Vojak podáva správu generálovi:
– Pán generál počas mojej služby sa nestalo nič vážne, iba sme zlomili násadu od lopaty.
– A prečo ste zlomili lopatu?
– To keď sme zakopávali strážneho psa.
– A čo sa stalo strážnemu psovi?
– Prešlo ho hasičské auto.
– Preboha, čo tu robili hasiči?!
– Hasili muničný sklad.
– Čože?! Prečo ste to nepovedali hneď?!
– Hej, a vy by ste sa zastrelili ako major.

Asi poznáte ten bradatý vtip. Nevdojak človeku zíde na um, keď sa z médií dozvie, že nám odvolali ministra Šimka. Že prečo? No vlastne pre nič také vážne. Len sa zlomila akási násada od lopaty, či nastala medzi policajtmi a ministrom akási menšia dôvera. Asi si nesadli alebo tak niečo. Alebo že Šimko má trochu menej moderné metódy či čo. Skrátka, nič sa nedeje, všetko je ako má byť a hlavne pokoj, netreba za tým hľadať žiadny závažnejší problém.

A teraz z hrušky dolu. Že prečo sa títo dobráci dva mesiace pred voľbami nehladkajú po bruškách, ale sú nervózni a hryzú sa ako psi? No asi preto, lebo na to majú dôvod. A každý, kto sa trochu zamyslel, prišiel na to, že Ódorovo bľabotanie „o strate dôvery medzi širokým vedením polície” je absurdnou výhovorkou, doslova urážkou inteligencie občanov. Ale na druhej strane, čo iné mohol povedať? Veď oni všetci sú tí správni: nebolo možné príliš okydávať Šimka, veď to bol nominant vo vláde samotnej prezidentky, ale ani policajtov, keďže tí plnia tú najdôležitejšiu misiu: zlikvidovať zlého Fica.

Celé politické spektrum „od Ódora až po Bödöra“ teraz samozrejme veci komentuje. Začať môžeme pri verzii, ktorú nám prezradila intelektuálna šedá eminencia tábora globalistov Veronika Remišová. Otvorene sa potešila, že Šimko skončil, lebo vraj neakceptovateľne zasahoval do práce polície, čím pomáhal Ficovi. Vskutku, toto je najpravdepodobnejšie vysvetlenie: že Šimko je Ficov človek a preto sabotoval prácu polície. Nepochybne to takto je. To by vysvetľovalo aj dôvod, prečo prezidentka Šimka nominovala do tej funkcie: keby ste nevedeli, aj ona totiž potajomky drží palce Smeru. Tu sa nevdojak vynára otázka, či pani Veronika, známa tým, že v zime nekúri, aby nepodporovala Putina, má doma zapnutú klímu, či náhodou nemala doma v uplynulých dňoch až príliš teplo.

Saska zase začala hneď kričať, že „Šimkovo odvolanie sa teraz môže stať opätovným predmetom hoaxov o manipulácii volieb,” čo pripomína to známe „zlodej kričí chyťte zlodeja“. Tu totiž naozaj netreba ísť ďaleko po úvahu, že sa pripravuje nejaká špinavosť. Politológ Ján Baránek, ktorý Šimka pozná, tvrdí, že Šimko nie je človek, ktorý by išiel do nejakého kriminálneho svinstva. Tobôž ak sú o dva mesiace voľby a on naozaj nemá potrebu riskovať tým, že by nad dianím vo sfére svojej zodpovednosti privieral oči, a tým sa v podstate stával spolupáchateľom činov, ktoré už sú ďaleko za všetkými červenými, krvou maľovanými čiarami.

Ale prečo sa to celé vlastne stalo? Prečo Šimka vlastne pustili do hry, keď nehrá s nimi? Odpoveď môže byť rôzna, ale refrén je jasný: išlo o amaterizmus. Globalisti jednoducho nemajú na sklade až tak veľa kádrov a mysleli si, že keď teraz Dzurinda s Miklošom dostali povolenie vyliezť z politického hrobu, tak veľvyslanectvo nebude mať problémy ani so Šimkom – veď keď poslúžil za Dzurindu, tak prečo nie aj teraz?

Lenže došlo k podobnému omylu ako v prípade Žilinku: čiastočný nesúhlas s prešľapmi nepriateľov ešte neznamená priateľstvo až za hrob. Ako minister mal byť zodpovedný za poriadok. Predstavovali si to tak, že on bude iba vysávať z hornej strany koberca a nebude si všímať, čo je pod kobercom, že tam je ukrytá zakrvavená mŕtvola právneho štátu. No a prepočítali sa. Nie prvýkrát.

Nič netušiaci občan by sa mohol spýtať: tak kto teda vlastne vnútru šéfuje? Policajné komando alebo minister, pod ktorého polícia spadá? Pekne teraz vychádza na svetlo sveta fakt, že tu je akási vyvolená skupinka, ktorá nedopustí, aby formálne mocenské štruktúry a procesy prevládli nad mafiánskymi. O čomsi svedčí, ak sa aj prezidentka postavila na stranu policajnej mafie a nie vlastného ministra… A médiá hlavného prúdu? Tie sa ani netvária nestranne, otvorene sú na strane čurillovcov. Vraj žurnalisti…

Tí, čo najviac kričia o mafii, teda mafiánske jadro silových zložiek, ktoré sa zmocnilo reálnej moci v štáte, a ich úderná päsť v NAKA, majú posledné dva mesiace, aby ešte pred voľbami definitívne zničili konkurenčné štruktúry v najvnútornejších útrobách štátu a vedia, že v tejto hre ide o všetko. V zápale tejto gangsterskej hry im ministerská figúrka, starosvetský kresťanský demokrat, vyslovene zavadzal.

Najneuveriteľnejšou vecou na celej tej habaďúre je, ako vyrástla na mediálnom popretí úplne banálneho, nespochybniteľného faktu, ktorý pritom vyplýva priamo z Ústavy. Tu pekne vidno akú ohromujúcu silu má hypnotizovanie obyvateľstva masmediálnymi trikmi. Mainstreamový valec vytvoril brainstormingovú psychózu „Polícia musí mať rozviazané ruky“ a omámená verejnosť razom zabudla na triviálny fakt, že polícia v demokratickom štáte musí byť kontrolovaná občanmi, teda že policajný prezident nesmie byť absolutistickým vládcom, ale musí byť kontrolovaný svojím zákonným nadriadeným, čiže ministrom ustanoveným občanmi prostredníctvom volených zástupcov, teda poslancov. Na šokujúco stupídnej verejnej polemike o tomto elementárnom fakte bol vybudovaný hysterický príbeh o tom, ako kriminálny gang podriadený policajnému prezidentovi nemôže byť rušený pri akýchkoľvek špinavostiach, „lebo demokracia“ a „lebo antikorupčnosť“. A samozrejme, „lebo Fico“, to už je aj zbytočné dodávať.