Tí ľudia možno sú niektorí fajn, lenže tým, že slúžia ako figový list prezidentke a jej majiteľom, sa prepožičali na špinavú hru. Vraj úradnícka vláda… ale čo je na nej úradnícke? Nie sú o nič väčšími úradníkmi ani odborníkmi ako tí predošlí, sú to podobní ľudia z podobných kruhov, vybrala si ich prezidentka na základe hlavného kritéria: aby nebodaj neboli sympatizantmi Smeru či národných strán.

Názov „úradnícka“ je iba zaužívaným málo výstižným eufemizmom, správne by malo byť nevolená, čiže nedemokratická. Lebo ona s najväčšou pravdepodobnosťou nedostane dôveru parlamentu, a teda nedemokratická bude a nedemokratický bol aj spôsob, akým vznikla. Ak nedostane od zástupcov občanov mandát, a tak to zrejme bude, tak každé rozhodnutie, ktoré prijme, bude v podstate podvodom.

Ak by to bolo iba „kúrenie a svietenie“, tak by sa nič hrozné nestalo, lenže za päť mesiacov, ktoré chýbajú do najskoršieho možného nástupu novej vlády, sa vyskytne ešte mnoho udalostí, na ktoré bude treba reagovať. Samozrejme, konkrétne pôjde najmä o to, že americký pašalik na východ od našich hraníc potrebuje ešte mnoho peňazí, zbraní, vojakov a provokácií.

Zástupca tejto vlády bude mať hlasovaciu právomoc v Európskej rade, ktorá je tým skutočným rozhodovacím orgánom EÚ, a ktorá svojím jednomyseľným rozhodnutím všetkých 27 členov môže napríklad zbaviť členské štáty, vrátane Slovenska zvrchovanosti, zaťažiť ich nesplatiteľným úverom alebo rozhodnúť o ich povinnosti prijať a živiť každého, kto by mal záujem – a takých ľudí je vo svete niekoľko miliárd.

Nie, ani my si nemyslíme, že by teraz táto vláda skutočne urobila nejaký otvorený škandalózny krok proti vôli národa. Teda aspoň chceme v to dúfať. Za väčšiu hrozbu považujeme tie drobné kroky, ktoré ostanú pod rozlišovacou schopnosťou verejnosti, a ktoré v konečnom dôsledku môžu posúvať veci tam, kam si to väčšina národa neželá.

Aj keby táto vláda bola naozaj poctivá, proslovenská a čestná, tak dôveru národa si bude získavať len ťažko. Občania, hoci mnohí majú až príliš krátku pamäť, ale v tomto prípade budú stále pamätať na to, že táto vláda tu nemala byť a namiesto toho tu mali byť predčasné voľby a demokraticky zvolená vláda, ktorá by vzišla z nich. Veľká časť verejnosti nie je spokojná s tým, čo sa stalo a nemálo ľudí toto, čo sa tu stalo, nazýva pučom. A hoci tento výraz je trochu príliš silný, tak táto epizóda novodobej slovenskej histórie navždy bude mať nepríjemnú pachuť intrigy, špekulácie, podvodu.

Prečo sa to všetko odohralo práve takto? No iste, budú nám vysvetľovať, že to bola náhoda, že takto sa prosto vyvinula situácia. Môžeme tomu veriť a nemusíme. Pamätajúc na staré pravidlo „Cui bono“, časť národa sa nikdy nezbaví presvedčenia, že presne toto bolo čímsi zámerom: namiesto demokratických volieb odovzdať opraty do rúk prezidentke a jej majiteľom.

Lebo keď si zhrnieme, čo sa vlastne odohralo, keď sa na to pozrieme z odstupu, uvidíme, že podstata veci je jednoduchá: táto vládna garnitúra sa rok pred riadnymi voľbami zbavila povinnosti za čokoľvek zodpovedať, a teraz sily, ktoré stoja za ňou, budú môcť dovládnuť už bez politického rizika straty popularity a čiastočne tiež bez nepríjemností spôsobených systémom bŕzd a protiváh v demokratickom systéme.

No iste, na ceste k absolútnej moci samozrejme majú ešte prekážky, niekto by namietol, že veď nemajú plnú právomoc naozajstnej vlády a asi ani nedostanú dôveru parlamentu. Lenže práve v tom je tá finta: ak budú niečo potrebovať pretlačiť, tak to môžu postaviť do polohy, že je to urgentné a „aká škoda, že teraz nemáme plnohodnotnú vládu a funkčnú koalíciu“. A čo iné teda ostane, než že o veci rozhodne veľvyslanectvo, prepáčte, samozrejme to bol preklep, správne malo byť prezidentka. A všetci budú krčiť plecami, že čo sa dá robiť, taká je situácia, stalo sa.

A pochopiteľne, mám na mysli najmä veci súvisiace s vojnou. Tých podivných udalostí, počnúc systémom S-300, stíhačkami, až po divný nákup leteckého paliva bolo aj doteraz veľa a všetko sa to prepieklo bez následkov – aký je dôvod si myslieť, že to nebude pokračovať?

Toto je pre washingtonských jastrabov ideálna situácia, mať v strednej Európe krajinu plne k dispozícii na čokoľvek, čo sa im bude hodiť pri plánovaní provokácií a eskalácie vojny na Ukrajine. Lepšiu príležitosť už mať nebudú. Alebo áno? Je možné, aby to, čo príde po voľbách, bolo voči vojnovým štváčom ešte povoľnejšie?