Stavebná produkcia rástla v júni najpomalším tempom

Produkcia v stavebníctve dosiahla v júni takmer 788 miliónov eur a po očistení o vplyv inflácie sa medziročne reálne zvýšila o jedno percento. „Išlo o najpomalší medziročný rast v aktuálnom roku, a zároveň aj o najslabšie júnové tempo z rastov za posledných 14 rokov,” konštatuje ŠÚ SR. Objem stavebných prác zotrval štvrtý mesiac nad úrovňou 700 miliónov eur a bol v tomto roku zatiaľ najvyšší. V porovnaní s májom 2026 sa po sezónnom očistení výkon stavebníctva znížil o 4,6 percenta.

Júnový rast podporila podielovo najvýznamnejšia domáca nová výstavba, ktorej produkcia sa medziročne zvýšila o 2,8 percenta. Jej nominálny objem dosiahol 494 miliónov eur, čo podľa ŠÚ SR predstavovalo historicky najvyššiu júnovú hodnotu tejto zložky. Práce na opravách a údržbe stavieb objemovo síce dosiahli 170 miliónov eur, čo bol druhý najlepší júnový výsledok od roku 2013, napriek tomu sa medziročne reálne prepadli o 6,6 percenta. Išlo o najvýraznejší pokles z mínusových hodnôt od mája 2025.

Z pohľadu zamerania stavieb medziročne vzrástla o 2,7 percenta podielovo rozhodujúca výstavba budov. „Naopak, výkony v oblasti inžinierskych stavieb, ktoré zahŕňajú najmä výstavbu a opravy cestnej a železničnej siete medziročne reálne poklesli o 1,9 percenta,” uvádza ŠÚ SR. Ako dodáva, produkcia v zahraničí sa v porovnaní s júnom minulého roka prakticky nezmenila a dosiahla objem takmer 94 miliónov eur.

V súhrne za prvý polrok 2026 dosiahli stavebné podniky produkciu v hodnote 4 miliardy eur, čo predstavovalo medziročný reálny nárast o 9,2 percenta. Dominantná domáca nová výstavba vzrástla o 12,7 percenta a práce na opravách a údržbe stavieb o 6,4 percenta. Podľa výrobného zamerania sa produkcia vo výstavbe budov zvýšila o 13 percent a realizácia inžinierskych stavieb o 6,8 percenta. „Jedinou zložkou s medziročným poklesom zostala produkcia na stavbách v zahraničí, ktorej hodnota bola približne o 4 percentá nižšia ako v rovnakom období minulého roka,” doplnil ŠÚ SR.

Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka je za relatívne slabšími júnovými číslami stavebníctva (v porovnaní s jarnými mesiacmi) pravdepodobne potrebné hľadať korekciu neudržateľných čísel vo výstavbe bytov, ukončenie časti projektov financovaných z Plánu obnovy, ale najskôr aj nepriaznivé počasie s extrémnou vlnou horúčav v závere mesiaca, ktorá obmedzovala alebo až znemožňovala časť stavebných prác.

Financovanie z Plánu obnovy

„Menší segment stavebníctva – výstavba infraštruktúry – čelí prechodnej fáze, kedy sa časť projektov, ktoré boli financované najmä z Plánu obnovy, postupne ukončuje alebo ukončila a nové projekty financované z iných zdrojov nabiehajú len pozvoľna. Po očistení o bežné sezónne fluktuácie tak produkcia v tejto časti stavebníctva klesá už tretí mesiac v rade, pričom už v máji sa dostala do červených čísel aj v medziročnom porovnaní a v júni sa jej medziročný pokles ďalej mierne prehlboval,” dodáva analytik.

Pokles však zaznamenal aj väčší zo segmentov stavebníctva – výstavba budov. Podľa Koršňáka nebola rekordná výstavba bytov v predchádzajúcich mesiacoch podporená aj rastom stavebných povolení a novozačatej výstavby, čo prirodzene otváralo otázky o jej udržateľnosti. „Až nasledujúce mesiace ale ukážu, či júnové spomalenie bolo už tou očakávanou normalizáciou alebo výrazné spomalenie bolo len prechodné v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok (vlna horúčav),” uviedol.

Aj naďalej predpokladá, že prekvapivo silný jarný rast vo výstavbe bytov nebol dlhodobo udržateľný. „Trh s bývaním pritom po minuloročných známkach oživenia opäť schladzujú i vyššie úrokové sadzby, či negatívny vplyv fiškálneho konsolidačného balíčka. I napriek tomu nateraz neočakávame úplný kolaps trhu s bytmi ako by naznačovala novo začatá výstavba, či stavebné povolenia v úvode roka,” poznamenal Koršňák.

Ako dodal, výstavba infraštruktúry by už mohla mať kulmináciu za sebou. „Postupná finalizácia projektov z Plánu obnovy začína postupne oslabovať jej momentum. A hoci časť končiacich projektov nahradia nové projekty financované z EÚ fondov, v prechodovej fáze môže v dôsledku presunu kapacít dochádzať aj k výraznejším krátkodobým poklesom produkcie,” myslí si analytik.

Navyše, chronické problémy pri výstavbe verejnej infraštruktúry môžu pozitívne efekty z rozbehu nových verejných projektov predsa len stále čiastočne tlmiť, resp. odďaľovať. „Čoraz častejšie tak najskôr budeme i v tomto menšom segmente stavebníctva pozorovať červené rastové čísla (najmä v medziročnom porovnaní). Tento pokles môžu, najmä na prelome leta a jesene, aspoň prechodne zmierňovať zvýšené investície do opráv a údržby motivované blížiacimi sa komunálnymi voľbami,” uzavrel.