O Valdajskom fóre

Fórum, na ktorom sa tradične stretávajú odborníci z mnohých krajín sveta, opäť potvrdil svoj status vyhľadávanej intelektuálnej platformy. Valdajské diskusie sú vždy odrazom najdôležitejších procesov svetovej politiky v 21. storočí v ich celistvosti a komplexnosti. Som presvedčený, že tomu tak bude aj dnes.

V priebehu rokov prešiel klub vážnymi zmenami. Myslím, že budete súhlasiť, že za týchto 20 rokov sa odohralo viac udalostí, ako sa niekedy odohralo za mnoho desaťročí. Podľa historických meradiel obdobie 20 rokov nie je až také dlhé, ale keď pripadne na epochu lámania celého svetového poriadku, čas akoby sa scvrkol. Tieto zmeny sú kvalitatívne a vyžadujú si vážnu revíziu systému medzinárodných vzťahov. V skutočnosti stojíme pred úlohou vybudovať nový svet.

O chybnom politickom kurze Západu

Presvedčili sme sa, že globálne problémy ľudstva si vyžadujú spoločné hľadanie riešení a egoizmus nás zavedie do slepej uličky. Keď sme sa pred takmer dvadsiatimi rokmi prvýkrát stretli na Klube, naša krajina prechádzala zložitou etapou vývoja. So všetkou energiou a dobrou vôľou sme vstúpili, ako sa nám zdalo, do nového kola vývoja.

Žiaľ, niektorí našu ochotu spolupracovať nesprávne pochopili ako podriadenie sa. V skutočnosti ako priznanie, že Rusko je pripravené ísť v cudzích šľapajách. Počas všetkých týchto rokov sme opakovane upozorňovali, že tento prístup vedie nielen do slepej uličky, ale je spojený s hrozbou eskalácie vojenského konfliktu. Nikto nás však nechcel počúvať ani počuť.

Na začiatku 21. storočia všetci dúfali, že štáty a národy sa poučili z nákladnej a ničivej vojensko-ideologickej konfrontácie minulého storočia a uvedomili si jej škodlivosť. Spojené štáty a ich satelity však pevne nastúpili kurz hegemónie. Od začiatku nám bolo jasné, že pokusy o vytvorenie monopolu sú odsúdené na neúspech. Prosperita Západu sa v priebehu storočí dosiahla najmä okrádaním kolónií – to je fakt. Vplyv Západu vo svete je obrovská vojensko-finančná pyramída.

O situácii na Ukrajine

Určitá časť Západu vždy potrebuje nepriateľa, aby vysvetlila svoju vojenskú expanziu. Nie je našou vecou, ako žijú iné krajiny – vidíme, ako v mnohých z nich vládnuce elity nútia spoločnosť prijať pravidlá, ktoré niektorí občania, a v mnohých krajinách môžeme povedať väčšina občanov, nechcú akceptovať. Strategické myslenie nahradilo sledovanie krátkodobých, sebeckých záujmov, a to dokonca nie jednotlivých národov, ale meniacich sa vplyvných skupín.

Rusko je obľúbenou témou takýchto politikov. Sme na to historicky zvyknutí. Snažia sa však z každého, kto nie je ochotný ísť s nimi, vytvoriť obraz nepriateľa. Snažia sa ho vytvoriť z každého, kto nie je pripravený ísť s nimi. Snažia sa ho vytvoriť z Čínskej ľudovej republiky, z Indie.

Neorganizovali sme krvavý štátny prevrat v Kyjeve (…) V tom čase sme podporovali obyvateľov Krymu a Sevastopola. Boje na Ukrajine sa nezačali po roku 2017, ale v roku 2014. Lenže akútnejšia fáza sa skutočne začala v roku 2022. Vojna, ktorú začal kyjevský režim s priamou podporou Západu, trvá už desiaty rok. A ruská špeciálna vojenská operácia je zameraná na jej ukončenie. Ako vieme, akcia plodí reakciu – to robí každý zodpovedný štát. Suverénny, ktorý si váži sám seba. Naše konanie je v prvom rade diktované cieľom chrániť náš ľud a naše tradície.

