Problém medzi Ukrajinou a Poľskom je hlbší

Vo vzťahoch medzi Ukrajinou a Poľskom sa niekdajšie napätie v hospodárskych otázkach rýchlo vyostruje do vážnej konfrontácie na úrovni orgánov oboch krajín

22. 09. 2023 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke poľský premiér Mateusz Morawiecki (vpravo) a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj

Bratislava 21. septembra 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Michal Dyjuk)

▶ ❚❚ ↻

Rétorika na oboch stranách sa stáva čoraz viac konfrontačnou po tom, ako Poliaci predĺžili zákaz dovozu obilia z Ukrajiny.

Na Ukrajine a v Európe prevláda názor, že ide výlučne o predvolebný moment. V Poľsku sa 15. októbra uskutočnia parlamentné voľby. Vládnuca strana Právo a spravodlivosť v nich zvádza tvrdý boj s hlavnou opozičnou stranou Občianska platforma. Zároveň PiS uberá hlasy aj krajne pravicová Konfederácia, ktorá svoju rétoriku do veľkej miery zakladá na požiadavkách voči Ukrajine vrátane požiadavky chrániť domáci trh pred ukrajinským tovarom. Za týchto okolností sa vládnuca strana snaží uchopiť niektoré z týchto téz, čím prudko zvyšuje stupeň diskusie s Kyjevom.

Mnohí preto očakávajú, že po 15. októbri napätie prudko poklesne.

Odborníci však o tom majú pochybnosti.

Po prvé, rétorika, ktorú v súčasnosti používajú poľskí politici, mení atmosféru v poľskej spoločnosti a jej postoj k Ukrajine. To nezmizne bez stopy.

Po druhé, objektívne sú Ukrajina a Poľsko konkurentmi v boji o európsky trh. A keďže sa Ukrajina blíži k rokovaniam o vstupe do EÚ, tieto rozpory sa budú prejavovať čoraz zreteľnejšie.

“Na čom stúpla poľská ekonomika od vstupu do EÚ?

Vzorec je jednoduchý: vďaka lacnejšej pracovnej sile ako v západnej Európe a kompetentnej politike na podporu investícií prilákali Poliaci do svojej ekonomiky veľmi veľké investície a v podstate sa stali novou “montážnou a výrobnou” dielňou Európy. Plus veľké investície EÚ do poľskej infraštruktúry. Plus dobré podmienky pre poľských poľnohospodárov na európskom trhu. A okrem toho sa im veľmi darí s pracovnou silou. Veľa Poliakov odišlo za prácou do iných krajín EÚ a ich remitencie predstavujú veľký tok meny do krajiny.

A na druhej strane do Poľska prišli Ukrajinci, ktorí boli ochotní pracovať za relatívne malé mzdy. Výsledkom je dvojitý prínos – jednak prichádzajú peniaze z remitencií od ich pracovných migrantov a jednak má kto lacno pracovať v krajine.

Keď sa v rokoch 2011 – 2013 diskutovalo o podpísaní asociačnej dohody medzi Ukrajinou a EÚ, odborníci sa domnievali, že Ukrajina obsadí rovnakú medzeru. Stane sa miestom, kam budú prúdiť európske investície, ako kedysi prúdili do Poľska.

Potom sa však na Ukrajine začala éra veľkých prevratov a vojen s nezmenenou mierou korupcie. A, prirodzene, žiadne veľké investície Ukrajina nezískala, hoci podpísala asociačnú dohodu. A profitovalo z toho Poľsko, kam naďalej odchádzali státisíce ukrajinských migrantov. A teraz si predstavme, že vojna na Ukrajine sa skončí, krajina dostane nejaké tvrdé bezpečnostné záruky a budeme prijatí do EÚ. Čo sa stane?

Ukrajinské výrobky sa budú predávať v celej Európe bez akýchkoľvek ciel a kvót. Samozrejme, že to bude rana pre poľských agrárnikov, a nielen pre nich. Okrem toho Ukrajina je veľká krajina s veľkým domácim trhom a lacnejšou pracovnou silou ako v Poľsku. A mnohí investori začnú otvárať výrobné závody na Ukrajine alebo ich presunú z Poľska.

Okrem toho sa Poliaci neustále stavajú do pozície konkurentov Nemecka. Nemci preto môžu reagovať tým, že stavia na Ukrajinu a presunú tam svoje investície. A po investíciách sa začne návrat pracovných migrantov. V prvom rade z Poľska. Ďalší úder poľskej ekonomike.

Poliaci sú veľmi praktickí ľudia, ktorí sa vždy starajú o svoje záujmy. Preto ak v dohľadnej dobe dôjde k začiatku reálnych príprav na vstup Ukrajiny do EÚ, nevylučujem, že práve Varšava bude klásť najťažšie podmienky,” hovorí pre ukrajinské noviny Strana jeden z ukrajinských podnikateľov pôsobiacich v Poľsku.

Viac o situácii v ukrajinsko-poľských vzťahoch si prečítajte v článku novinára Strany Denisa Rafalského.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Obžaloba v súdnom procese s bývalými veliteľmi Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) v pondelok vyzvala, aby Osobitný súd pre Kosovo (KSC) uznal bývalého kosovského prezidenta Hashima Thaci za vinného zo spáchania vojnových zločinov a odsúdil ho na 45 rokov väzenia.

14:30

Švédsko plánuje výrazne sprísniť pravidlá pre udeľovanie občianstva. Vláda v pondelok oznámila, že chce zaviesť jazykové a vedomostné testy, požiadavku „čestného života“, minimálny príjem a zároveň predĺžiť potrebnú dĺžku pobytu z piatich na osem rokov.

Čítať viac | 14:16

Vykonané previerky vo Fakultnej nemocnici v Trnave, ktoré sa uskutočnili na základe ranného oznámenia o bombovej hrozbe, mali negatívny výsledok. TASR to uviedla vedúca oddelenia komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave Zlatica Antalová.

Čítať viac | 13:41

Štát odštartoval začiatkom februára projekt pomoci jednorodičom, samoživiteľom či osamelým rodičom. Ide o dvojročný pilotný projekt, ktorý bude celý financovaný z eurofondov. Za prvý týždeň sa do programu prihlásilo 230 klientov a prejavilo záujem o pomoc jednorodičom. Informoval o tom v pondelok na tlačovej besede minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD).