Klára z Assisi – od šľachtickej dcéry k zakladateľke rehole chudobných paní

Detstvo a duchovné zrenie

Klára sa narodila okolo roku 1193 v Assisi do vznešenej rodiny, kde matka Hortolana viedla svoje deti k hlbokej viere. Už o detstva prejavovala sklon k modlitbe, chudobe a odriekaniu. Vo veku šestnástich rokov sa rozhodla zasvätiť život Bohu, inšpirovaná sv. Františkom z Assisi. Na Kvetnú nedeľu roku 1212 tajne opustila dom a prijala od Františka kajúce rúcho. Keďže ženský kláštor ešte neexistoval, bola umiestnená k benediktínkam, čo sa považuje za začiatok rehole klarisiek.

Odpor rodiny a začiatky rehole

Klárina rodina jej rozhodnutie prijala s hnevom a pokúsila sa ju násilím priviesť späť. Klára však vytrvala a k jej rozhodnutiu sa čoskoro pridala aj sestra Agnesa. František im poskytol dom pri Kostole sv. Damiána, kde sa zhromaždili ďalšie dievčatá. V roku 1215 sa Klára stala predstavenou a rehoľa, známa spočiatku ako „chudobné panie sv. Damiána“, žila prísnym životom v chudobe a modlitbe.

Prísne pravidlá a duchovný život

Pravidlá rehole najprv vypracoval František, neskôr ich Klára spolu s kardinálom Hugolínom upravila a získala pápežské schválenie. Klára bola známa prísnym umŕtvovaním tela, neúnavnou modlitbou a službou sestrám. Od Gregora IX. získala „privilégium chudoby“, odmietajúc akýkoľvek hmotný majetok. Jej životný štýl inšpiroval mnohé ženy, vrátane princezien, aby opustili svetský život a vstúpili do kláštora.

Posledné roky a odkaz

Klára prežila v kláštore 41 rokov, z toho posledné roky v chorobe, ktorú znášala s trpezlivosťou. Navštívil ju aj pápež Inocent IV., ktorý jej udelil apoštolské požehnanie. Zomrela 11. augusta 1253 vo veku 60 rokov. Pochovali ju v kláštore sv. Juraja a neskôr preniesli do baziliky, kde spočíva dodnes. Už dva roky po smrti ju pápež Alexander IV. vyhlásil za svätú.

Dnes je patrónkou viacerých povolaní a oblastí, vrátane televízie, práčiek a ochrany pred očnými chorobami.

Zdroj: Životopisy svätých, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.