Štáty, svetové a miestne médiá pozorne sledujú vývoj v Gaze a v celom regióne, najmä po tom, ako izraelská armáda oznámila začiatok pozemnej operácie. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že Tel Aviv a Hamas sú pripravené na seriózne rokovania o riešení krízy. Všetky kontakty sa obmedzujú na humanitárny aspekt. Do pásma Gazy tak bolo cez hraničný priechod Rafah vpustených niekoľko kamiónov s humanitárnou pomocou a prepustených bolo aj niekoľko rukojemníkov, ktorých zadržiavali Hamas a Izrael.

Vojnu v Gaze vedie Amerika, a to umožňuje Rusku získať späť vplyv na medzinárodnej scéne, aj keď je samo ponorené do bojov na Ukrajine. Okrem toho sa Moskva intenzívne snaží zabrániť rozšíreniu konfliktu na Blízkom východe.

Od eliminácie po oslabenie Hamasu

IDF začali útok na pásmo Gazy a Západ zo svojej strany uznal, že úspech je ťažko dosiahnuteľný, najmä ak neexistuje žiadne politické riešenie palestínsko-izraelskej krízy. Krajiny, ktoré podporujú Izrael, ako napríklad Amerika, chcú odpoveď na otázku: Čo sa stane po útoku na Hamas a po invázii IDF do pásma Gazy?

Plány sa menia každý deň, ak nie každú hodinu:

1. Začalo to vyhláseniami Izraela a jeho západných spojencov o úplnej likvidácii Hamasu, ale potom ich zápal ochabol. Začalo sa hovoriť o zničení vojenského potenciálu palestínskeho hnutia odporu, oslabení jeho schopností, zavraždení jeho vodcov a zničení jeho podzemných tunelov. Nakoniec sa heslom stalo: “Zablokovať schopnosť Hamasu škodiť Izraelu”.

2. Najprv plány Tel Avivu zahŕňali len inváziu do pásma Gazy a potom prišli vyhlásenia, že je potrebné počkať na moment, keď USA vytvoria “letecký most” do Izraela, čo je bezprecedentný prípad v histórii americkej vojenskej pomoci.

3. Pred pozemnou operáciou sa bojové operácie IDF obmedzili na “vpády”, čo vysvetľuje, prečo sa medzinárodné a regionálne sily domnievajú, že vojna bude dlhá.

4. Po začatí pozemnej operácie IDF sa opäť začalo hovoriť o útoku na Gazu. To nasledovalo po inštalácii amerického “vzdušného mosta”, ktorý umožní Izraelu minimalizovať negatívne dôsledky vojenskej akcie na seba samého.

Riešenie “vážnych následkov” a psychologický faktor

Jeden z arabských diplomatov, ktorý sleduje vývoj v Gaze od 7. októbra, konštatuje, že situácia sa mení z hodiny na hodinu. Západ na čele s USA zmenil svoje plány po útoku Hamasu na Izrael. Washington a Tel Aviv začali hovoriť o demilitarizácii pásma Gazy, ale teraz sa obmedzujú na snahu “zablokovať schopnosť Hamasu poškodiť Izrael”. Západný diplomat sa zasa domnieva, že vojna v Gaze musí ešte nájsť politické riešenie. Medzinárodné spoločenstvo čaká, kým sa Izrael pomstí za to, čo sa mu stalo, a potom bude uvažovať o politických riešeniach. V tejto vojne zohráva veľkú úlohu psychologický faktor. Okrem šoku, ktorý zažili Izraelčania, sa na celom Blízkom východe vedie psychologická vojna, ktorej cieľom je odradiť proiránske milície od zásahu do konfrontácie a zabrániť tomu, aby táto vojna prerástla do regionálnej vojny.

Arabský diplomat preto považuje požiadavku na prímerie za predčasnú, keďže ho musia sprevádzať bezpečnostné opatrenia, počnúc výmenou zajatcov. Zatiaľ však nikto nemá skutočnú túžbu po prímerí – ani Izrael, ani západní aktéri s výnimkou Francúzska, ktoré v Bezpečnostnej rade OSN hlasovalo za brazílsky návrh blízkovýchodnej rezolúcie.