Blokový prístup, nazvime veci pravými menami, je obmedzovaním práv a slobôd štátov presadzovať vlastnú líniu rozvoja. To je samozrejmosť, je to odobratie časti suverenity a následné vnucovanie rozhodnutí v iných oblastiach, ako je bezpečnosť. Ako sa to teraz deje medzi USA a Európou.

Na tento účel sa snažia nahradiť medzinárodné právo svojím poriadkom. Akým poriadkom? Na základe nejakých pravidiel. Akých pravidiel? Je to nezmysel, nezmysel. Vždy je to len o tom istom: „Musíš, si povinný, varujeme ťa“. Kto si vôbec myslíte, že ste?

O súčinnosti štátov a koncepcii civilizácie

Civilizácia sú predovšetkým ľudia. Existuje mnoho civilizácií a žiadna z nich nie je lepšia alebo horšia ako tá druhá. Každá z nich má svoje vlastné nádeje a túžby. Hlavnými vlastnosťami štátu – civilizácie sú rozmanitosť a sebestačnosť. Svet je na ceste k súčinnosti štátnych civilizácií, nezávislých celkov. Obhajoba vlastnej civilizačnej voľby je obrovskou zodpovednosťou, pretože všetci vidíme, že súčasné medzinárodné prostredie je nestabilné a zároveň dosť agresívne.

V našom ponímaní je civilizácia mnohostranný jav. Určite sa však interpretuje rôznymi spôsobmi. Existoval otvorene koloniálny výklad: je istý civilizovaný svet, ktorý slúži ako vzor pre ostatných, všetci sa musia riadiť týmito normami, týmito vzormi, a kto nesúhlasí – bude do civilizácie zahnaný obuškom civilizovaného pána.

Naopak civilizačný prístup je založený na základných, dlhodobých predstavách o harmonickej budúcnosti. Ak sa nimi bude riadiť celý svet, bude podľa mňa oveľa menej konfliktov. Chceme žiť v otvorenom, civilizovanom svete, kde nikto nebude klásť prekážky tvorivému rozvoju ľudí. Potrebujeme prostredie bez bariér. Malo by byť zakázané vnucovať iným národom a kultúram, ako majú žiť.

O koncepcii politiky Ruska

Koncepcia zahraničnej politiky Ruska, prijatá v tomto roku, opisuje našu krajinu ako svojbytnú civilizáciu a štát. Táto definícia čo najobsažnejšie odráža naše zásady rozvoja. V priebehu storočí sa Rusko formovalo ako krajina rôznych kultúr. Nemožno ju priviesť na spoločného menovateľa, ale nemožno ju ani rozdeliť. Zachovať národnú jednotu takéhoto štátu nie je ľahká úloha.

Rusko je z hľadiska územia najväčšou krajinou na svete, nemáme záujem dobývať ďalšie územia, stále máme Sibír, Východnú Sibír a Ďaleký východ, ktoré treba preskúmať a rozvíjať. Nejde o územný konflikt alebo dokonca o nastolenie regionálnej geopolitickej rovnováhy, ide o oveľa širší a zásadnejší problém, o princípy, na ktorých bude založený nový svetový poriadok.

Sme za rovnosť, za rôznorodosť potenciálov rôznych krajín. To je absolútne objektívna skutočnosť. Nemenej objektívne je však aj to, že dnes nie je nikto ochotný sa podriadiť. To sú zásady, ktoré chceme dodržiavať my sami a ku ktorým vyzývame našich partnerov.

Rusko bolo, je a bude jedným z pilierov svetového systému, pripravené na konštruktívnu spoluprácu so všetkými. (…) Sme presvedčení, že pragmatizmus a zdravý rozum zvíťazia a že sa vytvorí multipolárny svet.

Vetu, že „Rusko nemá hranice“, prvýkrát vyslovil jeden z prezidentov USA u mňa doma v Novo-Ogareve. Povedal to, samozrejme, v žarte, keď sa pozeral na mapu.

O stave priemyslu v Európe

Vieme, že priemysel v Európe sa zatvára a presúva do USA. Zaťaženie obyvateľstva európskych krajín rastie, životná úroveň klesá – to sú zjavné veci, potvrdené štatistikami. Európa môže Ukrajine pomôcť len za cenu ďalšieho zhoršovania jej hospodárstva a situácie jej občanov.

