Psychopati v politike. Poznáte ich?

Bratislava 29. septembra 2023 (HSP/Foto:Pixabay)

Podľa viacerých odborníkov sa veľká časť psychopatov – teda ľudí s poruchou osobnosti, nachádza práve vo vrcholnej politike. Títo narušení jedinci si o sebe myslia, že sú výnimočné osobnosti. Fascinuje ich moc, nemajú empatiu ( a ak ju aj prezentujú väčšinou je hraná), vyznačujú sa klamaním, hádžu svoje chybné rozhodnutia na iných a vedia veľmi dobre manipulovať ľuďmi

„Psychopati sa vyznačujú aj tým, že sa považujú za výnimočných ľudí a veľké osobnosti. Vyznačujú sa opakovaným klamstvom, nikdy za nič nemôžu, správny psychopat vždy hádže vinu na niekoho iného. A som presvedčený, že niekoho takého poznáte,” hovorí český klinický psychológ Ptáček.

„Zatiaľ čo predtým sa hovorilo o psychopatoch, dnes sa u týchto “pacientov” používa termín “disociálna porucha osobnosti”. Sú to ľudia prakticky bez strachu, ktorým chýba prepojenie medzi amygdalou a šedou mozgovou kôrou. A ako tvrdí popredný český psychiater Radkin Honzák, v politike je ich koncentrácia najvyššia.

Jeden z najväčších svetových odborníkov na psychopatiu Robert D. Hare píše vo svojej knihe Bez svedomia, že psychopati nepoznajú pocit viny, netrápia ich žiadne výčitky, nedokážu sa vcítiť do emócií druhých.

Vysoko postavení psychopati zvyčajne vedia dobre balansovať na hrane zákona. Dbajú na to, aby nekonali protiprávne, čo im ale nebráni porušovať morálne pravidlá. Psychopati zvyčajne nemávajú žiadny koníček. Na také „zbytočnosti” nemajú čas. Najväčším záujmom je ovládanie druhých cez získanú moc. „Majú silnú potrebu byť videní a obdivovaní. Dnes a denne vidíme množstvo „odborníkov” v médiách, ktorí žijú len z toho, aby boli vidieť,” dopĺňa Ptáček.

Pri poruchách osobnosti nemusí ísť len o disociálnu poruchu, ale môže sa jednať i o kombináciu viacerých porúch – narcistickú, hraničnú (emočne nestabilnú) či histríónsku a pod.

Medzi slovenskými politikmi sa v posledných rokoch výraz „psychopat” celkom udomácnil a v slovenskom parlamente sa týmto výrazom medzi sebou častujú mnohí z nich.

Pri zamyslení sa nad možným pôsobením psychopatov v slovenskej politike, kde by sa pri povinných psychologických testoch mohli odhaliť desiatky deformácií štruktúr osobnosti viacerých politikov –  je potrebné konštatovať jediné.

Škody, ktoré môže človek s poruchou osobnosti napáchať pri riadení štátu môžu byť obrovské a dokonca v niektorých prípadoch aj nezvratné. Zastaviť rozbehnutého psychopata, ktorému spadne do vienka moc a správa sa ako neriadená atómová strela, ktorej let a miesto dopadu je ťažké akokoľvek ovplyvniť a určiť by malo byť odrazovým mostíkom k prijatiu zákona „o spôsobilosti” vykonávať vysokú štátnu funkciu.

Ak počas testov v autoškole neprejde žiadateľ o vodičák, znamená to (okrem iného), že sa podarilo zachrániť niekoľko životov účastníkom cestnej premávky, ktorých by mohol tento neúspešný kandidát ohroziť. V prípade vyradenia politika počas povinných psychotestov zachránime oveľa väčšej tragédii – likvidácii slovenskej štátnosti i zdravého jadra slovenského národa, vrátane jeho pozitívnych vyhliadok do budúcnosti.