Postaví sa Kollár na stranu ľudí v prípade reformy nemocníc alebo cúvne na kompromis ako pri covid pasoch?

Bratislava 13. októbra 2021 (HSP/Foto:SITA-Jana Birošová, TASR-Jakub Kotian)

Koncom septembra vláda schválila reformu nemocníc z dielne ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského. Na základe reformy by mali byť výrazne redukované tzv. akútne nemocnice. Viaceré by sa mali zmeniť na komunitné, teda také, ktoré by sa zameriavali na doliečovanie či na dlhodobo chorých

Medzi komunitné nemocnice by mali patriť aj nemocnice v Komárne, vo Zvolene, v Dolnom Kubíne či v Liptovskom Mikuláši. Nemocnica v Liptovskom Mikuláši však má asi 160-ročnú tradíciu.

S reformou nesúhlasí opozícia, ale aj vládne hnutie Sme rodina Borisa Kollára. Kollár sa dokonca vyjadril, že nepodporí reformu nemocníc, aj keby to znamenalo koniec jeho hnutia vo vládnej koalícii.

Toto bolo niektorými médiami interpretované ako vyhrážka smerom ku koaličným partnerom. Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský však vysvetlil, že Kollár sa nevyhráža odchodom z koalície, len hovorí, že aj keby hrozilo, že bude musieť odísť, reformu v súčasnej podobe nepodporí.

Kollár pritom argumentuje vyľudňovaním regiónov, ktoré by nastalo, pokiaľ by došlo k avizovanému rušeniu nemocníc. Podobne argumentuje aj pri pláne súdnej mapy ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, na základe ktorej by sa mali zrušiť niektoré súdy.

Za Kollárovým správaním možno vidieť snahu odlíšiť sa od zvyšku koalície – podobne ako to v niektorých prípadoch robila SaS. Predsa len – aj Kollárovi musí byť jasné, akú slabú dôveru má vláda, ktorej súčasťou je aj jeho hnutie.

To, že si pozíciu vlády hnutie Sme rodina uvedomuje, dokazujú aj slová ministra práce Milana Krajniaka z nedávnej diskusnej relácie o tom, že ľudia dnes nikomu – teda žiadnej štátnej autorite – neveria. Dôveru podľa neho narúša to, že politici niečo sľúbia, ale nakoniec urobia niečo iné.

Kollár sa teda môže aktuálne snažiť profilovať ako politik, ktorý stojí na strane ľudí viac než na strane súčasnej koalície. Toto jeho posolstvo však – povedzme si pravdu – neznie dôveryhodne a médiá sa Kollárovi skrz jeho vyjadrenia aj otvorene vysmievajú.

Médiá hnutiu Sme rodina vyčítajú, že aj ak s nejakým krokom vlády vyjadrilo najprv nesúhlas, tak sa napokon rozhodlo vládu podržať. Tak to bolo aj v prípade novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorá umožnila Úradu verejného zdravotníctva prihliadať pri tvorbe protipandemických opatrení na tzv. covid pasy.

Sme rodina sa najprv proti novele postavila, čoskoro sa však so zvyškom koalície dohodla na kompromise, podľa ktorého by nezaočkovaní ľudia nemuseli platiť za testy pri dochádzaní do práce, školy či obchodov.

Aj tento prípad ukazuje, že voči sľubom a postojom Sme rodina sú ľudia stále opatrnejší.

Pripomeňme si aj to, čo Sme rodina vlastne je. Viac než politickou stranou s jasným hodnotovým ukotvením ide o akýsi „klan“ Borisa Kollára, Milana Krajniaka či Petra Pčolinského bez presne vymedzenej politickej ideológie. A tak sa Sme rodina môže niekedy tváriť ako hnutie reflektujúce na požiadavky ľudí a inokedy ako stabilná súčasť vládnej koalície.

Aj ku Kollárovým postojom týkajúcim sa reformy nemocníc či súdnej mapy preto občania pristupujú stále opatrnejšie.

V oboch prípadoch ide o závažné zmeny, ktoré by mali dosah na život ľudí v regiónoch. Uvidíme či Kollár aj v týchto prípadoch bude viac myslieť na svoju koalíciu, než na záujmy bežných občanov.

Ladislav Kováčik