O ruskej ekonomike

Darí sa nám. Na konci tretieho štvrťroka sme mali prebytok rozpočtu a na konci tohto roka a v rokoch 2024-2025 očakávame deficit okolo 1 %. Máme rekordne nízku nezamestnanosť a tá sa stabilizovala. Máme za sebou prirodzený začiatok štrukturálnych úprav hospodárstva. Príjmy z ropy a plynu klesli, ale aj tie dávajú plus 3 %. A príjmy mimo príjmov z ropy a plynu najmä zo spracovateľského priemyslu dosiahli +45 %.

Celkovo máme stabilnú a udržateľnú situáciu, prekonali sme všetky problémy po uvalení sankcií voči nám a začali sme novú etapu rozvoja na novom základe.

Naše výdavky na obranu sa zvýšili – nielen na obranu, ale aj na bezpečnosť. Približne sa zdvojnásobili. Zároveň však – a to chcem zdôrazniť – máme rozpočtový prebytok. Tvrdiť, že všetko míňame na zbrane a zabudli sme na chlieb, je nesprávne.

Ako som už povedal, hospodársky rast Ruska bol 2,8 – 3 %. A to je pre našu ekonomiku dobrý výsledok. Úplne sme prekonali recesiu z minulého roka a naberáme na sile.

O koncepcii svetového poriadku budúcnosti

Po prvé, chceme žiť v otvorenom a vzájomne prepojenom svete, v ktorom sa nikto nikdy nebude snažiť klásť umelé prekážky komunikácii, tvorivej realizácii a prosperite ľudí. Malo by existovať prostredie bez bariér, o to by sme sa mali usilovať!

Po druhé, chceme, aby sa rozmanitosť sveta nielen zachovala, ale aby bola základom univerzálneho rozvoja. Vnucovanie akejkoľvek krajine alebo ľuďom, ako majú žiť, ako sa majú cítiť – by malo byť zakázané!

Po tretie, sme za maximálnu reprezentatívnosť. Nikto nemá právo ani nemôže vládnuť svetu za iných alebo v ich mene. Svet budúcnosti je svetom kolektívnych rozhodnutí, ktoré sa prijímajú na úrovni, na ktorej sú najúčinnejšie, a to tými účastníkmi, ktorí sú schopní významne prispieť k riešeniu konkrétneho problému. Nikto nerozhoduje za všetkých a dokonca ani všetci nerozhodujú o všetkom – ale len tí, ktorých sa problém priamo týka, sa dohodnú, čo a ako treba urobiť.

Krajiny a národy sú si vedomé svojich záujmov a schopností a sú ochotné spoliehať sa samy na seba, a to buduje ich silu. Každý by mal mať prístup k výhodám moderného rozvoja a pokusy o jeho obmedzenie pre ktorúkoľvek krajinu alebo národ by sa mali považovať za akt agresie.

O situácii v Náhornom Karabachu

Karabach zanikol: to je oficiálne stanovisko vedenia Arménska. Vieme, že po známych udalostiach a rozpade ZSSR došlo ku konfliktu, začali sa etnické zrážky medzi Arménmi a Azerbajdžancami. To všetko viedlo k tomu, že Arménsko vlastne dostalo pod svoju kontrolu celý Karabach a sedem priľahlých území. Sedem okresov Azerbajdžanu – to je, myslím, 20 percent územia republiky.

Mnohokrát sme našim arménskym priateľom navrhovali kompromis. Ako? Vrátiť päť okresov Azerbajdžanu, a tak zachovať územné spojenie medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Ale zakaždým nám naši priatelia v Náhornom Karabachu povedali: „Nie, to pre nás vytvorí určité hrozby.“

Karabach

Keď Karabach vyhlásil svoju nezávislosť, nikto ju neuznal – dokonca ani Arménsko. Čo mi, úprimne povedané, bolo čudné. Ale také bolo rozhodnutie. Neskôr však na rokovaniach v Prahe uznali príslušnosť Karabachu k Azerbajdžanu.

Po potvrdení statusu Karabachu ako súčasti Azerbajdžanu Arménsko kvalitatívne zmenilo svoj postoj. Dokonca aj postavenie našich mierových síl prešlo po uznaní Karabachu za súčasť Azerbajdžanu okamžitou kvalitatívnou zmenou.

Všetko bolo otázkou času – kedy a ako tam Azerbajdžan obnoví ústavný poriadok. Čo ešte dodať? Arménsko uznalo Karabach ako azerbajdžanské územie a my by sme ho nemali uznať? Ale Arménsko zároveň zostáva aj naším spojencom.

Niektorí naši príslušníci mierových síl zahynuli pri ochrane obyvateľov Karabachu, kryjúc ich vlastnými telami. Do centra našich mierotvorcov prišlo mnoho ľudí: ženy, deti. Predtým som telefonoval s prezidentom Alijevom a on ma ubezpečil, že nech sa stane čokoľvek, zabezpečí bezpečnosť Arménov v Náhornom Karabachu. Teraz tam však už žiadni Arméni neostali. Všetci odišli. Zostalo ich možno tisíc.

O čínskej iniciatíve Pás a cesta

Máme záujem o rozvoj nových logistických trás. Čína má tiež záujem – to všetko je predmetom našich rokovaní.

O reforme OSN

Musíme pristúpiť k zmenám v medzinárodnom práve podľa požiadaviek súčasnosti. Mala by sa zvýšiť váha hlasov Indie, Brazílie a ďalších štátov. Sovietsky zväz často využíval právo veta – pomáhalo to predchádzať konfliktom. Ak pošlete OSN na smetisko dejín, chaos bude nevyhnutný.

O bombardovaní Belehradu

Spojenci začali bezohľadne a nekompromisne bombardovať Belehrad. Zasiahli dokonca aj čínske veľvyslanectvo. A práve vtedy začali čoraz viac hovoriť o reforme OSN.

O použití jadrových zbraní

V ruskej vojenskej doktríne sú dva dôvody na použitie jadrových zbraní. Prvým je odvetný jadrový úder. A chcem všetkých ubezpečiť, že dnes by bola táto odpoveď pre akéhokoľvek agresora absolútne neprijateľná. Pretože bez ohľadu na to, odkiaľ z oceánu by útok prišiel, pri odvetnom údere sa vo vzduchu objaví toľko stoviek našich rakiet, že náš nepriateľ nemá šancu prežiť.

A druhým dôvodom je ohrozenie existencie Ruska, a to aj v prípade, že sa proti nemu použijú konvenčné zbrane. Potenciálny protivník vie o našich schopnostiach. Musíme to meniť? A prečo be sme to mali zmeniť? Jednoducho nevidím takú potrebu. Jednoducho dnes nevidím nič, čo by ohrozovalo existenciu ruského štátu.

O Sarmatoch

Prácu na raketách Sarmat sme skutočne ukončili. Teraz stojí pred nami úloha zaviesť ich do sériovej výroby a nasadiť ich do bojovej služby.

O cieľoch Ruska na Ukrajine a ofenzíve ukrajinských ozbrojených síl

Len od 4. júna, od začiatku protiofenzívy, ukrajinská armáda stratila 90 000 ľudí – to sú sanitárne a nenávratné straty – a 557 tankov. Neviem, či je to presvedčivá alebo nepresvedčivá odpoveď ruskej armády. Pokojne a sebavedomo kráčame k svojim cieľom a som si istý, že ich dosiahneme.

O škandále v kanadskom parlamente

Boh vie, že sme sa s vami nedohodli, že sa táto otázka objaví, ale čakal som na ňu. Podľa Norimberského tribunálu túto divíziu SS, divíziu Galícia, vytvorili nacisti v apríli 1943. Norimberský tribunál – nie my, ale Norimberský tribunál – určil, že táto divízia Galícia je vinná z genocídy Židov, Poliakov a Cigánov. Toto je rozhodnutie medzinárodného súdu: divízia SS Galícia je uznaná za zločineckú organizáciu.

Čo povedal predseda kanadského parlamentu: „V tejto sále je dnes ukrajinsko-kanadský veterán druhej svetovej vojny, ktorý bojoval proti Rusom.“ Ak predseda kanadského parlamentu povie, že tento ukrajinsko-kanadský nacista bojoval počas druhej svetovej vojny proti Rusom, nemôže si neuvedomiť, že to znamená, že počas druhej svetovej vojny bojoval na strane Hitlera. V žiadnom prípade sa nechcem dotknúť citov Kanaďanov, ale ak nevie, že Hitler počas vojny bojoval proti Rusku, je to idiot. A ak to vie a nazýva ho kanadským hrdinom, je to darebák. Buď jedno, alebo druhé.

