Európska komisia chce z príprav na svojom obrannom pláne ReArm Europe v hodnote 800 miliárd eur vynechať Európsky parlament – jedinú inštitúciu Európskej únie s priamo volenými zástupcami. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) preto vytkli Európskej komisii, že sa ich snaží obísť pomocou núdzovej doložky na urýchlenie legislatívneho procesu.

Výčitka 

Výčitku vyslovili v stredu 12. marca, keď poslanci EP prijali uznesenie, v ktorom schválili základné obrysy kolosálneho investičného plánu Európskej únie v oblasti obrany vo výške 800 miliárd eur, ako aj výzvu na ďalšiu vojenskú integráciu EÚ.

Základným návrhom programu “ReArm Europe“ je obrovská spoločná pôžička vo výške 150 miliárd EUR na obstarávanie zbraní. Aby sa urýchlilo schvaľovanie, Brusel sa odvoláva na článok 122 Zmluvy o EÚ, ktorý umožňuje, aby sa počas stavu núdze legislatívne dokumenty neprerokovávali v parlamente, ale aby sa priamo predložili Rade EÚ, ktorá ich v rekordne krátkom čase upraví a následne ich členské štáty prijmú – tiež v rekordne krátkom čase.

To znamená, že ak Komisia bude postupovať podľa plánu, jediný z orgánov Európskej únie, ktorý pozostáva z členov, ktorí sú volení v demokratických voľbách – teda Európsky parlament a jeho poslanci – nebude mať možnosť vyjadriť sa ku konečnému obsahu potenciálne najdôležitejšieho balíka tohto obdobia. (Teda kým za podieľanie sa na programe ReArm Europe nepočítame bezvýznamné europarlamentné diskusie a prijímanie nezáväzných uznesení.)

Šéfka Komisie Ursula von der Leyenová argumentovala, že je to “jediný možný spôsob“, ako urýchlene konať, keďže Európsky parlament je známy tým, že spisy prerokováva celé mesiace, ak nie roky, predtým, ako ich postúpi Rade.

„Ursulina koalícia“

Napriek tomu väčšinu poslancov EP táto myšlienka pobúrila, a to bez ohľadu na politické frakcie. Dokonca aj medzi členmi hlavného európskeho prúdu – europoslancov tzv. “Ursulinej koalície“ (frakcie EPP, S&D, Renew a Zelení), ktorí len zriedka nesúhlasia s Komisiou a so svojou šéfkou Ursulou von der Leyenovou – sa našli mnohí, ktorí spochybňovali oficiálne zdôvodnenie “naliehavosti“ prijatia programu.

Napríklad predseda Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber varoval, že bez zapojenia európskych občanov neexistuje európska demokracia – čo je ironické vzhľadom na to, ako sa neustále spája s ľavicou, aby vylúčil demokraticky zvolené konzervatívne strany v celej Európe.

Sandro Routolo zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) označil odvolávanie sa (na 122. článok Zmluvy o EÚ) za “facku parlamentnej demokracii“.

Hanna Neumannová z frakcie Zelených (Greens) sa vyjadrila, že EK roky ignoruje problémy a potom na poslednú chvíľu siahne po núdzových postupoch, čo je “vzor, ktorý musíme prelomiť“.

Ani konzervatívci sa neubránili kritike. Pravdepodobne najostrejšie vystúpil s kritikou bývalý taliansky armádny generál Roberto Vannacci v mene skupiny Patrioti pre Európu (PfE), ktorý poukázal na to, že “použitie núdzových právomocí na zadlžovanie budúcich generácií za niečo, čo môže priniesť výsledky za päť alebo šesť rokov, nemožno ospravedlniť“.

Vo svojom výbušnom vyhlásení Vannacci uviedol, že “skutočnou núdzovou situáciou“ nie je Rusko, ale energetická kríza a kríza životných nákladov, masová migrácia, terorizmus a porušovanie demokracie, ktoré je podporované EÚ, ako napríklad to, čo sa teraz deje v Rumunsku (pričom narážal na anulované prezidentské voľby).

Cesta k európskej armáde?

