Reklama ako spúšťač dlhov. Viac než dve tretiny Slovákov veria, že marketing podporuje zadlžovanie

Alarmujúco pôsobí aj zistenie, že 30,1 % opýtaných pripisuje dlhom nezodpovedné správanie a takmer 10 % sa zadlžilo v snahe zvýšiť svoj životný štandard. Riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích upozorňuje, že kým objektívne príčiny zadlženia sú strata zamestnania či inflácia, subjektívne faktory ako nezodpovednosť a snaha o vyšší životný štandard s marketingom úzko súvisia.

Marketing a reklama pritom podľa 68,4 % Slovákov pôsobia ako spúšťač už existujúceho rizika a podporujú zadlžovanie. Tento pohľad odzrkadľuje aj skúsenosti z praxe. Mnohé domácnosti podľahnú tlaku reklamy či sociálnych sietí, ktoré vytvárajú ilúziu, že „musieť mať viac“ je znakom úspechu.

Generačné rozdiely

Prieskum ukázal aj generačné rozdiely. Mladí ľudia vo veku 18 až 33 rokov nadpriemerne často uvádzali ako dôvody dlhov bývanie (36 %), zdraženie potravín (27 %), infláciu (27 %) a rozšírenie rodiny (11 %). Samoživitelia sa častejšie spoliehajú na pôžičky kvôli rastúcim nákladom na bývanie a potraviny, pričom tí s jedným dieťaťom navyše často pociťujú dopady energetickej krízy.

Na druhej strane, muži, seniori nad 66 rokov či vysokoškolsky vzdelaní respondenti častejšie spájajú dlh s nezodpovedným prístupom k financiám. Ľudia s nižším vzdelaním z východného Slovenska zasa častejšie priznávajú, že ich do dlhov dostala snaha o zvýšenie životného štandardu.

Riešením nie je len vymáhanie dlhov, ale aj prevencia a vzdelávanie. Ako hovorí riaditeľ EOS KSI Slovensko Peter Dvornák, najlepšou ochranou pred zadlžením je dlhodobé plánovanie rodinného rozpočtu, odkladanie peňazí a najmä obmedzenie impulzívnych nákupov, ktoré často vyvoláva online marketing. Slovenské domácnosti žijú v prostredí, kde sa objektívne riziká, ako strata práce, inflácia a rast cien, prelínajú so subjektívnymi faktormi, akými sú nedostatok finančnej disciplíny a vplyv marketingu.