Robert Fico: Vláda má záujem, aby sa výroba v Slovalcu obnovila v roku 2027

Memorandum podľa premiéra obsahuje návrhy konkrétnych krokov, ktoré by mali pomôcť žiarskej hlinikárni k opätovnému reštartu. Ide napríklad o zmenu schémy kompenzácie pre energeticky náročné podniky či dlhodobú dodávku elektriny do fabriky v Žiari nad Hronom za komerčné ceny.

Predseda vlády opäť skonštatoval, že žiarska hlinikáreň je obeťou zle nastavených klimatických cieľov a klimatickej politiky Európskej únie (EÚ). „My si zatvoríme pre vysoké ceny efektívnu ekologickú fabriku, ktorá vyrába kritický materiál, ktorý potrebujeme, a tento kritický materiál dovážame v miliónoch ton z iných regiónov sveta do Európy,“ povedal Fico s tým, že podniky v Číne či USA majú náklady na energie výrazne nižšie ako európske fabriky a na túto situáciu je potrebné hľadať celoeurópske riešenie.

V rámci memoranda, ktoré podpísali Slovalco, nórsky vlastník hlinikárne a rezorty životného prostredia, hospodárstva a financií, vláda navrhuje niekoľko konkrétnych krokov, ktoré majú žiarskej fabrike pomôcť opätovne reštartovať výrobu primárneho hliníka. Slovensko chce napríklad požiadať Európsku komisiu, aby odsúhlasila zmenu štátnej schémy určenej pre energeticky náročné podniky po vzore mechanizmu, ktorý platí napríklad v Nemecku.

„Navrhujeme, že budeme ako základ pre výpočet kompenzácie pri nepriamych nákladoch spojených s emisnými povolenkami a s emisiami žiadať, aby tento výpočet išiel na 1,5 percenta hrubého produktu firmy. Navrhujeme, aby pokiaľ ide o príjmy z emisných povoleniek, sme mohli použiť viac ako 25 percent na kompenzáciu nepriamych nákladov,“ priblížil premiér s tým, že vláda navrhuje aj podpísanie desaťročnej zmluvy o dodávkach elektrickej energie žiarskej hlinikárni za komerčné ceny. Ako dodal, rokovania so Slovalcom majú pokračovať už v pondelok (2. 3.).

Nórsky vlastník žiarskej hlinikárne vníma podpis memoranda so slovenskou vládou ako začiatok procesu smerujúceho k potenciálnemu reštartu zastavenej výroby. „Hliník je kritický materiál, ktorý nachádzame v sektoroch, ktoré sú na ňom závislé, ako je infraštruktúra, energetické systémy, automobilový priemysel, doprava, stavebníctvo a obrana. Európa potrebuje udržať výrobu tejto suroviny v rámci svojich hraníc, ak chceme odolné, konkurencieschopné a udržateľné hodnotové reťazce. Keď sme v roku 2023 boli nútení zastaviť výrobu primárneho hliníka v Slovalcu, bolo to pre neschopnosť zabezpečiť elektrickú energiu za konkurencieschopnú cenu. Vytvorenie komerčne životaschopných podmienok pre reštart je mimoriadnou výzvou,“ uviedla výkonná riaditeľka Norsk Hydro ASA Hanne Simensen.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) pripomenul, že príjmy Environmentálneho fondu nie sú príjmami z rozpočtu SR, ale do fondu prispievajú sumou približne 300 miliónov eur samotné podniky kúpou emisných povoleniek. Vyzbierané financie majú byť podľa ministra z fondu využívané aj na podporu ťažkého priemyslu, pričom napríklad v Nemecku je podľa jeho slov na tento účel využívaných 35 príjmov fondu. „Slovensko je rovnako ťažko industrializovaný štát ako Nemecko. Ak nebudeme mať rovnakú schému, tak podniky ako tento nemajú dôvod sa otvárať na Slovensku, ale budú sa otvárať v Nemecku,“ povedal Taraba.

Záujem vlády o reštart výroby primárneho hliníka v Žiari nad Hronom víta aj samotné Slovalco, ktoré by v prípade dohody na konkrétnych opatreniach chcelo začať s opätovným spúšťaním pecí už na jeseň. „Slovalco je technicky pripravené reštartovať výrobu. Máme 226 pecí, tie pece viete spúšťať jednu denne a máte víkendy, takže potrebujete takmer rok na to, aby ste to celé naštartovali,“ poznamenal generálny riaditeľ hlinikárne Milan Veselý.

Hlinikáreň v Žiari nad Hronom pôvodne prevádzkovala vyše 220 elektrolýznych pecí. Výrobu primárneho hliníka utlmili v lete 2022, posledné pece odstavili začiatkom roka 2023. Slovalco rozhodnutie v tom čase vysvetľovalo vysokými cenami energií a nedostatočnou kompenzáciou zo strany štátu pre energeticky náročný priemysel. Firma mala pôvodne do 500 zamestnancov, aktuálne v nej pracuje približne 180 ľudí, pričom v hlinikárni naďalej funguje recyklačné centrum na spracovanie procesného šrotu.