšlienku, že Čína prostredníctvom svojich projektov Pásmo a cesta v Strednej Ázii súperí o vplyv v regióne, ktorý Rusko dlho považovalo za svoj zadný dvor. Podľa jeho vysvetlenia sa ruská myšlienka Eurázijskej hospodárskej únie vrátane Veľkej Eurázie plne zhoduje s čínskou iniciatívou Pásmo a cesta a že členovia EAEÚ už investovali do iniciatívy Pásmo a cesta 24 miliárd USD a že výška investícií rastie spolu s novými projektmi.

Ruby Osmanová, expertka na Čínu z Inštitútu Tonyho Blaira pre globálne zmeny, uviedla, že samit poskytne Číne príležitosť predstaviť niektoré z globálnych iniciatív, ktoré Si spustil za posledné dva roky.

Poukázala najmä na Globálnu rozvojovú iniciatívu, program v hodnote 10 miliárd USD, ktorý sa začal v roku 2021 s cieľom podporiť “sociálny a hospodársky rozvoj”, a ďalšie podobné programy zamerané na bezpečnosť a civilizáciu. “Tento druh vzájomne sa posilňujúcich iniciatív je v očiach Pekingu spôsobom, ako zdieľať čínske ideály riadenia, budovať konsenzus o čínskych normách a začať exportovať prvky čínskeho modelu rozvoja,” uviedla Osmanová.

V rámci iniciatívy Pásmo a cesta, pod ktorú sa podpísal prezident Si Ťin-pching, čínske spoločnosti budujú prístavy, cesty, železnice, elektrárne a ďalšiu infraštruktúru po celom svete v snahe podporiť obchod a hospodársky rast. Obrovské čínske rozvojové úvery, z ktorých sa tieto projekty financovali, však zároveň zaťažili niektoré chudobnejšie krajiny veľkými dlhmi.

Na výročných zasadnutiach Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky, ktoré sa konali počas druhého októbrového týždňa v severoafrickom Marrákeši v Maroku pod názvom “Globálna akcia, globálny vplyv”, sa banky zaviazali posilniť spoluprácu pri urýchľovaní dosiahnutia citeľnej chudoby vo svete.

Okrem toho sa preskúmali otázky týkajúce sa zahraničných dlhov, ktoré sa týkajú najmä rozvojových krajín vrátane afrických. Peking súhlasil s reštrukturalizáciou pôžičiek afrických krajín, ako sú Angola, Egypt, Nigéria, Zambia a niekoľko ďalších, čo sa javilo ako jeho najnovší prejav dobrej vôle voči rozvojovým krajinám. V januári 2021 sa Botswana stala 46. africkou krajinou, ktorá sa pripojila k iniciatíve Pásmo a cesta (BRI).

Čína buduje vzťahy vo všetkých oblastiach a rozvíja veľmi potrebnú infraštruktúru, ktorej cieľom je zvýšiť prepojenosť Afriky v oblasti hospodárstva, obchodu a industrializácie na celom kontinente. Veľké projekty cestnej infraštruktúry sa rozprestierajú na juhu a severe Afriky, napríklad mozambický most Maputo-Katembe a alžírsky projekt rýchlostnej cesty Cherchell Ring.

Egypt si od Číny požičal 1,03 miliardy USD na financovanie rôznych projektov infraštruktúry. Egypt je považovaný za dôležitú súčasť čínskej iniciatívy One Belt One Road vďaka svojej geografickej polohe a úzkym diplomatickým vzťahom. Čínske spoločnosti boli okrem mnohých iných zazmluvnené na výstavbu novej železničnej trate medzi Etiópiou a Džibutskom v dĺžke viac ako 750 kilometrov.

Čínskych iniciatív k uvedeným bodom je čoraz viac. Na 15. samite BRICS – platforme, ktorú bude v auguste 2023 hostiť Južná Afrika za účasti afrických lídrov, Si Ťin-pching predložil niekoľko konkrétnych návrhov vrátane toho, že (i) Čína spustí iniciatívu na podporu industrializácie Afriky a (ii) Čína spustí plán na podporu modernizácie poľnohospodárstva v Afrike.

Podľa výskumnej iniciatívy Johns Hopkins China Africa Research Initiative si len východoafrické krajiny požičali od Číny na rôzne projekty viac ako 29 miliárd USD. Niektoré krajiny ako Džibutsko, Keňa a Uganda vydali varovania v súvislosti s narastajúcim dlhom po prípade prevodu prístavu Magampura Mahinda Rajapaksa na Srí Lanke.

