Francúzske Mistraly sú “vrtuľníkové lode v mini bikinách“, v našej klíme zamrznú a nebudú fungovať, povedal v roku 2017 v interview pre Sputnik Srbsko vtedajší vicepremiér Dmitrij Rogozin a vysvetlil, že Moskva neprišla o veľa kvôli tomu, že Francúzsko odmietlo z politických dôvodov dokončiť výstavbu dvoch vrtuľníkových lodí pre ruské loďstvo.

Kam sa podeli francúzske lode Mistral?

Ruské ministerstvo obrany a konzorcium z francúzskej spoločnosti DCNS a ruskej OSK podpísali v roku 2011 zmluvu o výstavbe dvoch vrtuľníkových lodí podľa francúzskeho projektu Mistral, ktoré by dokázali zabezpečiť výsadky vojenských jednotiek, použitie bojových vrtuľníkov a vykonanie funkcie veliteľského strediska rôznych vojenských síl, a tiež lodnej nemocnice . Potom nastal rok 2014, udalosti na Kryme a na juhovýchode Ukrajiny. Francúzsko pozastavilo dodávku lodí do Ruska. V septembri toho istého roku nedostavali lode predané Egyptu.

ZSSR mal vrtuľníkové lode, ale iné

Sovietsky zväz vlastnil dve vrtuľníkové lode – Moskvu a Leningrad, lenže tie určili na likvidáciu ponoriek pomocou vrtuľníkov a nemali nič spoločné s modernými univerzálnymi výsadkovými loďami (ako dnes často hovoria vrtuľníkovým lodiam). Práca na tom, čomu dnes hovoria vrtuľníkové lode, prebiehala v ZSSR v osemdesiatych rokoch.

V tej dobe sa podobný druh lodí ešte len objavil a v našej krajine si dosť jasne neuvedomili, ako sú potrebné a aké miesto by mohli obsadiť v štruktúre vojenského loďstva. Projekty sa prejednávali, otestovali velením námorníctva, avšak výstavbu reálnych vzoriek nezačali. V rokoch 1990 – 2000 v zahraničí vyvinuli niekoľko projektov univerzálnych výsadkových vrtuľníkových lodí, vrátane dosť úspešných, ako francúzsky Mistral. Dnes vlastní podobné lode USA, Francúzsko, Južná Kórea, Austrália, Španielsko a rad ďalších štátov.

Rusko o to tiež usiluje. 9. mája 2020 sa plánuje ceremónia začatia výstavby dvoch univerzálnych výsadkových lodí v lodeniciach Zaliv na Kryme.

A ako je to s lietadlovými loďami?

S ohľadom na posledné udalosti okolo lode Admirál Kuznecov môže vzniknúť otázka: Prečo je venovaná pozornosť exotickejším vrtuľníkovým lodiam a nič sa nedeje s tradičnými lietadlovými loďami, keď Rusko má iba jednu? Už som písal o zložitej histórii tejto lodnej triedy.

Myslím, že otázka výstavby lietadlovej lode alebo dokonca lietadlových lodí, sa v našej krajine predsa len o rok alebo dva vyrieši.

Už zverejnili správu, že práca na atómovej lietadlovej lodi, prvej v Rusku, začnú v roku 2023. Súčasné dejiny dokázali, že nie je reálne robiť si nárok na úlohu námornej veľmoci prvej trojky bez útočných oddielov lietadlových lodí, kdežto Rusko tieto ambície, súdiac podľa všetkého má. Vrtuľníková loď je, ale účinnou zbraňou iba v prípade, že už existuje prevaha vo vzduchu. A toto majú na starosti práve lietadlové lode.

900 ruských námorných pešiakov

Oznámili, že výtlak nových ruských vrtuľníkových lodí Sevastopoľ a Vladivostok bude minimálne 25 tisíc ton a dĺžka bude 220 metrov. Loď pojme viac ako 20 vrtuľníkov, bude vybavená špeciálnym priestorom pre výsadkárov a dokáže dopraviť 900 námorných pešiakov. Nová vrtuľníková loď nebude zrejme vybavená útočnými zbraňami, ale takmer určite prostriedkami protilietadlovej obrany v podobe raketových delostreleckých systémov Pancir–M.

Takáto loď je plnohodnotným plávajúcim letiskom pre výsadkové a útočné vrtuľníky. Prvé dokážu zabezpečiť výsadok prvých útočných oddielov výsadkárov v ktoromkoľvek teréne. Veľký počet námorných pešiakov z nich môže byť vylodený pomocou špeciálnych člnov, a to vrátane vzduchového vankúša.