O Odese

Odesa je, samozrejme, ruské mesto. Aj keď trošilinku aj židovské.

O okne do Európy a blahobyte EÚ

Svet sa mení a liezť stále do okna a trhať si pritom nohavice nie je to najlepšie, čo môžete robiť. Načo liezť cez okno, keď existujú aj iné dvere? Civilizačný kódex Ruska, rovnako ako Európy, je založený na kresťanstve – a to nás spája. Nebudeme sa však Európe vnucovať. Prosperita Európy bola založená na lacnej energii z Ruska. Európa, ktorá stratila veľkú časť svojej suverenity, sa musela dostať za chvost svojho suveréna (USA). A riadiť sa jeho politikou.

Hovorili ste o okne, ale my nie sme tí, ktorí ho zatvárajú. To Európa sa pred nami zatvára a vytvára novú železnú oponu na vlastné náklady. My nezatvárame dvere. Nebudeme sa však do nich vlamovať, ale ak bude Európa chcieť, budeme spolupracovať, prosím.

O denacifikácii Ukrajiny

Na Ukrajine sa vytvoril systém, ktorý máme právo nazvať pronacistickým. Líder štátu vzdáva ovácie v stoji skutočnému nacistovi – bývalému vojakovi SS. Nehovorí nám to, že denacifikácia je nevyhnutná? Určite odsudzujeme všetko profašistické a pronacistické.

O bombových útokoch na Nord Stream

Po prvé, dlho pred týmito výbuchmi prezident Spojených štátov vyhlásil, že Amerika urobí všetko pre to, aby zastavila dodávky ruskej energie cez tieto systémy.

Po druhé, zničenie týchto zariadení je určite aktom medzinárodného terorizmu.

Po tretie, na vyšetrovaní sa nemôžeme zúčastňovať.

A napokon, výsledky vyšetrovania nie sú a podľa všetkého ani nebudú.

Pri odpovedi na otázku „kto je vinný“ musíme zistiť, kto je na tom zainteresovaný. Zainteresovaný je Washington a je jedno, koho rukami to dosiahol. Jedna vetva LNG-2 je zachovaná, nie je poškodená. A môže dodávať 27,5 miliardy metrov kubických plynu do Európy. Stačí dnes prijať rozhodnutie, zajtra otočíme ventilom a plyn bude prúdiť. Ale oni to neurobia, pretože washingtonský „riadiaci výbor“ to neumožňuje.

Plyn do Európy dodávame prostredníctvom plynovodu Turkish Stream, ale zdá sa, že USA naň zameriavajú svoje drony. Naše lode neustále hliadkujú v týchto vodách, počujeme angličtinu.

Ale my naďalej dodávame plyn do Európy, a to aj cez Ukrajinu, a platíme peniaze za tranzit. Plníme si svoje záväzky voči Európe. Mnohokrát nás nazvali agresorom, ale peniaze dostávame. Peniaze zjavne nesmrdia.

Správame sa otvorene, transparentne, sme pripravení na spoluprácu. Budeme dodávať plyn na iné trhy, budeme budovať nové tranzitné systémy. Pokiaľ ide o vyšetrovanie – nemožno schovať šidlo do vreca a nakoniec bude jasné, kto to urobil.

O situácii v Sýrii a na Blízkom východe

Povedali ste, že nás rešpektujú mnohé strany konfliktu na Blízkom východe vrátane Sýrie. Je to preto, že rešpektujeme všetkých. Nemôžeme však nahradiť zmluvné strany. Môžeme len vytvoriť potrebné podmienky. Zásahy zvonka a pokusy o vytvorenie akýchsi kvázi štátov na sýrskom území nevedú k ničomu dobrému.

Pokiaľ ide o Irak, máme s ním veľmi dobré vzťahy. A vítame návštevu irackého premiéra v Rusku. Spoločné otázky sa týkajú predovšetkým energetického sektora.