Lavrov a zložitosť “dvojštátneho riešenia”

Moskva tiež pozorne sleduje situáciu v Gaze. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal: “Dosiahnutie priamych rokovaní o vytvorení dvoch štátov Palestíny a Izraela je teraz sotva dosiahnuteľné.” A to napriek tomu, že sám Lavrov krátko po vypuknutí vojny v Gaze povedal, že urovnanie palestínsko-izraelského konfliktu je možné len vtedy, ak sa bude realizovať rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN o vytvorení dvoch štátov.

“Ak bude pásmo Gazy zničené, ak odtiaľ budú vyhnané dva milióny obyvateľov, ako to predhadzujú niektorí politici v Izraeli a v zahraničí, vznikne katastrofa na mnoho, mnoho ďalších desaťročí, ak nie storočí,” tvrdil ruský minister zahraničných vecí.

Podľa neho je na vyriešenie konfliktu potrebné využiť “potenciál krajín regiónu, Európskej únie a pravdepodobne aj Spojených štátov – bez nich sa to ťažko zaobíde”. Lavrov sa síce domnieva, že “konflikt by sa mal nateraz ukončiť a mali by sa vyhlásiť humanitárne programy na záchranu obyvateľov Gazy”, ale jeho slová o spolupráci so západnými krajinami vyvolávajú otázku: očakáva Rusko možné ťažkosti, ktorým môžu tieto krajiny čeliť na Ukrajine po vojne v Gaze, vzhľadom na ich plnú podporu Tel Avivu na úkor Kyjeva? Moskva pozorne sleduje vyhlásenia amerického Kongresu, ktorého prioritou je momentálne pomoc Izraelu, nie Ukrajine. Okrem toho bola nedávno predložená rezolúcia o audite finančných prostriedkov pridelených Kyjevu.

Výhoda Ruska v procese výmeny väzňov?

Moskva, podobne ako iné západné hlavné mestá, vstupuje na politickú scénu:

-Medzi rukojemníkmi zajatými Hamasom sú Izraelčania s dvojakým občianstvom vrátane ruských občanov. Túto otázku nastolil námestník ministra zahraničných vecí Michail Bogdanov počas návštevy Dauhy, kde sa stretol s katarskými predstaviteľmi sprostredkujúcimi rokovania s vodcami Hamasu. Podľa zdrojov blízkych ruskému vedeniu Hamas ubezpečil Moskvu, že prioritou sú “naši spojenci” a že mená zajatcov sa overujú a zisťuje sa miesto ich pobytu.

-Bogdanov sa v Dauhe stretol s iránskym ministrom zahraničných vecí Hoseinom Amirom Abdollahianom, aby rokovali o návrate zajatcov a vyzvali na nerozširovanie vojny. Lavrov nastolil rovnakú otázku počas svojej minulotýždňovej návštevy Teheránu.

-Moskva privítala delegáciu Hamasu, čím vyslala Západu jasný signál, že Kremeľ nepovažuje toto hnutie za teroristickú organizáciu a že USA a EÚ sa utápajú v dvojitých štandardoch. V Izraeli to vyvolalo búrku pobúrenia. Rusko tiež pozvalo námestníka iránskeho ministra zahraničných vecí Aliho Bagheriho Kaniho na stretnutie s delegáciou Hamasu, čím potvrdilo ochotu Moskvy podporovať obe strany.

Rusko si neželá rozšírenie vojny?

Zdroje blízke ruskému vedeniu potvrdzujú, že Moskva má záujem zabrániť rozšíreniu palestínsko-izraelského konfliktu prostredníctvom pripojenia libanonského frontu vedeného Hizballáhom alebo zvýšenia vojenských kapacít IDF. Ruské veľvyslanectvo v Bejrúte varovalo všetky zainteresované strany na straníckej aj oficiálnej úrovni.

Zámer Moskvy vyhnúť sa otvoreniu frontu v Libanone sa vysvetľuje takto:

1. Obáva sa, že Sýria, kde sú rozmiestnené ruské sily, bude vtiahnutá do bojov. Rusko nechce, aby boli jeho vojaci zranení alebo vtiahnutí do akýchkoľvek ozbrojených stretov.

2. Otvorenie frontu v Libanone by mohlo viesť k regionálnej vojne, ktorá by následne prinútila Moskvu zasiahnuť. Zdráha sa tak urobiť, kým prebieha ŠVO na Ukrajine. Možno sa ruské vedenie domnieva, že presunutie pozornosti Západu z Ukrajiny na Izrael je príležitosťou na konečné víťazstvo nad Kyjevom.

Autor: Walid Shuqair (وليد شقير)