Podnikatelia vítajú reformu stavebného zákona z dielne vicepremiéra Holého

Zamestnávatelia považujú súčasný zlyhávajúci systém územného plánovania a povoľovania stavieb za jednu z hlavných prekážok rozvoja podnikateľského prostredia a zvyšovania životnej úrovne obyvateľov na Slovensku

Zamestnávatelia považujú súčasný zlyhávajúci systém územného plánovania a povoľovania stavieb za jednu z hlavných prekážok rozvoja podnikateľského prostredia a zvyšovania životnej úrovne obyvateľov na Slovensku. Za najväčšie negatíva, s ktorými sa pri aplikácii súčasnej stavebnej legislatívy stretávajú, označili dĺžku konaní, nedostatočnú odbornosť a nekonzistentnosť rozhodovania mnohých stavebných úradov. Za problematické považujú duplicitu konaní a nedostatočnú digitalizáciu. To má podľa nich za následok výraznú nepredvídateľnosť a ťažkopádnosť stavebných konaní, ktoré zvyknú byť neprimerane dlhé, nereflektujú potreby trhu a nedosahujú štandardy vyspelých krajín.

Slovensku patrí podľa podnikateľov nedôstojné 146. miesto rebríčka Doing Business

Slovensku patrí podľa podnikateľov nedôstojné 146. miesto rebríčka Doing Business, ktorý vydáva Svetová banka, čo je najmä dôsledkom neúmerne dlhých stavebných konaní. Priemerná lehota potrebná na získanie práva stavať dosahuje na Slovensku až 300 dní. Dlhé stavebné konania motivujú potenciálnych investorov smerovať svoje zámery do iných štátov. Od výstavby na Slovensku často odrádza aj rozdielna a nekonzistentná prax jednotlivých stavebných úradov. Očakávaná legislatívna zmena navrhovaná podpredsedom vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefanom Holým by mala reagovať na súčasné výzvy. Tatiana Prokopová, predsedníčka výboru Real Estate v rámci Americkej obchodnej komory SR, ocenila najmä snahu o zjednotenie rozhodovacej praxe, sprehľadnenie a jasné definovanie povoľovacích procesov, výrazné zrýchlenie konaní, elektronizáciu a profesionalizáciu postupov v tejto oblasti. Ako pripomenula, súčasný viac ako štyridsaťkrát novelizovaný stavebný zákon bol prijatý v roku 1976, avšak stále nereflektuje aktuálne potreby trhu.

Po neschválených návrhoch z rokov 2015 a 2019 sa momentálne pripravuje už tretí stavebný zákon za posledných šesť rokov.

“Reforma stavebného konania je kľúčovou zmenou, ktorá ovplyvní hospodársky rast a obraz Slovenska na desaťročia. Urobme ju preto zodpovedne, kvalitne a nadčasovo,” dodal výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Serina s tým, že 12 zamestnávateľských organizácií a zväzov sa zaujíma o proces zmeny stavebnej legislatívy a preto pomenovali najväčšie problémy súčasnej právnej úpravy a doplnili ich riešeniami.

Týkajú sa napríklad zvýšenia odbornosti stavebných úradov, skrátenia konaní a eliminácie duplicít, digitalizácie či jednoznačnej definície účastníkov konaní. Za dôležité označili riešenie čiernych stavieb, nedostatku v kvalite a bezpečnosti stavieb alebo technického a dopravného vybavenia územia.

Systém stavebných konaní

Systém stavebných konaní by mala sprehľadniť najmä digitalizácia komunikácie a spisov. Podkladové dáta na prípravu a projektovanie stavieb sú podľa zamestnávateľov často nepresné a nachádzajú sa v množstve rôznych podkladov a dátových systémov, ktoré prevádzkujú rôzne subjekty. Preto si príprava stavieb vyžaduje komplikované dožadovanie a vyhľadávanie vstupných údajov zo strany stavebníkov, architektov a projektantov.

„Ak má elektronizácia a digitalizácia v rámci stavebného konania v praxi účinne fungovať, bude nutné zadefinovať povinnosť používania georeferencovaných podkladov, ktoré budú zabezpečovať správne a absolútne priestorové umiestnenie ľubovoľného objektu s vopred definovanou presnosťou,“ pripomenul generálny sekretár Zamestnávateľského zväzu geodézie a kartografie Matej Vagač.