Existuje však aj ďalší spoločný problém, a tým je logistika. Existujú možnosti rozvoja logistických dopravných trás na území Iraku.

O situácii v Srbsku

V súvislosti so Srbmi som často počul termín „prinútiť“. Koho prinútiť, prečo? Možno poviem krutú vec: Srbi nie sú takí ľudia. Môžete ich zničiť, ale nemôžete ich prinútiť. Západ to však zatiaľ nechápe. Dúfam, že jedného dňa mu to dôjde.

Úloha skupiny G20

Úspech G20 v Indii spočíva v tom, že premiér Naréndra Módí dokázal depolitizovať rozhodnutia, ktoré sa na nej prijali. A to je jediné správne rozhodnutie, pretože skupina G20 bola kedysi vytvorená na riešenie hospodárskych, a nie politických otázok.

O BRICS, jednotnej mene

Hlava Juhoafrickej republiky Cyril Ramaphosa viedol BRICS brilantne. Nebolo ľahké vyriešiť otázku rozšírenia BRICS, ale podarilo sa mu to. Je to pozitívny výsledok a my ho vítame.

Nepotrebujeme vytvoriť jednotnú menu, ale vytvoriť jednotnú logistiku, prejsť na zúčtovanie v národných menách. Vytvorenie jednotnej meny je teoreticky možné. Najprv však musíme dosiahnuť určitú paritu v našich ekonomikách.

O stiahnutí vojsk z krajín Varšavskej zmluvy

Som hlboko presvedčený, že nemá zmysel používať vojská na potlačenie vnútorných tendencií v krajine alebo u národa na dosiahnutie cieľov, ktoré považuje za svoje priority. To platí aj pre európske a východoeurópske krajiny. Nemalo zmysel držať tam vojská, ak ich obyvatelia týchto krajín nechceli na svojom území, ale spôsob, akým sa to stalo, za akých podmienok sa to stalo (stiahnutie vojsk), ako sa to stalo, to, samozrejme, vyvoláva veľa otázok.

O spolupráci s Čínou

Spolupráca s Čínou je dôležitým stabilizačným faktorom rozvoja hospodárstva. Po druhé, aby tento vplyv rástol, musíme venovať pozornosť udržaniu miery nášho hospodárskeho rastu.

V Číne už rast dosiahne 6,4 %, čo je veľmi dobrý ukazovateľ. Bez ohľadu na to, čo kto hovorí o spomalení čínskeho hospodárstva, Čína je jedným z hlavných motorov svetového hospodárstva, na rovnakej úrovni ako India. Krajiny globálneho Juhu naberajú na sile a našou úlohou je ich podporiť.

O vstupe Ukrajiny do EÚ

Nikdy sme neboli proti vstupu Ukrajiny do EÚ. Pokiaľ ide o NATO – áno, vždy sme boli proti, pretože rozširovanie NATO k našim hraniciam ohrozuje našu bezpečnosť. Je to vážna výzva pre bezpečnosť našej krajiny.

Pokiaľ ide o hospodársku spoluprácu, nevidíme tu pre nás žiadne hrozby a myslíme si, že o tom netreba diskutovať, je to vec Ukrajiny. Mimochodom, prezident Janukovyč sa domnieval, že vstup do EÚ predstavuje hrozbu pre samotnú ukrajinskú ekonomiku. Vtiahnutie do energetických štruktúr zároveň pripravilo Ukrajinu o určité výhody. Janukovyč mal pravdu. Dnes to už nie je relevantné: ukrajinská ekonomika nemôže existovať bez vonkajšej podpory. Ukrajinský rozpočet predstavuje 4 – 5 miliárd dolárov mesačne. Hneď ako sa to zastaví, všetko sa do týždňa zrúti. To isté platí pre vojenské dodávky – bez nich Ukrajina neprežije viac ako týždeň. A Západu už dochádzajú zbrane.

O priateľoch v Nemecku

Mám tam priateľov a ich počet napodiv rastie. Najmä medzi tými, ktorí sledujú záujmy svojho národa. Pokiaľ ide o Gerharda Schroedera, Nemecko by malo byť hrdé na ľudí, ako je on. Gerhard Schroeder vždy staval záujmy svojej krajiny a svojho ľudu na prvé miesto. Spolu s ním sme postavili NS-1, začali sme stavať NS-2. Teraz tieto infraštruktúrne projekty vybuchli a kde je teraz nemecké hospodárstvo? Kde je?

