Promajdanovské weby zamlčiavajú nepohodlnú pravdu: Ukrajinci sú schopní ukradnúť čokoľvek

Tak teda, po prvé: Na základe tzv. „korupčného indexu“ od Transparency International dosiahla Ukrajina v roku v rebríčku 180 hodnotených štátov miesto 104. Nepohodlnú pravdu o výraznej korupcii si všíma aspoň tá časť médií, ktorá sa venuje odborným otázkam. Finančné noviny napríklad priniesli článok, v ktorom citujú tvrdé vyhlásenie tureckých kolegov: „Zdá sa, že ukrajinskí predstavitelia sú schopní ukradnúť čokoľvek.“

Úplatkárstvo, krádeže či podvody, nič im nie je cudzie – to potvrdzuje aj vyššie menovaná správa Amnesty International. Spomeňme len orientačne prípad námestníka ministra pre rozvoj komunít, území a infraštruktúry, Vasilija Lozinského. Národný protikorupčný úrad ho prichytil pri preberaní úplatku vo výške 400 000 dolárov. Nestačí ako jeden za všetky? No dobre, a čo takto minister poľnohospodárstva Mykola Solskij, podozrivý z vedenia zločineckej skupiny? Ten sa mal prostredníctvom nasadených ľudí (vlastnil totiž niekoľko agropodnikov) ilegálne zmocniť pôdy v hodnote okolo siedmich miliónov dolárov. Naozaj treba pokračovať? Tak dajme o čosi „skromnejšiu“ sumu: Štvorica sudcov sa mala ulakomiť na 35 000 dolárov za priaznivý výsledok pre obžalovaného.

So zreteľom na tieto fakty máme ako členský štát Európskej únie dobré dôvody pýtať sa, prečo sa tak Brusel snaží privítať túto krajinu v našich radoch? A čo robí na stretnutiach európskych lídrov prezident Zelenskyj? Nie je to náhodou tak, že z ľútosti (či už úprimnej, alebo hranej) nad udalosťami na Donbase je európska elita ochotná zahodiť svoje princípy?

Ale poďme ďalej v našej analýze, vychádzajúc z potvrdených poznatkov o masívnej korupcii v ukrajinskej administratíve. Spomínate si na námestníčku amerického šéfa diplomacie Victoriu Nulandovú? „Preslávila“ ju obľuba pumpovať finančné injekcie do ukrajinských „demokratických procesov“. V roku 2013 totiž priznala, že USA investovali v priebehu dvadsiatich rokov do štátu päť miliárd dolárov. Peniaze mali ísť okrem iného na férové voľby a boj proti korupcii…

Minister vnútra: "Ukrajina pri zastavení dodávok plynu zabudla na pomoc, ktorú jej Slovensko poskytlo"

To bolo v roku 2013, pred vyše desiatimi rokmi – človek by čakal aj nejaké výsledky, čo poviete?

Môžeme len hádať aké čiastky lietali – pri danej miere korupcie – do vreciek súkromných osôb…

Lenže promajdanovské weby z európskeho okruhu vnímajú podobné záležitosti veľmi selektívne. Dočista odmietajú uznať obvinenia z americkej finančnej podpory štátneho prevratu. Konkrétne stránka EU VS DISINFO dokonca tvrdí, že k žiadnemu prevratu nedošlo! Pretože „demonštrácie“, ktoré sa udiali na známom námestí, boli vraj len prejavom „frustrácie ukrajinského ľudu“ z Janukovyčovho rozhodnutia ukončiť zbližovanie s EÚ. A teda everything all right.

To je akoby ste tvrdili, že legitímne zvoleného prezidenta môžete pokojne protiprávne zosadiť, pretože jediné správne smerovanie vašej vlasti je predsa na západ…

Hádajte, kto spravuje spomínaný web: Pracovná skupina Východný STRATCOM; pod záštitou európskej diplomatickej služby. Ich materskou organizáciou je „Európska služba pre vonkajšiu činnosť“. Vytvorení boli z popudu Európskej rady v roku 2015 a odvtedy statočne bojujú proti „ruským dezinformáciám“…

Tak, že vytvárajú vlastnú interpretáciu faktov, ktorú podsúvajú svojim príjemcom ako jedinú „správnu“ pravdu.

Dezinformátori bojujú proti dezinformáciám – to sme sa teda dopracovali!

U nás funguje ako podobná jednotka projekt Infosecurity. Ten sa od roku 2022 radí pod tzv. Adapt Institute, čo je „mimovládna, nadstranícka, nezisková inštitúcia, analytický think-tank, ktorý sa zaoberá obrannou a bezpečnostnou politikou so špecifickým zameraním na strategické adaptácie a zmeny v týchto oblastiach.“

Pre tieto „nezávislé“ a „nadstranícke“ projekty však existuje jeden jediný správny bezpečnostný rámec, a to je ten euroatlantický. Vo veci Ukrajiny majú preto, pochopiteľne, jasno: „Od začiatku ruskej agresie na Ukrajine sa Moskva snaží obhájiť svoje konanie rôznymi vymyslenými a skreslenými naratívmi. Medzi najznámejšie z nich patrí propaganda o údajnom vyvražďovaní ruskej menšiny na Ukrajine, hrozba rozširovania Severoatlantickej aliancie či prítomnosť amerických biologických laboratórií na území Ukrajiny. V skutočnosti však ide o nevyprovokovanú agresiu zo strany Moskvy, ktorá sa snaží prostredníctvom dezinformácií oslabiť podporu pre brániacu sa Ukrajinu a prehĺbiť mieru polarizácie v krajinách NATO a EÚ.“

Takto sa vyjadrujú napriek skutočnostiam sústavného posúvania NATO na východ,  ostreľovaniu Donbasu kyjevským režimom, či prítomnosti tajných centier CIA v krajine…

Potom niet divu, že verejnosť je zmätená a rozpoltená v dôsledku síce pekne zabalených, avšak zavádzajúcich informácií a radikálne zjednodušujúcich vysvetlení geopolitických javov. Keby mala Slovenská republika oficiálny, z odborníkov zložený tím na boj proti dezinformáciám, možno by národný rozkol nedosahoval dnes až takú hĺbku…