Vyšleme vojakov na Ukrajinu? Prezident sa vyjadril za opozíciu aj koalíciu

Koaliční a opoziční predstavitelia sa zhodli, že odmietajú vyslanie slovenských vojakov do prípadnej mierovej misie na Ukrajine. Prezident Peter Pellegrini o tom informoval po stredajšom okrúhlom stole, ktorý zvolal k téme obrany a bezpečnosti. O navyšovaní výdavkov na obranu chce hlava štátu s predstaviteľmi parlamentných strán ďalej diskutovať. Stretnutie v rovnakom formáte by sa malo zopakovať ešte pred júnovým samitom NATO v Haagu

HS / TASR

Na snímke zľava premiér SR a predseda Smer-SD Robert Fico, predseda Hlas-SD Matúš Šutaj-Eštok (chrbtom), prezident SR Peter Pellegrini, minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) a predseda PS Michal Šimečka (chrbtom) / Foto: TASR-Martin Baumann

▶ ❚❚ ↻

„Som rád, že sme sa zhodli všetci, že Slovensko nevyšle na Ukrajinu žiadnych vojakov, hoc do mierovej alebo akejkoľvek misie, a že zvyšovanie výdavkov je na stole, bude veľkou témou, ktorou sa budeme ešte zaoberať,“ skonštatoval prezident. Pri obranných výdavkoch sa má ďalšia diskusia týkať nielen objemu prostriedkov, ale aj tempa, ako by mohli rásť a čo majú zahŕňať. Negatívnym postojom Slovenska k vyslaniu vojakov na Ukrajinu vysvetlil, prečo Slovensko nepozývajú iné krajiny na samity tzv. ochotných krajín.

Účastníci okrúhleho stola sa zhodli aj na potrebe posilňovať európsky pilier Aliancie. Rovnako súhlasia s tým, že ak by Spojené štáty ďalej nechceli pôsobiť v NATO alebo chceli svoje pôsobenie obmedziť, Slovensko musí byť súčasťou prípadného nového samostatného európskeho bezpečnostného modelu.

Názory koalície a opozície sa rôznia pri téme príspevku na pomoc Ukrajine v rámci Európskej únie. „Kým koalícia jasne dáva najavo, že by Slovensko dobrovoľne nemalo prispievať do tohto balíka dodatočnými finančnými zdrojmi, tak niektoré opozičné politické strany prejavujú postoj, že by Slovensko mohlo robiť vo vzťahu k Ukrajine viac a významnejšie jej pomáhať,“ zhodnotil Pellegrini.

Prezident ocenil konštruktívny priebeh rokovania. Obranu a bezpečnosť považuje za strategické témy, o ktorých je potrebné diskutovať naprieč politickým spektrom. Stretnutie zdôvodnil aj snahou prezentovať na zasadnutiach NATO širší postoj, keďže niektoré rozhodnutia budú mať dosah na viac ako jedno volebné obdobie. Zastúpenie mali politické strany Smer-SD, Hlas-SD, SNS, PS, KDH a SaS. Pripomenul, že okrem lídrov politických strán na stretnutie pozval aj ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD) a náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniela Zmeka.

Obnovenie povinnej vojenskej služby nepovažuje prezident v aktuálnej situácii za správny prístup. Naopak, podporuje návrh dobrovoľných brigád predložený v parlamente. Avizoval, že v prípade schválenia návrhu sa po nadobudnutí účinnosti sám do takýchto kurzov prihlási.

Opozícia i koalícia pripúšťajú možnú potrebu zvyšovania výdavkov na obranu

Opozičné PS, SaS a KDH sa zhodujú, že EÚ musí prevziať viac zodpovednosti za svoju obranyschopnosť. Slovensko by podľa nich malo byť toho súčasťou. Všetky strany zároveň pripúšťajú možnosť, že v budúcnosti bude potrebné zvyšovať výdavky na obranyschopnosť Slovenska. K potrebe investovať do obrany sa hlásia aj koaliční predstavitelia, minister obrany a podpredseda Smeru-SD Robert Kaliňák a minister vnútra a líder Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok. Vyplýva to zo stanovísk lídrov strán po stredajšom okrúhlom stole, ktorý prezident Peter Pellegrini zvolal k téme bezpečnosti.

