17. november

NAJČÍTANEJŠIE










.

Kompradori ďakujú

Banky, poisťovne, telekomunikační operátori, developeri a mediálne domy sa rozhodli osláviť 17. november. Pod taktovkou reklamnej agentúry MADE BY VACULIK na jeden deň údajne vypínajú reklamu, aby vzdali hold slobode a demokracii. Pri pohľade na zoznam zúčastnených spoločností ponúka bohatá interpretácia tejto veľkolepej vďaky. Veď ak niekto môže byť za november 1989 a následnú ekonomickú transformáciu skutočne vďačný, sú to práve zahraničné korporácie, ktorým sa otvoril slovenský trh a s ním aj prístup k obrovskému verejnému majetku

17. november
Na snímke reklamná kampaň k 17. novembru / Foto: Facebook
▶ ❚❚ ↻
.

A tak sa nám tu zišla celkom zaujímavá spoločnosť. Firmy, ktoré z ponovembrového ekonomického usporiadania výrazne profitovali, sa spojili s reklamným priemyslom, aby poďakovali a predviedli nám, čo je sloboda v ich podaní. Samozrejme, bez nepríjemných otázok o vlastníctve, privatizácii, rozdelení bohatstva či ekonomickej závislosti Slovenska. Tie by totiž celú túto dojímavú oslavu mohli trochu pokaziť.

Po páde socializmu sa Slovensko otvorilo zahraničnému kapitálu, nasledovala rozsiahla privatizácia štátneho majetku a postupný presun strategických podnikov, infraštruktúry a významnej časti našej ekonomiky do rúk nadnárodných spoločností. Dnes nám reklamné a PR agentúry spolu s marketingovými oddeleniami bánk, poisťovní a médií veľmi rady „pripomínajú“, aká je sloboda dôležitá. Lenže ony nám ju ani tak nepripomínajú, ako skôr vysvetľujú, čo si pod ňou máme predstaviť a teda ju samozvane definujú. Celkom pochopiteľne ju potom vykresľujú spôsobom, ktorý vyhovuje ich vlastným záujmom. Ak sa však chceme rozprávať o slobode, nemôžeme pritom ignorovať ekonomické dôsledky transformácie, ktorá nasledovala po roku 1989. Mali by sme sa predsa zaujímať aj o to, komu táto transformácia prospela, kto na nej zarobil, kto niesol jej náklady a ako sa zmenilo rozdelenie ekonomickej moci na Slovensku.

Vezmime si napríklad bankový sektor. Slovenská sporiteľňa skončila v rukách rakúskej Erste, VÚB získala talianska Intesa a Tatra banka patrí do skupiny Raiffeisen. Privatizácii veľkých bánk pritom predchádzala nákladná reštrukturalizácia financovaná z verejných zdrojov. V rokoch 1999 a 2000 bolo z troch bánk presunutých približne 105 miliárd slovenských korún problémových aktív na štátne inštitúcie, čo predstavovalo približne 12 percent vtedajšieho HDP. Podľa OECD príjmy z ich následného predaja pokryli iba približne 60 percent nákladov na ozdravenie. V apríli 2002 už zahraniční investori kontrolovali 95 percent aktív slovenského bankového sektora.

Slovenská spoločnosť teda zaplatila značnú časť účtu za stabilizáciu bankového systému, ktorého vlastníctvo následne prešlo prevažne do zahraničných rúk. Dnes nám ale tieto finančné inštitúcie prostredníctvom reklamných sloganov budú vysvetľovať, čo znamená sloboda a čo má v živote skutočnú hodnotu.

V roku 2000 získal nemecký Deutsche Telekom 51-percentný podiel v Slovenských telekomunikáciách v rámci transakcie za jednu miliardu eur. Zahraničný investor tak prevzal kontrolu nad podnikom, ktorého infraštruktúra sa na Slovensku budovala celé desaťročia. Dnes nám telekomunikačné spoločnosti pripomínajú slobodu vybrať si operátora. Politická emancipácia sa v ich podaní mení na možnosť výberu medzi komerčnými poskytovateľmi služieb.

.

Výsledky tejto transformácie sú pritom viditeľné aj po viac ako troch desaťročiach. Podľa Eurostatu vytvárali podniky pod zahraničnou kontrolou v roku 2024 až 50 percent pridanej hodnoty slovenskej podnikovej ekonomiky, pričom zamestnávali približne 28 percent jej pracovníkov. Ide o mimoriadne vysokú koncentráciu ekonomickej aktivity v podnikoch, ktorých strategické rozhodnutia sa často prijímajú za hranicami Slovenska.

Na druhej strane tejto historickej bilancie stojí spoločnosť, ktorá znášala sociálne dôsledky transformácie. Na začiatku nového tisícročia sa nezamestnanosť na Slovensku pohybovala okolo 19 percent. Celé regióny sa vyrovnávali s rozpadom priemyselných štruktúr, stratou pracovných miest a prehlbovaním ekonomických rozdielov. Kým zahraniční investori získavali prístup k podnikom a trhom, tisíce slovenských rodín zápasili s existenčnou neistotou. Táto skúsenosť sa však do dnešných reklamných osláv slobody príliš nehodí.

