Prečo sú navrhované pravidlá hlbokomorskej ťažby také sporné?

Medzinárodný úrad pre morské dno (ISA), nezávislý orgán založený v roku 1994 na základe dohovoru OSN, od roku 2014 pracuje na nových pravidlách pre rozvoj nerastných surovín na dne oceánov. Táto obrovská úloha nabrala tempo pod tlakom korporátnych koncernov, ktoré túžia zarobiť na nevyužitých nerastoch.

Podľa Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) musí ISA dohliadať na akýkoľvek prieskum alebo ťažbu vyhľadávaných zdrojov, ako je kobalt, nikel alebo mangán, v medzinárodných vodách a zároveň chrániť morské prostredie. Pre aktivistov, ktorí sa obávajú o ochranu ťažko dostupných oceánskych ekosystémov, je tento dvojitý mandát nezmyselný. Niektoré skupiny a čoraz viac krajín žiada moratórium na ťažbu z morského dna.

Rada ISA, ktorú tvorí 36 zo 169 členských štátov úradu, strávi nasledujúce dva týždne snahou preklenúť medzery pri finalizácii kódexu. Vychádzajú z 250-stranového „konsolidovaného textu“, ktorý je už prešpikovaný zátvorkami a komentármi k nezhodám. Potom sú tu aj desiatky pozmeňovacích návrhov, ktoré podávajú krajiny, firmy a mimovládne organizácie.

A ako by fungovala ťažba na morskom dne? Každý subjekt, ktorý chce získať zmluvu na ťažbu dna oceánu, musí byť sponzorovaný konkrétnou krajinou. Tieto žiadosti o licencie na ťažbu by najskôr prešli právnou a technickou komisiou ISA, ktorá je podľa mimovládnych organizácií príliš propriemyselná a neprehľadná.

Komisia by vyhodnotila finančné, technické a environmentálne aspekty navrhovaných plánov a potom by odporučila Rade ISA, ktorá s konečnou platnosťou rozhoduje. Niektorí sa však obávajú, že pravidlá, ktoré už stanovil UNCLOS, by príliš sťažili odmietnutie akýchkoľvek priaznivých odporúčaní. Návrh kódexu požaduje počiatočné zmluvy na 30 rokov, po ktorých bude nasledovať predĺženie vždy o päť rokov.

Potenciálne ťažobné spoločnosti musia vykonať prieskum možných environmentálnych rizík svojich aktivít, ale podrobnosti o týchto prieskumoch sú naďalej vo vzduchu, pričom vyjednávači sa ešte ani len nezhodli na tom, ako definovať podmienky. Čoraz viac krajín spolu s mimovládnymi organizáciami zdôrazňuje, že aj myšlienka prieskumu potenciálneho vplyvu je v skutočnosti nemožná, vzhľadom na nedostatok vedeckých údajov o zónach.

Niektoré tichomorské štáty trvajú na tom, že kódex výslovne uvádza potrebu chrániť „podmorské kultúrne dedičstvo“, ale o tom sa diskutuje. Podľa UNCLOS sa zdroje na dne oceánu považujú za „spoločné dedičstvo ľudstva“.