Pred 75 rokmi sa v Norimbergu začal proces s nacistami

Berlín 20. novembra 2020 (SITA/AP/HSP/Foto:TASR/AP-Matthias Schrader)

Pred 75 rokmi sa v súdnej sieni 600 v norimberskom Justičnom paláci začal proces s osobami, ktoré patrili medzi najnegatívnejšie postavy 20. storočia

75. výročie začiatku Norimberského procesu

Na snímke justičný palác v Norimbergu, v ktorom sa 20. novembra 1945 začal procesu s nacistickými predstaviteľmi obvinenými z vojnových zločinov

Hermanna Göringa, Rudolfa Hessa, Joachima von Ribbentropa a 18 ďalších vysokopostavených nacistických pohlavárov súdili Spojenci (ZSSR, USA, Veľká Británia a Francúzsko) v súvislosti so zločinmi spáchanými počas druhej svetovej vojny, ktorá si vyžiadala milióny ľudských životov.

Reklama

Práve Norimberg bol mestom, kde Adolf Hitler dohliadal na zhromaždenia nacistických prívržencov a vyhlásil tzv. rasové zákony z roku 1935, ktoré vydláždili cestu holokaustu. Justičný palác vybrali na súdne procesy skôr z pragmatického dôvodu – bol jednou z mála budov v meste, ktoré počas vojny nepoškodilo spojenecké bombardovanie.

Reklama

Proces s obvinenými trval desať mesiacov

Proces s obvinenými trval desať mesiacov. Rozsudok oznámili v dňoch 30. septembra a 1. októbra 1946. Počas 218 dní procesu vypočuli stovky osôb. Bol medzi nimi aj spomenutý Rudolf Hess, veliteľ tábora smrti v Osvienčime, ktorý “reagoval na príkaz na vyvraždenie ľudí spôsobom, akoby mal dať vyrúbať stromy,” napísala americká prokurátorka Whitney R. Harrisová.

Obžalobu pôvodne vypracovali pre 24 obvinených politických, ideologických, hospodárskych a vojenských vodcov. Na súd sa nedostavil Martin Bormann a zo zdravotných dôvodov neprišiel Gustav Krupp von Bohlen und Halbach. Pred tribunál predstúpilo 21 obžalovaných. Dvanásť obžalovaných odsúdili na trest smrti obesením. Rozsudok vykonali v skorých ranných hodinách 16. októbra 1946. Pri poprave boli prítomní zástupcovia každej zo štyroch veľmocí a ôsmi novinári. Fotografovať a filmovať však bolo zakázané.

Telá popravených následne previezli do Mníchova, spálili ich v krematóriu a popol vysypali do rieky Isar. Troch z obžalovaných prepustili na slobodu, siedmich poslal súd do západoberlínskeho väzenia Spandau.

Hlavní vinníci sa pred súd nikdy nedostali. Zo strachu pred zajatím a potupou spáchal totiž nacistický vodca Adolf Hitler spolu s Evou Braunovou 30. apríla 1945 vo svojom bunkri samovraždu. Na druhý deň ho nasledoval aj ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels s manželkou Magdou. Ešte predtým spoločne otrávili svojich šesť detí. Ríšsky vodca SS Heinrich Himmler padol koncom mája 1945 do britského zajatia a tiež si zvolil radšej smrť než skončiť na popravisku.

Deň pred svojou popravou spáchal v cele samovraždu zakladateľ Gestapa Hermann Göring. Podobný osud si zvolil aj ríšsky inšpektor zodpovedný za organizovanie nútených prác Robert Ley.

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.