Ekonomická transformácia mala navyše aj svoj kultúrny a ideologický rozmer, o ktorom sa hovorí podstatne menej, vlastne vôbec. Americký politický ekonóm Herbert I. Schiller už v sedemdesiatych rokoch upozorňoval, že ekonomická dominancia sa neudržiava iba prostredníctvom vlastníctva a kontroly nad výrobnými prostriedkami. Rovnako dôležitá je kontrola nad komunikačnými systémami, médiami a kultúrnou produkciou, prostredníctvom ktorých sa hodnoty dominantného ekonomického systému šíria a postupne prijímajú ako prirodzené.

Schiller tento proces označoval ako kultúrny imperializmus. Spoločnosti sa podľa neho začleňujú do dominantného svetového systému nielen ekonomicky, ale aj tým, že ich inštitúcie, médiá a kultúrne praktiky začínajú reprodukovať hodnoty a záujmy jeho mocenských centier. A práve slovenská skúsenosť po roku 1989 ponúka na túto teóriu mimoriadne zaujímavý materiál.

Spolu so zahraničným kapitálom k nám prichádzali západné reklamné modely, komerčné médiá, spotrebiteľská kultúra a predstavy o úspechu, pokroku či modernom životnom štýle. Západné značky sa stali symbolom prosperity a príslušnosti k vyspelému svetu. Aj domáce osobnosti, ktoré sa stali dokázali presadiť na západe sú dnes oslavované viac niež iné. Trhová ekonomika sa začala prezentovať ako prirodzený predpoklad demokracie, privatizácia ako nevyhnutná podmienka modernizácie a zahraničné investície ako dôkaz nášho úspešného začlenenia do takzvaného civilizovaného sveta.

.

Z historicky podmieneného ekonomického modelu (kapitalizmu) sa postupne stala takmer nespochybniteľná spoločenská norma. A práve médiá a reklamný priemysel zohrávali pri jej upevňovaní významnú úlohu. Pozrime sa preto aj na mediálne spoločnosti, ktoré nám v tento deň ďakujú za slobodu. Markíza patrí do skupiny CME ovládanej českou PPF, JOJ má vlastnícke prepojenia s finančnou skupinou J&T, TA3 vlastní český podnikateľ Michal Voráček a Hospodárske noviny sú súčasťou skupiny MAFRA. Slovenské mediálne prostredie je charakteristické výraznou koncentráciou vlastníctva v rukách domácich a zahraničných podnikateľských skupín, ktorých ekonomické záujmy často ďaleko presahujú oblasť žurnalistiky.

Tieto spoločnosti pritom ani zďaleka nepredávajú iba spravodajstvo a reklamný priestor. Ich hlavná funkcia je pri tom vytváranie predstáv o spoločnosti, určovanie hraníc verejnej diskusie, vrátane určovania toho, kto sa môže a kto sa nemôže zapojiť a pracujú takisto aj na formovaní toho, čo sa považuje za legitímny politický či ekonomický názor.

Na Slovensku sa tak už desaťročia nevieme vymaniť z diskurzu, v ktorom sa sloboda a demokracia často stotožňujú s konkrétnou podobou kapitalizmu a západnej ekonomickej integrácie. Kritika privatizácie, koncentrácie kapitálu, zahraničného vlastníctva alebo ekonomickej závislosti je potom vždy v pozícii údajného spochybňovania demokratického vývoja. Akoby jedinou alternatívou k súčasnému ekonomickému usporiadaniu musel byť návrat pred rok 1989.

Takéto rámcovanie má svoju politickú funkciu. Pomáha zužovať priestor na diskusiu o tom, komu patrí slovenská ekonomika, kto rozhoduje o jej smerovaní a prečo sa záujmy zahraničného kapitálu tak často prezentujú ako záujmy celej spoločnosti.

V marxistickej teórii a teórii závislosti (dependency theory) sa pre časť domácich elít, ktorých ekonomické postavenie je úzko previazané so zahraničným kapitálom, používa pojem kompradorská buržoázia. V slovenskom prostredí identifikujem ako sa táto sprostredkovateľská funkcia prejavuje nielen v ekonomike, ale aj v politickej komunikácii a mediálnom priestore. Domáce elity totiž nemusia byť iba pasívnymi príjemcami zahraničného vplyvu, oni sa často aktívne podieľajú na vytváraní spoločenského súhlasu s ekonomickými a politickými modelmi, z ktorých samy profitujú.

.

A tu sa dostávame k reklamným agentúram. To, že reklamný priemysel má v kapitalistickej spoločnosti oveľa významnejšiu funkciu než jednoduchú propagáciu produktov som už písala. Reklamy pomáhajú vytvárať potreby, formovať spotrebiteľské správanie a spájať komerčné značky s hodnotami, ktoré majú v spoločnosti pozitívny emocionálny a morálny význam. V kampani k 17. novembru však tento mechanizmus nadobúda ešte otvorenejšiu ideologickú podobu. Korporácie nám oznámia, že vypínajú reklamu, aby oslávili slobodu, no v skutočnosti neprestávajú propagovať samy seba. Iba namiesto produktov propagujú svoju spoločenskú legitimitu. Historickú udalosť, ktorá má pre Slovensko zásadný politický význam, využívajú na vytváranie emocionálneho spojenia medzi vlastnými značkami a univerzálnymi hodnotami demokracie a slobody.

Zvlášť symbolické je, že za kampaňou stojí agentúra MADE BY VACULIK, ktorej zakladateľ Juraj Vaculík patril k predstaviteľom študentského hnutia v novembri 1989. Takže aj historická skúsenosť politického odporu je komodifikovaná a už desaťročia predávaná profesionálnym marketingom, ktorý jej symbolický význam ponúka do služieb korporátnej komunikácie. 17. november je teda nielen príležitosťou pre tieto spoločnosti ktoré získali prístup k nášmu trhu, privatizovaným podnikom a infraštruktúre, slušne poďakovať, ale zároveň ďalšia príležitosť pre reklamné agentúry a médiá upevniť predstavu, že ekonomické záujmy týchto spoločností sú prirodzene totožné so záujmami slovenských občanov.

Nie je nijak pozoruhodné, že aparátu médií a reklamy sa podarilo veľmi úspešne prepojiť politický význam Novembra 1989 s legitimizáciou konkrétneho ekonomického usporiadania. Akoby sloboda, za ktorú ľudia vtedy demonštrovali, nevyhnutne znamenala aj privatizáciu strategických podnikov, dominanciu zahraničného kapitálu a komercializáciu takmer všetkých oblastí spoločenského života. Pritom uznanie významu politických slobôd získaných po roku 1989 nás nijako nezaväzuje k nekritickému prijímaniu ekonomického modelu, ktorý sa následne vytvoril.

Demokracia predsa nemôže spočívať iba v možnosti zvoliť si politických predstaviteľov, zatiaľ čo o významnej časti ekonomického života rozhodujú vlastníci kapitálu mimo demokratickej kontroly 

Keď nám teda dnes tieto spoločnosti ďakujú za slobodu, mali by sme sa zamyslieť nad tým, komu táto sloboda otvorila aké možnosti, kto niesol náklady transformácie a kto z jej výsledkov dodnes profituje. Pretože zahraničné korporácie majú za čo ďakovať. Máme však rovnaké dôvody na vďačnosť aj my?

 

V tomto článku sme sa venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechajte ujsť aj ďalší článok Fico sa pri 17. novembri pustil do bývalých vlád: Pripomenul políciu, pandémiu aj médiá , v ktorom sa venujeme inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip Pridajte si nás ako preferovaný zdroj v Google
Podpora od vás, našich čitateľov, je pre nás najdôležitejšia – Hlavné správy
.

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk



.


Pri páde vojenského lietadla An-12 v Kemerovskej oblasti mohlo zahynúť 17 ľudí

Vojenské transportné lietadlo An-12 smerujúce z Novosibirska do Kansku havarovalo neďaleko obce Jagunovo v Kemerovskej oblasti. Všetkých 17 ľudí na…

17. 11. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |
17. 11. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |

Pri akciách Ferrum a Jablko zadržala polícia 13 osôb

Pri dvoch policajných akciách s krycími názvami Ferrum a Jablko, ktoré polícia realizovala v pondelok na západnom Slovensku, bolo zadržaných…

17. 11. 2026 | Aktualizované 17. 11. 2026 | Z domova | 2 min. čítania |
17. 11. 2026 | Aktualizované 17. 11. 2026 | Z domova | 2 min. čítania |

Kyjev odhaľuje dôvod útoku na Krymský most

Nočný útok ukrajinských ozbrojených síl na Krymský most mal byť demonštratívnou politickou akciou pred nadchádzajúcim stretnutím lídrov Ruska, Číny a…

17. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
17. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

Európske návratové centrum pre migrantov má byť v hlavnom meste Rwandy

Migračné centrum, ktoré plánuje zriadiť päť európskych krajín mimo územia Európskej únie , bude podľa zdroja agentúry AFP umiestnené v…

17. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
17. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

Naživo: Protesty začali

V Bratislave sa na Námestí SNP od 17.30 h koná protest opozičných strán. Opozícia sa snaží využiť štátny sviatok Deň…

17. 11. 2026 | Aktualizované 17. 11. 2026 | Z domova | 3 min. čítania |
17. 11. 2026 | Aktualizované 17. 11. 2026 | Z domova | 3 min. čítania |

.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov
.