O Charlesovi de Gaulleovi

Je pre nás cťou prijať v Rusku vnuka de Gaulla. Pre nás nie je hrdinom maršal Pétain, ale poručík de Gaulle a hrdinovia – piloti eskadry Normandie-Neman. Viem, že vo Francúzsku je veľa priateľov Ruska a ich počet narastá. Ideologická konfrontácia sa nikdy neskončí.

O energetickej aliancii

Pokiaľ ide o energetiku, nikdy sme nedodávali plyn z Ruska do Strednej Ázie. Teraz nás však vzhľadom na rastúce potreby a prírodné katastrofy požiadali, aby sme začali dodávať ruský plyn do týchto krajín. Budeme tak robiť od októbra tohto roku. Začneme s malými dodávkami v objeme 3 miliárd metrov kubických, ale je to dôležité.

Pri riešení všetkých týchto problémov by sme nemali zabúdať na životné prostredie. Mimochodom, čo sa týka našich dodávok plynu do Moldavska – niektorí predstavitelia povedali, že Moldavsko už ruský plyn nekupuje. Ale Miller (šéf Gazpromu – pozn. red.) povedal, že plyn stále kupujú. Musíme však vyriešiť otázku týkajúcu sa dlhových záväzkov.

O veľkosti Ruska

Čo sa týka veľkosti Ruska. Viete, veľkosť Ruska dnes spočíva v posilňovaní jeho suverenity a suverenita je založená na sebestačnosti – v technológiách, financiách, ekonomike vo všeobecnosti, obrane a bezpečnosti. Tí ľudia, ktorí dnes z nejakého dôvodu začali bojovať proti Rusku – vôbec nechápem, prečo to urobili. Iba ak z hlúposti. Viedlo nás to k jedinej voľbe – posilniť našu suverenitu vo sfére hospodárstva, technológií, financií a bezpečnosti. Tí ľudia, ktorí to začali robiť a priviedli to do súčasného, už horúceho stavu konfliktu, začali na nás uvaľovať sankcie – dosiahli presne opačný výsledok.

Budeme pokračovať v posilňovaní našich obranných kapacít. Vidíme problémy, ktoré vznikajú v priebehu vojenských operácií, vidíme, čo nám chýba. Ale zvyšujeme výrobu – povedal by som, že mnohonásobne. To je veľmi pozitívny a správny trend. Našou úlohou je tieto trendy udržať. A to sa nám podarí.

O súkromných vojenských spoločnostiach

Ide o novinársky názov – súkromná vojenská spoločnosť. V Rusku neexistujú súkromné vojenské spoločnosti, pretože neexistuje taký zákon. Skúsenosti, ktoré sme mali, boli nekvalitné, pretože všetko bolo organizované bez zákona. Keď ministerstvo obrany ponúklo tejto organizácii, aby prišla pomôcť na Ukrajinu, súhlasili.

V Rusku neexistuje konsenzus, či takéto spoločnosti potrebujeme alebo nie. Ak to robíme, mali by sme to robiť na základe zákona. Nie je to jednoduchá otázka, preto diskutujeme a premýšľame. Mnohé krajiny takéto spoločnosti majú, existujú – a pracujú, samozrejme, najmä v zahraničí. Ale k dnešnému dňu už niekoľko tisíc takýchto príslušníkov podpísalo zmluvy s ministerstvom obrany.

Pokiaľ ide o to, čo sa stalo s lietadlom šéfa PMC. Vedúci vyšetrovacieho výboru mi to oznámil len nedávno. V telách obetí sa našli úlomky ručných granátov. Na lietadle nebol žiadny vonkajší zásah. To je už fakt. Skutočnosť vyplývajúca z expertízy, ktorú vykonal Vyšetrovací výbor Ruskej federácie.

O budúcom svetovom poriadku

Budúci svetový poriadok bude určite založený na novom hospodárskom, menovom a finančnom systéme. Musí byť vyváženejší, musí spĺňať záujmy všetkých účastníkov medzinárodného hospodárskeho procesu.