Kaliňák vidí naprieč politickým spektrom porozumenie na potrebe zlepšovať obranu a navyšovať zdroje. Má ambíciu predstaviť, čo presne sa má za výdavkami na obranu skrývať. „Aby bolo jasné, čo sa za ne bude presne kupovať a čo sa bude realizovať a v zásade budeme pristupovať aj k zmenám zákonov tak, aby sme posilnili našu obranu, to je celé,“ dodal. Podčiarkol význam projektov duálneho využitia. Samit NATO v Haagu považuje za kľúčový a historický. Naznačil, že by si vedel predstaviť postupné zvyšovanie výdavkov na obranu do troch percent HDP. Vyslanie slovenských vojakov do mierových síl na Ukrajinu považuje za nepriechodné. Odmieta, aby Slovensko ako krajina na hranici s Ukrajinou oslabilo vlastné obranné sily.

Šutaj Eštok súhlasí s potrebou investícií do armády. Ako podotkol, budovaná bola do mierových časov. Taktiež podporuje projekty duálneho využitia. „To sú nemocnice, cesty, mosty, to je ochrana kybernetického priestoru, ochrana krízovej kritickej infraštruktúry, čiže to sú presne výdavky, ktoré potrebujete nielen v čase vojny, ale aj v čase mieru,“ načrtol. Prostriedky by podľa neho mali ísť na projekty, ktoré pomôžu aj ľuďom v regiónoch.

Lídri troch opozičných strán sa zhodujú, že bezpečnostné prostredie v Európe sa mení a európske krajiny by mali viac spolupracovať. „Je dôležité, aby sme zatiaľ, pokiaľ je to možné, ostali v platforme NATO. Treba si však položiť otázku, čo bude potom, ak by Spojené štáty vycúvali z NATO. V tomto prípade je potrebné a dôležité vybudovať silný bezpečnostný mechanizmus európskych krajín, ktoré ho chceme byť súčasťou ako Slovenská republika,“ doplnil predseda KDH Milan Majerský.

Šéf PS Michal Šimečka považuje v otázke bezpečnosti Slovenska za dôležité udržiavať silné väzby a partnerstvá s európskymi partnermi. V tejto súvislosti opozícia vláde vyčíta rétoriku voči partnerom. Predseda SaS Branislav Gröhling podľa svojich slov prezidenta požiadal, aby prezentáciu SR v tejto téme prevzal na seba.

KDH a SaS sa zhodujú v názore, že výdavky na obranyschopnosť Slovenska by sa nemali zvyšovať, kým ostatné krajiny NATO nebudú plniť svoj záväzok prispievať na obranu dvomi percentami z HDP. Zároveň súhlasia s PS, že je potrebné vypracovať plán rozvoja rezortu obrany. Plán by mal byť podľa SaS odsúhlasený aj v parlamente, pričom na jeho tvorbe by sa mala podieľať aj opozícia, keďže by prevyšoval jedno volebné obdobie. Opozícia zároveň navrhuje, aby vznikol výbor alebo komisia, ktorá by výdavky na obranu kontrolovala. Majerský tiež potvrdil, že koaličné i opozičné strany sa na rokovaní zhodli na tom, že nesúhlasia s vysielaním slovenských vojakov na Ukrajinu.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Prezident Guyany Irfaan Ali vo štvrtok uviedol, že jeho krajina je naďalej v pohotovosti kvôli „hrozbe“ zo strany Caracasu v súvislosti s regiónom Essequibo bohatým na ropu. Situáciu nezmenilo ani zajatie venezuelského prezidenta Nicolása Madura špeciálnymi jednotkami armády Spojených štátov. Informovala o tom agentúra AFP.