Prezidentka: Naša slabosť povzbudila Rusko k ďalšej agresii

„Každý jeden člen OSN má zodpovednosť ochraňovať mier. Stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN majú v tomto smere osobitnú povinnosť. Namiesto toho dnes vidíme, ako jeden z piatich stálych členov otvorene popiera právo iného člena OSN, Ukrajiny, existovať ako nezávislý štát,“ uviedla Čaputová na úvod svojho príhovoru. Dodala, že Rusko namiesto toho, aby chránilo svetový mier, dnes robí všetko pre to, aby ho zničilo.

„Demokratický svet a my všetci musíme byť hlasom Ukrajiny. Hlasom, ktorý bude pamätať a ktorý bude konať, aby sa už nikto nikdy nedopustil takýchto zverstiev,“ apelovala prezidentka na svetových lídrov.

Čaputová vyhlásila, že Slovensko je priamy sused Ukrajiny a vojna ohrozuje aj jeho bezpečnosť. „Nie sme najväčšou ani najbohatšou krajinou sveta, dlho sme boli závislí od dodávok energií z Ruska. Uprednostnili sme však ochranu našich základných hodnôt. Na Rusko sme uvalili sankcie a Ukrajinu podporujeme aj prostredníctvom vojenskej pomoci,“ dodala.

Prezidentka sa vyjadrila aj ku klimatickej kríze. „Koľko spálenej zeme, koľko miliónov klimatických utečencov a koľko obetí povodní ešte treba, aby nás presvedčili, že už nemôžeme ignorovať naše záväzky,“ spýtala sa.

Čaputová sa dotkla aj krízy relativizácie hodnôt a faktov, ktorú označila za „epidémiu lží, propagandy a dezinformácií“. Uviedla, že rovnaké pravidlá by mali platiť v on-line aj off-line svete a podporila vytvorenie tzv. digitálneho Ženevského dohovoru.

„My, členovia OSN, musíme byť jednoznačne na strane obete, nie agresora. Musíme uprednostniť medzinárodný poriadok založený na pravidlách pred silou zbraní. Iste, môžeme to odkladať a robiť kompromisy. História nás však opäť raz učí, že pasivita a ignorancia nikdy krízu nevyriešia, len odďaľujú moment pravdy,“ vyhlásila prezidentka na záver svojho príspevku.

Na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku sa po dvoch rokoch koronavírusovej pandémie zišlo zhruba 150 lídrov z celého sveta. Po slovenskej prezidentke s prejavmi vystúpia ešte okrem iných francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz.