Kongres USA vytvoril novú Komisiu pre NOS 2022, ktorá ju má preskúmať a pripraviť aktuálne odporúčania pre Kongres USA a prezidenta v súvislosti s Národnou obrannou stratégiou USA. Komisia začala svoju činnosť v apríli 2023 a v júli 2024 vydala správu, na ktorej sa podieľala aj RAND corporation venujúca sa utajenému výskumu v oblasti obrany a bezpečnosti. Správa bola „opomenutá“ médiami hlavného prúdu, ale zaujala ukrajinskú novinárku Dianu Pančenko, prenasledovanú Zelenského režimom a žijúcu v exile. Podľa Komisie Spojené štáty čelia v súčasnosti najnebezpečnejšiemu medzinárodnému bezpečnostnému prostrediu od druhej svetovej vojny. Hlavné myšlienky tohto dokumentu a niektoré postrehy z analýzy ukrajinskej novinárky Vám ponúkame.

Hlavné výzvy pre USA

V úvode dokument cituje kľúčové varovania posledných troch správ komisií pre Národnú obrannú stratégiu:

„Bezpečnosť a blahobyt Spojených štátov sú ohrozené viac než kedykoľvek za posledné desaťročia. Americká vojenská prevaha – tvrdá sila, ktorá je základom jej globálneho vplyvu a národnej bezpečnosti bola nebezpečne narušená. Súperi a protivníci spochybňujú USA na mnohých frontoch a v mnohých oblastiach. Schopnosť Ameriky brániť svojich spojencov, svojich partnerov a svoje vlastné životné záujmy je čoraz viac spochybňovaná. Ak národ nebude konať okamžite, aby zriadil nápravu týchto okolností, dôsledky budú vážne a trvalé.“ (2018)

„Ak sa nedostatky v oblasti škrtov v obrannom rozpočte nezvrátia, povedú v blízkej budúcnosti k vysoko rizikovým situáciám. To zasa povedie k tomu, že Amerika bude nielen menej bezpečná, ale aj oveľa menej prosperujúca. V tomto zmysle sú tieto škrty v konečnom dôsledku sebazničujúce.“ (2014)

„Starnutie zásob a vybavenia, ktoré používajú bezpečnostné zložky, pokles stavu námorníctva, rastúce nároky a náklady na personál, režijné náklady a náklady na obstarávanie znamenajú, že v oblasti personálu, akvizícií a štruktúry síl sa blíži katastrofa.“ (2010)

Táto správa je podľa autorov adresovaná aj americkej verejnosti, ktorú vládni predstavitelia nedostatočne informovali o hrozbách pre záujmy USA – vrátane každodenného života ľudí – ako aj o tom, čo bude potrebné na obnovenie americkej globálnej moci a vedúceho postavenia. Hrozby, ktorým Spojené štáty čelia, sú podľa nej najvážnejšie a najnáročnejšie, s akými sa USA stretli od roku 1945, a zahŕňajú potenciál blízkej veľkej vojny. Čelia rovnocenným konkurentom po prvýkrát od konca studenej vojny.

Spojené štáty naposledy viedli globálny konflikt počas druhej svetovej vojny, ktorá sa skončila pred takmer 80 rokmi. USA boli naposledy pripravené na takýto boj počas studenej vojny, ktorá sa skončila pred 35 rokmi. V súčasnosti pripravené nie sú. Čína a Rusko sú hlavnými mocnosťami, ktoré sa snažia oslabiť vplyv USA. Národná obranná stratégia z roku 2022 uznáva tieto krajiny za najväčšie hrozby pre Spojené štáty a vyhlasuje, že Čína je „zásadnou výzvou“ na základe sily jej armády a ekonomiky a jej zámeru uplatniť dominanciu v regionálnom a globálnom meradle. Komisia konštatuje, že Čína v mnohých ohľadoch predstihuje Spojené štáty a vďaka dvadsiatim rokom cielených vojenských investícií do značnej miery znegovala vojenskú výhodu USA v západnom Tichomorí. Bez výraznej zmeny zo strany Spojených štátov sa rovnováha síl bude naďalej meniť v prospech Číny. Celkové ročné výdavky Číny na obranu sa odhadujú až na 711 miliárd USD a čínska vláda v marci 2024 oznámila zvýšenie ročných výdavkov na obranu o 7,2 %. Rusko tento rok vyčlení 29 percent svojho federálneho rozpočtu na národnú obranu, keďže pokračuje v rekonštrukcii svojej armády a ekonomiky po invázii na Ukrajinu v roku 2022. Rusko disponuje značným strategickým, vesmírnym a kybernetickým potenciálom a pod vedením Vladimíra Putina sa snaží o návrat k svojej globálnej vedúcej úlohe z čias studenej vojny.

