Štátna tajomníčka v úvode videa uviedla, že včera prišiel denník SME s článkom, ktorý mal takúto titulku: “Susko si vybral. Štát radšej zaplatí pokutu, než aby preveril, či Kliment nemal pravdu“.

„Autor titulku, ako aj celého článku je pravdepodobne niekto, kto nemá vedomosti v oblasti rozhodovania Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP),“ konštatuje Roskoványi a priznáva, že nie každý môže byť expert vo všetkých oblastiach spoločenského života a najmä nie vo všetkých oblastiach práva.

Autorovi vytkla, že pri písaní o akejkoľvek problematike by si mal naštudovať aspoň základné informácie. „Horšie však je, ak sa k veci neodborne vyjadruje bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, u ktorej verejnosť predpokladá, že ako vyštudovaná právnička má aspoň aké – také základné vedomosti o konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva,“ uviedla.

Ale pekne po poriadku

Pripomenieme, že sťažovateľka Denisa Cviková bola od roku 2012 profesionálnou sudkyňou. Od konca roku 2019 bola podozrivá zo spáchania viacerých trestných činov spolu s inými sudcami v trestnej veci známej ako „kauza Búrka“.

„Sudkyňa Cviková podala individuálnu sťažnosť na ESĽP, ktorá sa týkala medializovaného trestného konania pod názvom Búrka, v ktorom sú stíhané viaceré osoby, vrátane sťažovateľky,“ ozrejmila Roskoványi.

Sudkyňa namietala zákonnosť jej vzatia do väzby a zákonnosť rozhodovania o jej žiadosti o prepustenie z väzby. „Podstatou toľko diskutovaného rozhodnutia ESĽP je, že senát 5T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní o jej žiadosti rozhodol arbitrárne, teda bez náležitého odôvodnenia, ktoré je pri rozhodovaní o obmedzení osobnej slobody nevyhnutné,“ ozrejmila Roskoványi.

Považuje za podstatné, že v tomto rozhodnutí súd konštatoval, že senát 5T založil svoje rozhodnutie na dôvode, ktorý nielen že nebol vznesený prokuratúrou, ale naviac aj bez toho, aby poskytol sťažovateľke možnosť vyjadriť sa k tomuto dôvodu a tým porušil zásadu rovnosti zbraní a zásadu kontradiktórnosti.

„Chcela by som zdôrazniť, že dôvodom, pre ktorý senát 5T nechal sudkyňu vo väzbe, bol písomný dokument, ktorého existenciu dodatočne vysvetlila sudkyňa hneď po prepustení z väzby a tým stratil význam pre trestné konanie,“ vysvetľuje.

„Ak by jej senát 5T umožnil vyjadriť sa k tomuto dokumentu pri prejednávaní jej žiadosti o prepustenie z väzby, musel by ju prepustiť,“ dodala.

Za zistené porušenia bola sťažovateľke priznaná suma 19 500 eur ako titul bol nemajetková ujma, uvádza Roskoványi.

„Tu si dovolím poznamenať, že sa nejedná o pokutu štátu, ako tvrdí autor článku ( z redakcie SME, ktorého sme spomenuli vyššie v texte),“ vytkla.

Rozhodol jednohlasne

Sťažnosť bola teda komplexne preskúmaná súdom, ktorý rozhodoval v komore pozostávajúcej zo siedmich sudcov a to je jednohlasne.

„Svojej rozhodnutie súd oprel o takmer 40-ročnú stabilnú judikatúru ESĽP, týkajúcu sa základných princípov zákonnosti väzby, práv obvinených osôb na ochranu ich osobnej slobody v štádiu trestného konania, kedy sú považovaní za nevinné osoby,“ dodala.

Roskoványi zdôraznila, že dohovor neupravuje právo na podanie odvolania voči rozsudku komory a komora nie je považovaná za prvostupňový senát v zmysle prvostupňových súdov na Slovensku. „Je pravdou, že dohovor v článku 43 upravuje možnosť vo výnimočných prípadoch požiadať súd o predloženie vecí veľkej komore, ktorá pozostáva zo 17 sudcov,“ uviedla.

Takáto žiadosť podľa štátnej tajomníčky musí obsahovať výnimočné dôvody: „Napríklad riešenie závažnej otázky všeobecného významu alebo ak komora rozhodla o veci, ktorá je do v rozpore s doterajšou ustálenou judikatúrou alebo ide o otázku, ktorá ešte nebola predmetom posúdenia súdu,“ hovorí tajomníčka.

„Žiadosť o predloženie vecí veľkej komore rozhodne nemôže byť odôvodnená nesúhlasom niektorých médií a politikov s predmetným rozsudkom a už vôbec nie odlišným názorom vnútroštátneho sudcu na uvedený rozsudok navyše ak vo veci konal na domácej úrovni,“ pokračuje Roskoványi.

„Podľa môjho názoru a po posúdení samotnej veci s najväčšou pravdepodobnosťou výnimočné dôvody v tomto prípade neexistujú,“ konštatuje.

„Ako som už povedala, judikatúra ESĽP v otázkach obmedzenia osobnej slobody je dlhodobo ustálená a s odôvodnenia rozsudku vo veci Cviková proti Slovenskej republike je evidentné, že vnútroštátne orgány sa základnými princípmi obsiahnutými v tejto judikatúre neriadili,“ vyjadrila sa štátna tajomníčka na záver.

Video štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti SR Kataríny Roskoványi si môžete pozrieť tu:

Prečítajte si tiež :

• Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Cviková v. Slovensko – zhrnutie podstatných častí
• Súdna rada nesúhlasí so stíhaním sudkyne Denisy C.
• ESĽP rozhodol v prospech sudkyne Cvikovej, priznal porušenie jej práv