V bývalých sovietskych republikách je päť krajín Strednej Ázie (Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan) dôležitou súčasťou pozemnej trasy iniciatívy Pásmo a cesta (BRI).

Od apríla 2019 Kazachstan investoval približne 30 miliárd USD do rozvoja infraštruktúry, dopravných a logistických prostriedkov a kompetencií v rámci iniciatívy Pásmo a cesta. Vďaka modernizácii infraštruktúry Kazachstanu.

Európsko-čínska medzikontinentálna diaľnica teraz spája Európu a Čínu cez Rusko a Kazachstan. Podľa správ môže Kazachstan získať potenciálne 5 miliárd USD ročne na tranzitných poplatkoch z tovaru, ktorý sa cez neho presúva na iné trhy.

Aj keď sa Peking možno bude tento týždeň snažiť prezentovať svoje väčšie ambície na svetovej scéne, mnohé delegácie, ktoré sa zúčastnia na podujatí tento týždeň, sa budú viac zaujímať o posilnenie svojich hospodárskych partnerstiev s druhou najväčšou ekonomikou sveta a o to, ako bude Čína v nasledujúcich rokoch smerovať finančné prostriedky do iniciatívy Pásmo a cesta.

V ďalšej fáze BRI sa bude pokračovať vo vytváraní “vysokokvalitných” projektov, ktoré môžu “lepšie prospieť ľuďom v partnerských krajinách”, uviedol minulý týždeň na tlačovej konferencii Cong Liang, najvyšší predstaviteľ čínskej Národnej komisie pre rozvoj a reformy.

Táto zmena bude pravdepodobne znamenať aj zníženie financovania veľkých infraštruktúrnych projektov, ktoré už v posledných rokoch klesali, tvrdia odborníci. “Odráža to aj skutočnosť, že čínska ekonomika sa spomaľuje – Čína nemá toľko zdrojov, ktoré by mohla minúť na BRI, ako to bolo v prvom desaťročí,” povedal Yun Sun, riaditeľ čínskeho programu v think tanku Stimson Center vo Washingtone.

Správy hovoria, že minulý mesiac bol pred konferenciou zverejnený viac ako 13 000-slovný politický dokument, v ktorom Peking načrtol všeobecné črty svojej medzinárodnej vízie a varoval, že svetu “hrozí, že sa ponorí do konfrontácie a dokonca vojny”. Čína “osvetľuje cestu vpred” plánom na “podporu solidarity a spolupráce medzi všetkými krajinami”, uvádza sa v ňom s obmedzenou konkrétnosťou.

Podľa internetovej stránky čínskej vlády dosiahol obchodný obrat medzi Čínou a krajinami zapojenými do iniciatívy Pásmo a cesta v rokoch 2013 až 2022 hodnotu 19,1 bilióna USD s priemerným ročným rastom 6,4 %. Celkový objem investícií presiahol 380 miliárd USD vrátane priamych investícií Číny do zúčastnených krajín vo výške viac ako 240 miliárd USD.

Len v prvom polroku 2023 vzrástol obchodný obrat medzi Čínou a krajinami Pásma a cesty medziročne o 9,8 %.

Napriek veľkému počtu 1,5 miliardy obyvateľov, ktorý mnohí považovali za prekážku, sa Čína stáva superveľmocou oproti Spojeným štátom. Čína sa chopila výziev aj jedinečných príležitostí, aby posilnila svoje postavenie, najmä svoje obchodné, investičné a hospodárske svaly na celom svete.

Spolu s Brazíliou, Ruskom, Indiou a Južnou Afrikou je Čína členom skupiny rozvíjajúcich sa veľkých ekonomík BRICS.

Čína vlastní 17,7 % celkového svetového bohatstva, čo je druhý najväčší podiel zo všetkých krajín. Má najväčší bankový sektor na svete s aktívami vo výške 40 biliónov USD a štyri najväčšie banky na svete sa nachádzajú v Číne. Podľa správy o globálnom bohatstve, ktorú vypracovala spoločnosť Credit Suisse, Čína v roku 2019 predbehla Spojené štáty ako domov najväčšieho počtu bohatých ľudí na svete.