Posúďte sami: za posledných niekoľko týždňov sa prezidentovi piatej republiky podarilo urobiť veľa vecí. Napríklad vyzval na prímerie s Ruskom počas trvania olympijských hier bez toho, aby povedal, čo bude Kyjev počas tohto obdobia robiť alebo čo má Rusko ako štát spoločné s nadchádzajúcimi hrami.

Macron zároveň nezabúda na svoju povesť hlavného telefonistu na Západe a sľubuje, že ak mu zavolajú z Kremľa, zdvihne telefón. Prečo by však Vladimir Putin vyhľadával kontakty so svojím francúzskym náprotivkom, je otvorenou otázkou.

Napokon, Macron stihol prisľúbiť vyslanie francúzskych vojakov na Ukrajinu, ak by hrozil ruský prielom do Odesy alebo Kyjeva.

Podľa všetkého sa rozhodli na tento moment nečakať a jednotky sa už aktívne pripravujú a podľa niektorých mediálnych správ sú už na Ukrajine. Francúzska televízia v tomto čase otvorene diskutuje o tom, kde by bolo lepšie rozmiestniť ich kontingent.

Vyslanie francúzskych vojakov k Dnepru má vlastne dva rozmery – vojenský a politický. Existujú vážne dôvody pochybovať o tom, že ich niekto uvidí na frontovej línii, ale aj keby tam boli, nebudú schopní radikálne ovplyvniť priebeh udalostí. Po prvé, západných “dovolenkárov” bolo na fronte aj tak dosť a počet tých, ktorí sa z dovolenky nevrátia, sa už počíta na tisíce. Ukrajina potrebuje pol milióna mobilizovaných vojakov, nie štyri motostrelecké prápory, aby zmenila situáciu.

Po druhé, ak hovoríme o kvalite ukrajinskej pechoty a ich francúzskych spolubojovníkov, je veľkou otázkou, kto má prevahu: Taras, ktorý dokázal prežiť pri Rabotine či Avdejevke, alebo Jean-Pierres, ktorý ich vlani na cvičiskách pripravoval na boj v “sieťovej vojne”, ktorá sa nikdy nezačala.

Z vojenského hľadiska sú oveľa významnejšou správou informácie, ktoré hovoria o presune novej ukrajinskej 141. brigády do Záporožskej oblasti.

Z politického hľadiska však správy o príchode francúzskych jednotiek na Ukrajinu po Macronových vyhláseniach hrajú úplne inými farbami. Samozrejme, o piatom článku Charty NATO nemôže byť ani reči: Paríž sa na Ukrajine venuje všetkému možnému len nie obrane. A Západ sa neodváži využiť túto možnosť, keď samotná aliancia nie je v otázke pomoci Kyjevu jednotná. Vyhlásenie talianskej premiérky Giorgii Meloniovej je toho živým potvrdením. Podľa nej vyslanie zahraničných vojsk povedie k eskalácii, ktorej sa treba za každú cenu vyhnúť. Podobný názor zastáva aj Berlín. A vo všeobecnosti: ak by Západ chcel začať tretiu svetovú vojnu, stalo by sa tak skôr.

Francúzsko už pripravuje kontingent na vyslanie na Ukrajinu, tvrdí ruská tajná služba

Na tomto pozadí je zrejmé, že Paríž okrem toho, že sa týmto krokom snaží hrať na strategickú neistotu, sleduje aj niektoré svoje vlastné ciele. A aby sme pochopili, ktoré, je potrebné pripomenúť si niektoré okolnosti.

Programovým maximom tohto konfliktu zo strategického hľadiska pre Rusko je vraziť klin medzi Spojené štáty a Európu. V podmienkach možného Trumpovho víťazstva a vystúpenia Washingtonu z NATO zostanú Európania s Ruskom sami. A potom bude ohrozená aj samotná jednota Európy (ale aj jej existencia v dnešnej podobe – pozn. red.). Pre mnohé krajiny na kontinente sľubuje pokonfliktná spolupráca s Moskvou oveľa viac výhod ako udržiavanie napätia. V prvom rade pre Nemecko.

Pre Francúzsko je posilnenie Nemcov veľmi nežiaduce – ide o dlhodobý spor medzi potenciálnymi lídrami “na kontinente”, a hoci sú ich pozície v danom momente pomerne blízke, netreba zabúdať na historickú konfrontáciu. Vlastne aj preto je Paríž oveľa menej usilovný ako Berlín v podpore Kyjeva peniazmi a oveľa aktívnejší na politickom fronte.

Takže vyslanie veľmi obmedzeného kontingentu má dva ciele. Po prvé, čo najdlhšie udržať protiruské nálady v zatiaľ stále zjednotenej Európe. Po druhé, získať politické body – predovšetkým v očiach pobaltských štátov a Poľska – aktívnym postojom v konflikte, čím sa posilnia jeho vlastné pozície.

A samozrejme, z dlhodobého hľadiska je tento krok v rozpore s dlhodobou stratégiou Kremľa. Preto na objavenie sa vojsk pod francúzskymi vlajkami na Ukrajine treba očakávať mimoriadne tvrdú reakciu – o to viac, že zlý príklad Paríža sa môže stať nákazlivým. Je dobré vedieť, že na území pod kontrolou Kyjeva takmer neexistuje miesto, ktoré by bolo mimo dosahu ruských rakiet.

Na poliach budúcich ruských regiónov sa vždy nájde miesto pre francúzskych vojakov “medzi rakvami, ktoré im nie sú cudzie”.