Partnerstvo Číny a Ruska „bez hraníc“ , ktoré vzniklo vo februári 2022 len niekoľko dní pred ruskou inváziou na Ukrajinu, sa len prehĺbilo a rozšírilo a zahŕňa vojenskú a hospodársku partnerstvo s Iránom a Severnou Kóreou, z ktorých každá predstavuje vlastnú významnú hrozbu pre záujmy USA. Toto nové zoskupenie krajín, ktoré vystupujú proti záujmom USA, vytvára reálne riziko, ak nie pravdepodobnosť, že konflikt kdekoľvek vo svete by mohol prerásť do vojny na viacerých frontoch, alebo dokonca do globálnej vojny. Čína (a v menšej miere aj Rusko) spájajú vojenskú, diplomatickú a priemyselnú silu, aby rozšírili svoju moc na celom svete a zapájajú do toho aj svojich susedov.

Americká armáda je podľa dokumentu najväčšou, ale nie jedinou zložkou odstrašovania a moci USA. Účinný prístup ku všetkým prvkom stratégie národnej moci sa tiež opiera o koordinovanú snahu spojiť diplomaciu, hospodárske investície, kybernetickú bezpečnosť, obchod, vzdelávanie, priemyselné kapacity, technické inovácie, občiansku angažovanosť a medzinárodnú spoluprácu.

Je Západ pripravený bojovať za Ukrajinu, ktorá inak určite prehrá?

Dokument uznáva nezastupiteľnú úlohu, ktorú zohrávajú spojenci pri podpore medzinárodnej bezpečnosti a spomína bilaterálne a multilaterálne spojenectvá v Tichomorí, posilnenie NATO) a vytvorenie nových dohôd, ako napríklad AUKUS. Spojené štáty podľa autorov však nemôžu konkurovať Číne, Rusku a ich partnerom sami a určite nemôžu vyhrať vojnu týmto spôsobom. Spojenectvá nie sú panacea, ale štruktúra síl USA by mala zohľadňovať sily a záväzky spojencov USA.

Komisia uvádza, že v rámci MO USA zastaral vývoj a výskum a prehlbuje sa závislosť na desaťročia starej vojenskej technike, čo nezodpovedá dnešnému strategickému prostrediu. Odporúča rýchle vybudovanie vesmírnej infraštruktúry, ktorá by mala byť v súlade so zásadami bezpečnosti. Komisia konštatuje, že americká armáda nemá dostatok potrebných spôsobilostí a kapacít na to, aby si bola istá, že dokáže odradiť a zvíťaziť v boji. Je potrebné zavádzať nové technológie vo väčšom rozsahu, nasadiť viac platforiem s vyššou kapacitou, softvér, a munície a zavádzať inovatívne operačné koncepcie na ich lepšie spoločné využívanie. Vojna na Ukrajine ukázala, že je potrebné pripraviť sa na nové formy konfliktu. Medzi takéto technológie patria roje dronových systémov, spôsobilosti využívajúce umelú inteligenciu, hypersoniku a elektronickú vojnu, kybernetické a vesmírne spôsobilosti. Komisia konštatuje, že americká obranná priemyselná základňa nie je schopná splniť potreby Spojených štátov a ich spojencov a partnerov v oblasti vybavenia, technológií a munície.

