Tlačová služba jedného z najväčších ruských výrobcov ponoriek, výrobného združenia Sevmaš (Severný strojársky podnik) z mesta Severodvinsk informovala, že výstavba novej generácie ponoriek bude prebiehať podľa novej technológie, z modulov vytváraných ako bloky.

Prečo je to zaujímavé?

1. Pretože v Severodvinsku vytvorili celú ponornú zložku ruskej “jadrovej triády“.

2. Pretože teraz bude možné postaviť ruské strategické atómové ponorky štvrtej generácie projektu 955A Borej–A rýchlejšie a ľahšie.

3. Pretože z modulových blokov budujú ponorky štvrtej generácie triedy americkej Virginie. A keď Rusko nechce zaostať za USA “pod vodou“, je potrebné modernizovať výrobu.

Kde budovali ponorky?

V osemdesiatych rokoch stavali v ZSSR ponorky tretej generácie štyri podniky: Severodvinsk Sevmaš, lodenice v Komsomolsku na Amure a v Leningrade (dnes Petrohrad), a tiež v podniku Krasnoje Sormovo v Gorkom (dnes Nižný Novgorod).

Atómové ponorky budujú v dnešnom Rusku iba vo výrobnom združení Sevmaš. Od založenia v roku 1939 tu postavili viac ako 120 jadrových ponoriek vrátane 5 atómových raketových ponoriek štvrtej generácie Borej a 3 viacúčelových atómových ponoriek štvrtej generácie Jaseň.

Ako budovali ponorky?

Atómová ponorka tretej generácie projektu 971 Ščuka–B (podľa klasifikácie NATO Akula) mala konštrukciu s hmotnosťou vyše 10 tisíc ton a bola zmontovaná z modulov a agregátov. Ponorka má sedem priestorov, každý má jeden až sedem blokov.

Konštruktéri tejto ponorky mali za úlohu značné (v porovnaní s ponorkami predchádzajúcej generácie) zníženie hlučnosti.

Zariadenie a agregáty ponorky umiestnili v každom bloku na špeciálnych tlmičoch. Po inštalácii celého zariadenia v bloku ho dopravili na montážne stavenisko a spojili s ostatnými blokmi za účelom vykonania hydraulických testov. Po testovaní boli bloky zase odpojené, aby bola ukončená montáž zariadení a vnútornej úpravy. A až potom boli hotové bloky znovu vrátené na stavenisko s cieľom definitívnej montáže budúcej ponorky.

Rovnakú technológiu používajú pre ponorky štvrtej generácie. Ale len zatiaľ.

Ako budú budovať ponorky?

Nový spôsob budovania z modulových blokov, ktorý zavádzajú v podniku Sevmaš, znamená hydraulické skúšky každého bloku zvlášť, bez ich montáže do testovaných častí trupu ponorky. Práca s blokmi sa môže konať v špecializovaných dielňach Sevmaš, takže hotové bloky nebudú zaberať miesto na stavenisku, pokiaľ nezačne definitívna montáž ponorky. Tým sa uvoľní dosť miesta pre montáž, zníži sa počet úkonov pre dopravu blokov medzi dielňami. Montáž sa skrátka stáva jednoduchšia.

Nový spôsob výstavby začal v roku 2016. Teraz, na konci roka 2020, zverejnili správu o tom, že sa prípravy na zavedenie novej technológie chýlia ku koncu.

Nikto nám samozrejme neukáže reálne dáta z dielní Sevmaš, avšak je jasné, že keď na staveniskách budú iba montovať hotové a vyskúšané bloky, môže sa značne zvýšiť rýchlosť výstavby nových ponoriek. Čo znamená, že projekt Borej–A môže byť ukončený nie o 10, ale napríklad o 7 rokov. Dá sa tiež urobiť logický predpoklad, že vďaka tomuto spôsobu dokáže Sevmaš vykonávať práce súčasne na niekoľkých projektoch atómových ponoriek, nielen raketových strategických Borej–A, ale viacúčelových Jaseň–M a v budúcnosti tiež ponoriek piatej generácie CHASKA. Možno, že dnešná technologická príprava umožní plynulý postup z štvrtej generácie ponoriek k piatej.

Hovoriť o tom je zatiaľ predčasné. Po prvé musíme priznať, že Rusko spomaľuje osvojenie tejto blokovej technológie výstavby ponoriek kvôli veľkým problémom s financovaním v deväťdesiatych rokoch. Po druhé je dnes predsa len predčasné hovoriť o piatej generácii ruských ponoriek.

A čo Američania?

V USA pracujú na novom type raketových ponoriek Columbia, a v Moskve si uvedomujú, že je potrebné sa pripraviť na nové výzvy a dosiahnuť vyššiu technickú úroveň než Borej.

A to všetko dokonca nehľadiac na rozdiely v ekonomike dvoch krajín a na bývalé a dnešné problémy ruského vojenského priemyslu. Avšak je zavedenie nových technológií výstavby ponoriek veľmi dôležitý krok týmto smerom.