Vrtuľník Ka–52K ako útočná sila

Hlavnou útočnou silou má byť lodná modifikácia vrtuľníka Ka–52, ktorú pred niekoľkými rokmi vyrobili špeciálne pre Mistral. Tieto vrtuľníky, ktorých plný názov znie Ka–52K Katran, dokážu vykonať plnohodnotné operácie s cieľom izolácie priestoru bojových aktivít, zásahu ako stacionárnych, tak pohyblivých nepriateľských objektov, môžu byť úspešne použité proti pechote a tankom. Túto modifikáciu už otestovali v Sýrii, kde Katran rozmiestnili na lietadlovej lodi Admirál Kuznecov v Stredozemnom mori. Katran má tiež “staršieho brata“, verziu Ka–52 Aligátor pre armádne letectvo, avšak Ka–52K má rad predností: skladajúce lopatky vrtule (pre kompaktné rozmiestnenie na lietadlovej alebo vrtuľníkovej lodi) a takisto silnejšie radary a raketový systém Hermes–A s maximálnym doletom striel 20 km.

Štáb a nemocnice

Vrtuľníkové lode, ktoré plánuje postaviť Rusko, dokážu zabezpečiť rôznorodé letecké, pozemné a námorné operácie prakticky v akejkoľvek vzdialenosti od “metropoly“. Stať sa, napríklad “jadrom“ operácie pri sýrskom pobreží alebo niekde v juhovýchodnej Ázii. Hlavnou prednosťou lode je zrejme systém špeciálne vybavených priestorov pre štáb operácie s príslušným komunikačným a analytickým zariadením. Rozmiestnenie štábu v maximálnej blízkosti miesta operácie značne zníži riziko akýchkoľvek prieťahov so získaním, spracovaním a rozborom informácií, a tiež s prijatím rozhodnutia a ich oznámením vojenským jednotkám.

Navyše, sa táto univerzálna loď môže stať normálnou základňou pre operácie ďaleko od vlastného pobrežia. Na lodi sa dá rozmiestniť nemocnica, sklady, logistické stredisko. Takáto loď dokáže umiestniť vo svojich priestoroch a v prípade nutnosti vyslať po vode a vzduchu do určených miest ako personál, tak techniku alebo dokonca iba jednoducho náklad. Môže sa pritom nachádzať v bezpečnej vzdialenosti od pobrežných síl nepriateľa.

Kto ochráni vrtuľníkovú loď?

Vrtuľníková loď (ako vlastne aj lietadlová loď) potrebuje ochranu. Navyše nebude samozrejme sama: potrebuje ochranné plavidlá a v prípade potreby aj lode a ponorky s útočnými raketovými zbraňami. Posádky sa môžu meniť s kolegami, ktorí si komfortne oddýchli na palube univerzálnej vrtuľníkovej lode.

Súčasne má ruská flotila vo výzbroji veľký počet lodí a ponoriek, ktoré dokážu zabezpečiť ochranu takejto vrtuľníkovej lode. V pobrežných vodách to môžu byť napríklad nejadrové ponorky typu Varšavjanka alebo Sankt–Peterburg (projekty 636 a 677), lode typu korveta projektu 20380 a dokonca malé raketové lode Karakurt a Bujan–M. Ich miesto v oceáne majú obsadiť perspektívne torpédoborce typu Lider a fregaty projektu 22350, takisto viacúčelové atómové ponorky Jaseň–M.

Na jednej strane bude vrtuľníková loď sama o sebe dosť dobrým terčom, ale na druhej strane má byť jej konštrukcia projektovaná s ohľadom na eventuálny zásah niekoľkých priestorov.

Z Ruska do Južnej Ameriky

Dá sa predpokladať, že univerzálne lode Vladivostok a Sevastopoľ získa Tichomorská a Čiernomorská flotila. V Tichomorí bude táto loď poprednou loďou flotily a “jadrom“ budúceho lodného oddielu, ktorý, nielen dokáže pôsobiť v pobrežnom pásme, ale aj vykonať samostatné operácie v priestoroch veľkého oceánu.

Čiernomorský Sevastopoľ zaistí operácie nielen v Čiernom mori, ale aj pri sýrskom pobreží a možno aj v iných miestach Stredomoria a v Atlantiku, napríklad pri africkom alebo juhoamerickom pobreží. Tieto lode umožnia vykonanie operácií celkom inej úrovne: v súdobých dejinách nemal ZSSR a Rusko analógy kapacít, ktoré dostane ruské námorníctvo po prijatí nových lodí do výzbroje.