Dôsledky totálnej vojny s rovnocenným alebo blízkym partnerom by boli zničujúce. Takáto vojna by priniesla nielen obrovské personálne a vojenské náklady, ale pravdepodobne by sa v nej vyskytli aj kybernetické útoky na kritickú infraštruktúru USA a globálnu hospodársku recesiu v dôsledku narušenia dodávok. Protivníci by sa mohli snažiť zabrániť Spojeným štátom v prístupe ku kritickým nerastným surovinám a tovarom potrebným na chod amerického hospodárstva a výrobu zbraňových systémov a mohli by ohroziť aj vesmírne prostriedky USA, ktoré majú zásadný význam pre vojenské spôsobilosti. Dokonca aj bez totálnej vojny by globálne hospodárske škody spôsobené čínskou blokádou Taiwanu dosiahli 5 biliónov dolárov, čo predstavuje 5 % celosvetového hrubého domáceho produktu.

Vojna s veľmocou by ovplyvnila život každého Američana spôsobom, aký si môžeme len ťažko predstaviť. Odradenie od vojny prostredníctvom premietnutia sily a zabezpečenia ekonomickej odolnosti je oveľa výhodnejšie a menej nákladné ako vojna.

Americká verejnosť si zväčša neuvedomuje nebezpečenstvo, ktorému Spojené štáty čelia, ani náklady, ktoré sú potrebné na primeranú prípravu. Nedoceňuje silu Číny a jej partnerstiev alebo dôsledky prípadného konfliktu pre každodenný život. Neuvedomuje si náklady, ktoré by vznikli v prípade, že by Spojené štáty stratili svoje postavenie svetovej superveľmoci. Preto Komisia vyzýva, aby Spojené štáty uskutočnili zásadné zmeny a významné investície teraz, a nečakali na ďalší Pearl Harbor alebo 11. september. Podľa nej sa Spojené štáty musia globálne angažovať prostredníctvom prítomnosti – vojenskej, diplomatickej a ekonomickej, aby udržali stabilitu a zachovali si vplyv na celom svete vrátane globálneho juhu, kde Čína a Rusko rozširujú svoj dosah.

Pohľad z Ukrajiny

Ukrajinská novinárka Pančenko konštatuje, že z dokumentu vyplýva, že USA sa pripravujú na vojnu, ako vyplýva už z úvodu dokumentu: „Hrozby, ktorým Spojené štáty čelia, sú najvážnejšie a najnáročnejšie, s akými sa USA stretli od roku 1945, a zahŕňajú potenciál blízkej veľkej vojny.“ Súčasnú situáciu teda autori hodnotia oveľa nebezpečnejšie ako studenú vojnu alebo karibskú krízu. Je to pochopiteľné, keďže počas prvej aj druhej svetovej vojny USA neboli v existenčnom ohrození.

Dokument uvádza, že Čína a Rusko chcú ohroziť vplyv USA a rozširovanie demokracie a západných hodnôt či ľudské práva akosi opomenul, uvádza novinárka. Záujem USA je teda predovšetkým rozširovanie ich vplyvu po celom svete.

Pančenko cituje autorov, že Spojené štáty nemôžu konkurovať Číne, Rusku a ich partnerom sami a určite nemôžu vyhrať vojnu týmto spôsobom. Potrebujú spojencov, ktorí by za nich bojovali a v tejto súvislosti Pančenko „pozdravila“ Ukrajinu.

Uvádza, že autori priznávajú stratu štatútu superveľmoci a postupnej straty vplyvu vo svete a dodáva, že sú pripravení k svetovej vojne za svoje záujmy. Dokument otvorene spomína nevyhnutnosť mobilizácie v prípade konfliktu. Nejde tu len o plány amerických jastrabov. Svet sa veľmi rýchlo mení a žiaľ nie k lepšiemu, dodáva novinárka.

