Ropné trhy predpovedajú krátku vojnu v Gaze. Sú však analytici príliš optimistickí?

Zdá sa, že trhové špekulácie počítajú s krátkou vojnou, ktorá sa z veľkej časti obmedzí na pásmo Gazy. Ropní analytici Citi pre agentúru Bloomberg uviedli, že trh v súčasnosti „oceňuje scenár, ktorý predpokladá, že izraelská reakcia bude silná, ale nie príliš dlhodobá“. Zdá sa, že analytici sú rovnako optimistickí, pokiaľ ide o vyhliadky diplomacie v regióne, a tvrdia, že „dohoda medzi Saudskou Arábiou a Izraelom sa prinajmenšom odloží”.

Predstava, že vojna bude krátka, sa zdá byť nepravdepodobná, súdiac podľa nedávnych izraelských vyhlásení. Generálmajor Rafi Milo pre tlač povedal, že „sme identifikovali správanie Hamasu, ktorý si uvedomuje, že vstupuje do dlhej vojny“. Zdá sa to ako zrejmá vec a čudujeme sa, prečo sa to na trhoch stráca.

Izrael je teraz takmer odhodlaný zničiť Hamas – skutočne, presne to povedal premiér Benjamin Netanjahu. Krajina odhaduje celkový počet militantov tejto skupiny na približne 30 000 bojovníkov. Aby sme uviedli určitý kontext, vo vojne v Gaze v roku 2014 – doteraz najsmrteľnejšej v pásme – Izrael zabil za šesť týždňov niečo vyše 640 bojovníkov Hamasu. Zlikvidovať Hamas by si vyžadovalo 47-násobok počtu zabitých bojovníkov.

Potom je tu územie. Pásmo Gazy má rozlohu 360 kilometrov štvorcových a je bezpochyby plné pascí a bunkrov, ktoré tu Hamas zriadil. Azda najlepšou analógiou v poslednom čase je mesto Bachmut na východnej Ukrajine, kde sa odohrali doteraz najkrvavejšie boje tejto vojny. Bachmut má rozlohu len niečo vyše 41 km2 , čo je deväťkrát menej ako pásmo Gazy, a pred ruskou inváziou mal 73 000 obyvateľov. Pásmo Gazy má viac ako dva milióny obyvateľov, čo znamená, že je potrebné evakuovať a presídliť viac ako 27-násobok počtu ľudí, pokiaľ Izraelčania nechcú dohliadať na masové vraždenie.

Optimistický pohľad trhov na diplomatickú situáciu je tiež otázny. Tento týždeň sa uskutočnil vôbec prvý telefonický rozhovor iránskeho prezidenta Ebrahima Raisiho a saudskoarabského korunného princa Mohameda bin Salmána. Počas tejto nápadne načasovanej udalosti, ktorá prišla po tom, ako Irán v júni prvýkrát po siedmich rokoch znovu otvoril svoje veľvyslanectvá v Saudskej Arábii, obaja muži diskutovali o „potrebe ukončiť vojnové zločiny proti Palestíne“. Človek nemusí byť majstrom diplomacie, aby si vydedukoval, že dve hlavné regionálne mocnosti si vyberajú stranu.

Niektoré dobré správy pre svetové trhy s energiou možno nájsť v historických záznamoch. Z piatich veľkých konfliktov, v ktorých Izrael bojoval od šesťdňovej vojny v roku 1967, len dva priniesli výrazný nárast cien ropy. Dva mesiace po operácii v pásme Gazy v roku 2012 vzrástli ceny ropy o 10 % a tri mesiace po Jomkipurskej vojne v roku 1973 vzrástli ceny ropy o takmer 135 %. Dôvodom poslednej menovanej udalosti bolo ropné embargo uvalené Opecom v reakcii na podporu Izraela zo strany Spojených štátov.

Ak sa izraelská operácia pretiahne a bude čoraz brutálnejšia, existuje veľká pravdepodobnosť, že Hizballáh zaútočí zo severu. To poskytne ostatným krajinám v regióne príležitosť zasiahnuť, ak budú mať na to chuť. Ak by sa vojna stala regionálnou, nebolo by ťažké uvaliť ropné embargo, keďže Rusko a Saudská Arábia majú v súčasnosti obrovský vplyv na cenu ropy a aj namiesto embarga ju chcú tlačiť nahor.

Dúfajme, že trhy majú v tomto konflikte pravdu, inak by sme mohli byť svedkami ďalšieho prudkého nárastu inflácie v energetike, ktorá by sa prehnala našimi už aj tak krehkými ekonomikami.

Prečítajte si tiež:

• Izrael sa chystá vstúpiť do Gazy. Čo tam čaká jeho vojakov?
• Proroctvo Žirinovského: Pre izraelsko-palestínsky konflikt sa zabudne na Ukrajinu a… 3. svetová!