Tóth zdôraznil, že Slovensko v minulosti nevyužilo priaznivé obdobia na výraznejšie znižovanie dlhu po finančnej kríze, čo viedlo k súčasnému problému vysokého deficitu. Aj keď v krízach 2020-2023 Slovensko nemalo vyššie nárasty deficitov ako priemer EÚ, začínalo z vyššej úrovne, čo zhoršilo situáciu.

Pred pandémiou sa navyše zhoršila stabilita dôchodkového systému, čo negatívne ovplyvnilo dlhodobé zdravie verejných financií. Konsolidačný balíček pre rok 2024 navyšoval niektoré príjmy dočasne, zatiaľ čo trvale zvyšoval výdavky, najmä 13. dôchodok. Balíček pre rok 2025 zlepší podľa Tótha dlhodobú udržateľnosť, ale jeho štruktúra nie je optimálna, s menej výdavkovými opatreniami a viac škodlivými daňami.

Ďalšia konsolidácia by sa mala podľa Tótha sústrediť do roku 2026, kedy sú dostupné výrazné európske zdroje a trh práce je priaznivý. Tóth upozornil na historickú tendenciu prijímať opatrenia s negatívnym fiškálnym vplyvom pred voľbami, čo zhoršuje fiškálnu situáciu. RRZ odhaduje konsolidačnú potrebu 1,8 mld. eur v budúcom roku a spolu do 3,3 mld. eur do konca 2027, ak sa majú naplniť ciele vlády.

Diskusia sa dotkla aj makroekonomického vývoja vplyvom novo-zavedenej colnej politiky USA. Tá môže ovplyvniť ekonomický rast a verejné financie.