Pančenko konštatuje, že USA v dokumente veľmi triezvo hodnotia potenciálne riziká veľkého konfliktu, a preto sami bojovať nechcú, ale to zďaleka neplatí pre Ukrajincov. Pritom v celom 132-stranovom dokumente nie je ani jediný krát zmienený Zelenskyj, zato Putin a Si v ňom majú značný priestor. Ukrajina sa spomína len ako miesto, kam treba posielať zbrane. Pritom USA nezaujíma, či je na Ukrajine pri moci skorumpovaný diktátor, ktorý ruší voľby, zakazuje slobodu slova, opozičné strany a médiá, porušuje ľudské práva, zakazuje pravoslávnu cirkev a násilne mobilizuje ľudí, hlavné je, aby tento diktátor pokračoval vo vojne s Ruskom. Z pohľadu USA je to reálna politika.

Rusko a konflikt na Ukrajine

V súvislosti s konfliktom na Ukrajine má Rusko podľa autorov správy v úmysle prežiť ochotu Západu podporovať Ukrajinu a potom sa usilovať o to, čo považuje za prijateľný výsledok vojny. Ak Rusko získa kontrolu nad Ukrajinou, jej hranice (vrátane Bieloruska) s členskými štátmi Severoatlantickej aliancie (NATO) by sa tiahli od Arktídy až po Čierne more, čo by predstavovalo podstatne väčšie nároky na nasadenie NATO. Rusko by sa stalo silnejšou mocnosťou, čo by si vyžadovalo, aby NATO vybudovalo a rozmiestnilo ďalšie sily, a to potenciálne na úkor iných miest, kde by tieto sily a zdroje mohli byť použité. Jediným reálnym riešením je tomto prípade zvýšenie rozsahu, spôsobilosti a slobody použitia zbraní poskytnutých Ukrajine, aby mohla zatlačiť Rusko späť. Biely dom má podľa autorov pravdu, keď dáva jasne najavo, že akékoľvek ruské použitie jadrových zbraní alebo iných zbraní hromadného ničenia, ak by Rusko prehrávalo v konvenčnej vojne, by malo „katastrofálne následky“. USA nezaujíma, koľko Ukrajincov zostane nažive, uvádza Pančenko. Nikto sa nezaoberá otázkou hraníc alebo demokracie na Ukrajine.

Čína – najväčšia hrozba

Čína je podľa dokumentu „jediným konkurentom, ktorý má v úmysle zmeniť medzinárodný poriadok a je čoraz väčšou ekonomickou, diplomatickou, vojenskou a technologickou silou, čo jej umožňuje napredovať. Čína strategicky a systematicky využíva koordinované prvky národnej moci na vybudovanie hospodárskej, diplomatickej, priemyselnej a vojenskej sily na presadenie svojej dominancie vo východnej Ázii a presadzovanie svojho vplyvu v celosvetovom meradle.

Čína predstavuje hlavnú výzvu pre záujmy USA a najvýraznejšie vojenské ohrozenie. Čína v skutočnosti predbieha americkú obrannú výrobu a stavy ozbrojených síl a čoraz viac aj v ich spôsobilosti a je takmer isté, že v tom bude pokračovať. Podľa dokumentu všetky indície naznačujú, že do roku 2027 bude Čína pripravená napadnúť Taiwan.

Čína sa môže pochváliť najväčším námorníctvom na svete (s viac ako 370 loďami a ponorkami), najväčšími leteckými silami vo svojom regióne (ktoré „rýchlo dobiehajú západné vzdušné sily“) a najväčšou armádou na svete, a to aj po jej zredukovaní s cieľom zlepšiť profesionalizáciu a mobilitu. Čínska armáda sa modernizovala vo všetkých oblastiach, najmä v oblastiach, ktoré sú pre konflikt v západnom Tichomorí rozhodujúce. Vybudovala rovnocenné spôsobilosti v oblasti vesmíru a kybernetického priestoru, ktoré by pravdepodobne využila na to, aby sa pokúsila odradiť a zabrániť Spojeným štátom zapojiť sa do konfliktu narušením kritickej infraštruktúry USA.

