Denníky Pravda, Hospodárske noviny, či server Topky v piatok priniesli správu o tom, že existujú pochybnosti o Čaputovej koncipientskej praxi, ktorá je podmienkou na to, aby advokátsky koncipient mohol zložiť advokátsku skúšku a stať sa advokátom. Čaputová v rámci svojej praxe, počas ktorej sa mala vzdelávať pod vedením skúsených právnikov, vraj aktívne podnikala, čo je podľa advokátskej komory nezlučiteľné so zákonom. Čaputová svoje podnikanie na živnosť počas praxe neoznámila Slovenskej advokátskej komore, pričom ak by tak urobila, komora by jej podnikanie takmer isto neumožnila (píšeme o tom TU).

Iné podozrenie sa týka toho, či Čaputová mala oprávnenie vykonávať právne odborné činnosti, ktoré údajne vykonávala v rokoch 2005 – 2010. Ak by totiž v čase, keď ešte nebola advokátkou, vykonávala právnickú poradenskú činnosť, ktorá je poskytovaná len na základe živnostenského oprávnenia, šlo by o priestupok alebo trestný čin (zdroj).

Že tieto podozrenia majú racionálne jadro, tomu by nasvedčoval aj fakt, že sa Čaputová nechala vyškrtnúť zo zoznamu advokátov. Veď aký iný zmysluplný dôvod než maslo na hlave mohla mať k tomuto neštandardnému kroku? Neobstojí argument, že tak urobila preto, že chce vstúpiť do politiky – v takýchto prípadoch si totiž advokáti zvyknú svoju činnosť iba pozastaviť. Vyškrtnutie zo zoznamu znamená, že ak by sa Čaputová chcela ešte niekedy venovať advokácii, musela by opäť absolvovať advokátske skúšky. Toto celé však vôbec nedáva zmysel.

Ďalšou otázkou je, na základe čoho vlastne Čaputová dostala ocenenie a 175 tisíc dolárov od Goldmanovej nadácie. Podľa textu na stránke nadácie Čaputová, ktorá sa len v roku 2010 stala advokátkou, mala stáť v čele kampane za odstránenie pezinskej skládky. V roku 2008 (vtedy ešte nebola advokátkou) je síce spomínaná ako právnička občianskej iniciatívy „Skládka nepatrí do mesta“ (píše o tom zdroj), ktorý mimochodom spomína, že k prípadu sa vyjadroval aj prominentný právnik Ernest Valko), ale podľa dostupných zdrojov Čaputová nefiguruje medzi účastníkmi súdneho konania na Najvyššom súde SR v roku 2010 a ani medzi účastníkmi konania v roku 2012 na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu. Ale ak sa táto právnička nepodieľala na príprave rozhodujúcich súdnych podaní, ktoré vlastne ten prípad vyhrali, potom teda akú úlohu v tom celom hrala?

A kto vlastne je Goldmanova nadácia, ktorá udeľuje Goldmanovu environmentálnu cenu? Poslanec Ľuboš Blaha uvádza, že táto rodinná nadácia bola založená preto, aby propagovala liberalizmus, globalizmus, židovskú kultúru, a aj ochranu životného prostredia, pokiaľ je to v súlade s liberálnymi hodnotami. V hodnotiacej komisii sú traja potomkovia rodiny Goldmanovcov, a ešte traja ultraliberálni aktivisti. Blaha konštatuje, že pre túto tvrdú proizraelskú a liberalistickú čeliadku, otvorene a významne prepojenú na americké vládne kruhy, je ekológia iba „sexi spôsob ako presadzovať neoliberálne hodnoty“. Podľa neho je to iba kamufláž, ktorá slúži na nenápadné financovanie vybraných ľudí po celom svete. Tento názor potvrdzuje aj fakt, že takmer všetci ocenení majú vo svojich krajinách založené mimovládky ovplyvňujúce lokálne spoločenské dianie smerom k liberalizmu a nezvyčajne vysoké percento z nich sa aktívne angažuje v politike, a to aj na vysokých postoch (píšeme o tom TU).

Kým Čaputovej protikandidát Maroš Šefčovič nemá problém ukázať manželku a ďalších rodinných príslušníkov, lebo zjavne ide o štandardnú slovenskú rodinu, v prípade tejto kandidátky je rodinné pozadie oveľa záhadnejšie. Nejasnosti sú okolo jej osobného života, v akej firme to vlastne pracoval jej otec a najnovšie sa objavili alarmujúce správy o Čaputovej bratovi Danielovi Strapákovi, ktorý je tiež členom Progresívneho Slovenska. Ten mal údajne figurovať vo firme, ktorá voči štátu urobila na daniach dlhy až 5,6 milióna eur (!), ale mal sa tejto firmy, ako aj jej dlhov, šikovne zbaviť špekulatívnym zlučovaním firiem a ich prepisovaním na biele kone (zdroj). Ani k týmto podozreniam sa Čaputová zatiaľ nevyjadrila.

Najväčšie pochybnosti však vzbudzuje to, kto za Čaputovou stojí. Je známou vecou, že Čaputová, to je do značnej miery kontroverzný podnikateľ a politický dobrodruh Ivan Štefunko, ktorý financoval veľkú časť jej kampane, či už priamo alebo cez svoju stranu Progresívne Slovensko, ktorej je hlavným sponzorom. Lenže sú tu aj iné, oveľa tajomnejšie postavy. Ľuboš Blaha hovorí: „Pomáha určite Eset, pomáha určite Penta a pomáhajú ďalší, ale na toho, na koho chcem upozorniť dnes, na toho by sme si mali špeciálne posvietiť. Pretože kľúčovou tvárou kampane Zuzany Čaputovej je jedna veľmi pochybná agentúra, ktorá sa nazýva Shaviv Strategy and Campaigns.“ Blaha uvádza, že Čaputovú v podstate „vytvoril“ majiteľ tejto agentúry, Aron Shaviv, ktorý je mimoriadne dôležitou konšpiračnou, až hrozivo kľúčovou postavou spájanou s rôznymi udalosťami od prevratu a atentátu v Čiernej Hore až po víťazstvo Matúša Valla v bratislavských voľbách primátora.

Video Ľuboša Blahu

Všetky tieto otázky a úvahy ľudí, ktorí sa zaujímali o to, kto sa nám to vlastne hlási na post hlavy štátu, by pani Čaputová možno označila ako antikampaň, klamstvá a ohováranie. Je ich však príliš veľa, prichádzajú zo všetkých strán. Naznačujú prinajmenšom to, že Zuzana Čaputová nemusí byť tak celkom tou dobrou a ušľachtilou vílou konajúcou dobro (podobnosť s „dobrým anjelom“ čiste náhodná?), na akú sa hrá…

Americký spisovateľ Truman Capote povedal: „Realista je človek, ktorý má správny odstup od svojich ideálov.“ Voliči by od ideálov odstup mať nemali, ale v situácii, keď stojíme pred voľbou medzi dvomi kandidátmi, istá dávka realizmu a pragmatizmu nezaškodí. Je iba na nás, aby sme rozhodli, či sa na najbližších päť rokov po Kiskovej koze symbolom Prezidentského paláca má stať mačka vo vreci, ktorú tam tak veľmi potrebujú dostať ľudia ako Aron Shaviv.

Ivan Lehotský