Napriek prejavenému hnevu europoslanci nakoniec predsa len schválili balík v hodnote 800 miliárd eur vrátane 150 miliárd eur na spoločné zadlženie členských štátov EÚ. Dokonca išli ešte o krok ďalej a zahrnuli doň výzvy na hlbšiu integráciu obrany EÚ.

Konkrétne sa v dokumente vyzýva na vytvorenie “plne schopného európskeho piliera NATO, ktorý by bol schopný konať samostatne“. Ďalej na vytvorenie “leteckej flotily EÚ pre reakciu na krízové situácie“ – pozostávajúcej z vojenských lietadiel vo vlastníctve EÚ na prepravu vybavenia a jednotiek – ako prvého kroku k prípadnej armáde EÚ.

Niet divu, že uznesenie bolo prijaté s pomerne malým náskokom, keď zaň hlasovala len “Ursulina koalícia“ (EPP, S&D, Renew a Zelení), ako aj polovica Európskch konzervatívcov a reformistov (ECR), zatiaľ čo Patrioti (PfE), Európa suverénnych národov (ESN) a Ľavica ho v drvivej väčšine odmietli.

ReArm alebo ReForm Europe?

Bez ohľadu na to, či Parlament bude mať možnosť vyjadriť sa, o najdôležitejších otázkach ReArm Europe – ako je “udržateľnosť dlhu“ alebo či má mať prísnu doložku “kupujte európske“ vojenské vybavenie – nakoniec budú musieť rozhodnúť členské štáty v Rade.

Zatiaľ čo sa však vedúci predstavitelia EÚ hádajú o technické záležitosti a poslanci Európskeho parlamentu sa na seba v Štrasburgu nemôžu ani pozrieť, zdá sa, že väčšine z nich uniká celkový obraz.

Novinár Tamás Orbán ho v European Conservative načrtol : USA poskytli reálny prehľad o zaostávajúcich obranných kapacitách Európy, a Komisia von der Leyenovej ho ihneď zneužila na ďalšie uchopenie moci a presadzovanie svojej centralizačnej agendy, ako sme to videli pri každej predchádzajúcej “kríze“.

Orbán upozornil, že je výstižné, že článok 122 použila von der Leyenová už dvakrát: raz počas prudkého nárastu cien energií po začiatku konfliktu na Ukrajine a druhýkrát na začiatku pandémie COVID-19.

Počas pandémie na seba von der Leyenová preniesla bezprecedentné právomoci v oblasti zdravotníctva, čo jej umožnilo zorganizovať spoločné obstarávanie vakcín, ktoré sa zmenilo na najväčší korupčný škandál v histórii EÚ – Pfizergate, so stovkami miliónov nadbytočných vakcín vyradených a zničených za verejné náklady.

Pomohla tiež Komisii presadiť spoločný dlh na financovanie hospodárskej obnovy, ktorý nielenže ešte nie je splatený, ale zaviedla aj “mechanizmus podmienenosti“ alebo kondicionality (‘conditionality mechanism’), ktorý sa má v budúcnosti rozšíriť na všetky typy fondov EÚ. A tým Bruselu poskytuje dôslednú zbraň na ideologické a politické vydieranie členských štátov.

Podľa Tamása Orbána vôbec nie je prehnané predstaviť si, že ReArm Europe bude v konečnom dôsledku slúžiť podobnému účelu: „Naruší suverenitu členských štátov a centralizuje viac moci pre Brusel. Najprv prehĺbi závislosť krajín od EÚ prostredníctvom spoločného verejného dlhu a zároveň začne budovať spoločnú armádu EÚ, ktorá nakoniec prinesie potrebu spoločných obranných a zahraničnopolitických rozhodnutí… A to bude, samozrejme, bez zrušenia práva veta pre jednotlivé členské štáty a bez postupnej transformácie bloku na superštát EÚ, nepredstaviteľné.“

Prečítajte si tiež:

• Uhrík prilial olej do ohňa. Vojnou posadnutá Leyenová ušla – rozdrvil ju faktami
• Poľský prezident vyzval USA na umiestnenie jadrových zbraní