” Všetky susediace krajiny so Slovenskom už evidujú potvrdené prípady výskytu koronavírusu SARS-CoV-2 vyvolávajúceho ochorenie COVID-19. Po Rakúsku a Českej republike informovalo o pacientoch s týmto vírusom aj Poľsko, Ukrajina a Maďarsko,” uviedla Oravcová. „Žiadna panika, ani významná ‚ľudová‘ tvorivosť nie sú namieste,” hovorí pracovník Kliniky infektológie a cestovnej medicíny LF UPJŠ a prezident Slovenskej spoločnosti infektológov Pavol Jarčuška.

“Na sociálnych sieťach sa objavili rôzne nepravdivé tvrdenia súvisiace s novým koronavírusom, napríklad o pozitívnych účinkoch pitia teplej vody alebo chlórového roztoku. Zatiaľ čo pitie teplej vody nikomu neublíži, ale ani nepomôže, pitím chlóru si môže človek naopak privodiť vážne ťažkosti,” upozornil Jarčuška. Namieste nie je podľa Jarčušku ani nadmerné vykupovanie trvanlivých potravín. “Apelujem na zdravý rozum a odporúčam občanom v súvislosti s prevenciou predovšetkým počúvať štátne a verejné autority,“ konštatuje infektológ.

“V prípade pandémie by chýbali skôr čerstvé potraviny, no žiaden hladomor pre koronavírus nehrozí. Predovšetkým je treba si uvedomiť, že kľúčovým pre prežitie v čase nejakej krízy by bol dostatok vody,” uvádza sa v správe LF UPJŠ s tým, že zásoby jedla na kratšie obdobie majú svoj význam. “Bežná chrípka zabije ročne pol milióna ľudí a aj keď je možné sa proti nej očkovať, patríme medzi krajiny s veľmi nízkou zaočkovanosťou, čo je hlavne v prípade staršej generácie ľudí veľmi nezodpovedné počínanie. V prípade nového koronavírusu sa na výrobe očkovacej látky iba pracuje, no epidemiológovia veria, že sa preventívnymi opatreniami podarí zabrániť pandemickému rozšíreniu tohto ochorenia vo svete a väčšiemu počtu úmrtí,” vysvetľuje LF UPJŠ.

„Na Ministerstve zdravotníctva SR pravidelne zasadá krízový štáb a taktiež zasadá Bezpečnostná rada SR, ktorá odporučila viacero opatrení v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Predovšetkým boli zriadené informačné linky, na ktorých sa môžu ľudia informovať o nákaze a postupe, pokiaľ by mali podozrenie na ochorenie koronavírusom,” vysvetľuje Pavol Jarčuška s tým, že súčasťou opatrení sú aj odporúčania zvážiť cestovanie do rizikových krajín. “Pokiaľ by sa u nás objavila epidémia, bolo by namieste aj obmedzenie aktivít s väčšou koncentráciou ľudí na verejných miestach,“ doplnil. „Na Slovensku máme špičkové infektologické pracoviská s dobre trénovaným personálom na zvládnutie závažných epidémií. No je treba povedať, že žiaden štát nemá dostatok lôžkových kapacít na prijatie enormného počtu chorých pacientov v čase pandémie,” doplnil prezident infektológov. “Každá nemocnica má svoj pandemický plán, ale zdravotnú starostlivosť vie pokryť len do istej miery, aj preto sú namieste rôzne opatrenia znižujúce riziko prenosu chorenia. V prípade masívnejšieho výskytu ochorenia u nás je pripravená na väčší počet infekčne chorých vojenská nemocnica v Lešti,“ dodal Jarčuška, podľa ktorého by mala pri menšom meste svoj význam aj karanténa celej oblasti.

Najväčším rizikom pri šírení nového koronavírusu je podľa LF UPJŠ skutočnosť, že nie každý nositeľ vírusu má aj klinické prejavy ochorenia. Inkubačná doba ochorenia COVID-19 je zvyčajne do 14 dní a prejavuje sa prevažne ako infekcia dýchacích ciest spojená so suchým kašľom. Pri závažnejšom priebehu sa môže objaviť zápal priedušiek či pľúc, v krajných prípadoch aj ťažký zápal pľúc vyžadujúci hospitalizáciu pacienta a pľúcnu ventiláciu. “Avšak časť nakazených nemá žiadne prejavy ochorenia, ale vírus pritom šíria ďalej do svojho okolia. Z tohto dôvodu majú význam karanténne opatrenia v oblastiach s potvrdeným výskytom vírusu, ktoré môžu výrazne spomaliť jeho rozšírenie do iných oblastí,” uvádza LF UPJŠ.

Aktuálne sa eviduje vo svete už takmer stotisíc nakazených a takmer 3300 úmrtí. Medzi všeobecné odporúčania platí hlavne necestovať do rizikových oblastí, prípadne celkom obmedziť cestovanie, keďže pre migráciu ľudí je možné prísť do kontaktu s nakazeným človekom. Je dôležité dodržiavať individuálnu hygienu. Starším osobám sa tiež všeobecne odporúča nechať sa zaočkovať proti pneumokokovej infekcii, keďže aj pôvodne vírusové ochorenie môže zapríčiniť oslabením organizmu sekundárnu bakteriálnu nákazu.

Opatrenia na zabránenie šírenia vírusu prijala aj Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorú navštevuje vyše 1400 zahraničných študentov, prevažne študujúcich na jej Lekárskej fakulte. Odporúčania sa týkajú rôznych skupín študentov a zamestnancov cestujúcich do zahraničia. „Každý človek s prejavmi respiračného ochorenia a súčasnou pozitívnou cestovateľskou anamnézou do niektorej z krajín, kde sa už koronavírus vyskytol, by mal ostať izolovaný doma alebo nosiť účinnú respiračnú masku, aby sa tak predišlo rozšíreniu vírusov do okolia,“ podotýka Jarčuška. Košická univerzita v súvislosti s väčším pohybom osôb prichádzajúcich zo zahraničia zvýšila hygienický štandard upratovania a na frekventovaných miestach bolo umiestnené väčšie množstvo dávkovačov na dezinfekčné prostriedky. „U našich študentov sa stretávame s rôznymi reakciami – väčšina z nich je pokojná, keďže u mladšej generácie je úmrtnosť na tento koronavírus minimálna, no zaznamenali sme pochopiteľne aj isté obavy,” uzavrel dekan univerzity Daniel Pella.