Smer Roberta Fica dosiahol viac ako 20 percent, zatiaľ čo jeho bývalý stranícky partner sa pohybuje na 11 percentách. Určite tomu prispieva fakt, že zatiaľ, čo je bývalý premiér aktívny, jeho súper je skôr pasívny. To si všímajú aj voliči, ktorí sa potom vracajú do pôvodného tábora. Okrem iného je to aj stávka na istotu.

Medzi stranami Smer a Hlas sa nachádza Progresívne Slovensko (PS) s takmer 16 percentami, ale tieto odhady je treba brať s rezervou. Najmä ak sa vezme do úvahy, že v podstate jediné čo v rámci volebnej kampane ponúkajú, je rodová ideológia.

Darí sa aj hnutiu Republika, ktoré s viac ako 10 percentami, dýcha na chrbát Hlasu.

Pre strany bývalej koalície to však nevyzerá ružovo.

OĽaNo sa síce drží na skoro 7 percentách, žiadna sláva, pre bývalú najväčšiu vládnu stranu a Sme Rodina má niečo nad 5 percent. Záleží aj ako dlho bude pretrvávať ohlas na udalosti okolo Borisa Kollára a jeho bývalej partnerky.

Sulíkova SaS je však zatiaľ so 4,7 percentami mimo brán parlamentu. Predbehla ju dokonca aj KDH s 5,7 percentami. Tesne za hranicou sa nachádza SNS s 4,6 percentami.

Medzi najväčšie “prepadáky” patria Hegerovi Demokrati, len s 2,8 percentami.

Možnosti

Napriek možnému víťazstvu Smeru v nadchádzajúcich predčasných parlamentných voľbách, hrozí možnosť, že nebudú mať s kým zostaviť vládu a ocitne sa v izolácii. Hnutie Republika je v tomto prípade otázne a SNS ešte nemá dosť percent. Jedine, že by došlo k “obnoveniu” spolupráce s jeho bývalým kolegom, ktorý vedie konkurenčný Hlas.

Na druhej strane, ak by PS reálne dosiahla aspoň časť toho, čo tvrdí prieskum, je tu otvorená možnosť ich koalície s Hlasom, KDH a Sme rodina a s tými čo sa možno ešte pretlačia. Napríklad SaS. Tá nikdy extra v minulosti nepresviedčala v predvolebných prieskumoch, ale stále je v parlamente.

Otázne je OĽaNO, ale tomu, aj ak by uspelo a dostalo sa do parlamentu, hrozí separácia.