Ak budú tieto trendy pokračovať, čínska armáda bude rovnocenným, ak nie nadradeným vojenským konkurentom USA vo všetkých oblastiach, čo je situácia, ktorej Spojené štáty nečelili od vrcholu studenej vojny. Hoci vojna proti Číne, či už kvôli Taiwanu alebo iným otázkam, nie je nevyhnutná, Spojené štáty by mali brať vážne výzvu Si Ťin-pchinga, aby bola čínska armáda pripravená napadnúť Taiwan do roku 2027. Odstrašovanie čínskej agresie proti Taiwanu je podľa dokumentu pre národné bezpečnostné záujmy USA rozhodujúce. Okrem vojenských a diplomatických by invázia mala aj obrovské hospodárske dôsledky pre USA a svetové hospodárstvo, pretože by došlo k obmedzeniu obchodu a vplyvu na dodávateľské reťazce najmä v oblasti elektroniky. Spojené štáty podľa autorov musia prijať okamžité opatrenia v hospodárskej, diplomatickej a vojenskej oblasti, aby dali jasne najavo vôľu a schopnosť USA vyvodiť drvivé dôsledky v reakcii na čínsku agresiu.

Pritom, ako uvádza Pančenko, USA oficiálne potvrdzujú politiku jednej Číny, čo znamená, že uznávajú Taiwan ako súčasť Číny. „Ako by sa asi tvárili USA, keby Čína ich lietadlám a lodiam zakázala prístup do Texasu?“, pýta sa novinárka. Politiku USA voči Taiwanu označila za mimoriadne pokryteckú.

Hrozby pre samotnú Ameriku?

Medzi najväčšie zmeny v hrozbách pre Spojené štáty patrí riziko útoku na samotné USA. NOS oprávnene uvádza obranu vlasti ako svoju najvyššiu obrannú prioritu a konštatuje, že protivníci USA zahŕňajú ohrozenie americkej pevniny do svojich doktrín. Rovnako ako hrozba terorizmu nebola pred 11. septembrom 2001 všeobecne vnímaná alebo oceňovaná, aj autori dokumentu sa teraz domnievajú, že táto nová hrozba pre vlasť a jej dôsledky nie sú dostatočne pochopené americkou verejnosťou, nie sú začlenené do plánovania a nie sú na ne vyčlenené primerané zdroje.

„Keďže ide podľa NOS o novú hrozbu a samotným USA doteraz nikdy nič priamo nehrozilo, za čo a proti komu potom bojovali USA celé toto i minulé storočie?“, pýta sa Diana Pančenko. „Prečo potom pod americkými bombami zomierali milióny ľudí na celom svete?“

Hrozba pre vlasť naďalej zahŕňa terorizmus – vonkajší, inšpirovaný ako aj Rusko, Čínu a Severnú Kóreu, ktoré rozširujú svoju schopnosť dodávať jadrové zbrane proti Spojeným štátom a ich územiam. Čína aj Rusko majú tiež schopnosť rozmiestniť vzdušné a námorné prostriedky v blízkosti hraníc USA. Vojenskí plánovači ministerstva obrany a Severného veliteľstva USA sa musia pripraviť na najhorší možný scenár – jadrové a iné údery proti Spojeným štátom, ktoré by sa mohli uskutočniť vo veľkom počte a so špeciálnymi nosnými systémami. Preto je podľa autorov správy potrebné modernizovať všetky tri zložky americkej jadrovej triády. Napokon, vesmír už nie je mierovou oblasťou, cez ktorú sú len podporované pozemné vojenské operácie. Čína a Rusko si uvedomujú, že efektívnosť vojenských operácií USA do veľkej miery závisí na vesmírnych kapacitách a vyvinuli kapacity na ohrozenie, znefunkčnenie a zničenie amerických vojenských operácií.

„Domnievame sa, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že ďalšia vojna sa bude viesť vo viacerých
oblastiach, bude zahŕňať viacero protivníkov a pravdepodobne sa neskončí rýchlo“, taká je hrozivá predpoveď autorov dokumentu.

Prečítajte si tiež

• USA okomentovali Putinove vyhrážky
• Putin komentoval vyhlásenia USA o možnosti udeliť Ukrajine povolenie na úder na Rusko západnými raketami dlhého doletu
• Sergej Lavrov varuje USA, že riskujú, že sa stanú bojovníkom vo vojne na Ukrajine