Peter Brezáni: Každú vyhrážku vojnou zo strany KĽDR treba brať vážne

Bratislava 19. apríla (TASR) – Napätie na Kórejskom polostrove v ostatných týždňoch výrazne vzrástlo v dôsledku hrozieb Severnej Kórey, adresovaných Spojeným štátom i Japonsku. Do akej miery by mal svet brať vážne hrozby vojnou zo strany komunistického režimu? Celý problém má viacero dimenzií, uviedol v rozhovore pre TASR Peter Brezáni zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).

-Mal by svet brať vážne vojnové hrozby zo strany KĽDR?-

Severná Kórea pred 63 rokmi rozpútala na Kórejskom polostrove vojnu, za posledných 60 rokov niekoľkokrát operovali jej agenti na území Južnej Kórey, uskutočnili niekoľko teroristických útokov, atentátov na najvyšších predstaviteľov Kórejskej republiky, potopili juhokórejskú loď, ostreľovali raketami juhokórejské územie, nedodržali takmer žiadnu dohodu. Uskutočnili, aj napriek varovaniam širšieho medzinárodného spoločenstva (vrátane Ruska a Číny, čoby najbližších "spojencov"), tri jadrové testy. Inými slovami, dlhodobo pôsobí ako destabilizujúci prvok v regióne a preto treba každú vyhrážku vojenskej intervencie, resp. hrozby brať vážne a pripraviť sa na to veľmi dôkladne.

Treba však brať do úvahy skutočnosť, že celý problém ma viacero dimenzií. Okrem bezpečnostnopolitickej roviny, ktorá má mimochodom v regióne ďalekosiahle ekonomické a spoločenské konsekvencie (v podobe nutnosti oveľa vyšších výdavkov na obranu a bezpečnosť v regióne v porovnaní s inými krajinami, ako aj konštantného ohrozenia spoločnosti), má však tento problém rovinu zahraničnopolitickú a vnútropolitickú.

Severná Kórea takto reagovala pravidelne pri zmenách v regióne, príp. zmenách v širšom okruhu, ktorý je v "kórejskom probléme" zainteresovaný. Nedávno bol zvolený nový americký prezident, menilo sa vedenie na juhu polostrova, v Číne a v Japonsku. Nové vedenie KĽDR sa preto muselo prezentovať v nejakej pozícii. Na straníckom zjazde v marci 2013 Kim Čong-un otvorene priznal, že jadrové zbrane a jadrový program mať chce a mať bude. V tom istom prejave však najmladší Kim zdôraznil, že okrem dôrazu na budovanie jadrového potenciálu KĽDR bude toto vedenie klásť dôraz na ekonomický rozvoj. Na rozvoj, na ktorý treba veľa zdrojov. Dá sa to interpretovať samozrejme rôzne, ale jeden z možných variantov (a podľa môjho názoru relevantný) je, že ide o ponuku na negociácie s tým, že vyjednávacia pozícia KĽDR ako "de facto" jadrovej mocnosti bude lepšia, teda že z týchto rokovaní získa KĽDR oveľa viac, než z tých predchádzajúcich.

Nemôžeme však zabudnúť ani na vnútropolitický rozmer, ktorý je veľmi dôležitý. Treba mať na pamäti fakt, že Kim sa ujal svojej pozície len nedávno, je mladý, neskúsený a ocitol sa v prostredí, ktoré si nepomáhal spoluvytvárať na rozdiel od svojho otca, ktorý sa na prevzatie moci pripravoval viac ako 20 rokov, bol aktívny v zahraničnej politike (je spájaný s teroristickými akciami na juhu) a okruh spolupracovníkov si dôkladne preveroval a vyberal s tým, že mal krytie a patronát svojho otca. Toto najmladší Kim nestihol. Vnútri severokórejského režimu existuje viacero skupín, ktoré majú svoje záujmy a ktoré môžu na nového vodcu vplývať. Ten je momentálne pod vplyvom svojho strýka (Jang Song-teka), takže sa dá očakávať, že priebeh bude podobný, ako v prípade vyhrážok za čias Kim Čong-ila. Kim Čong-un totiž musí aj tvrdému jadru armády ukázať, že sa nebojí a že je odhodlaný postaviť sa aj silnejšiemu protivníkovi. Všetok krik je, podľa môjho názoru, určený primárne domácemu publiku, aby nakoniec mohol pred Severokórejčanov predstúpiť a hrdo oznámiť, že vďaka jeho opatreniam k napadnutiu územia KĽDR nedošlo.

-Aký je podľa vás cieľ Pchjongjangu pri hrozbách adresovaných USA a Japonsku?-

Nevidel by som to príliš dramaticky a skôr by som to vnímal ako rétorické cvičenie. Ako som spomenul, v oboch krajinách sa menilo vedenie – v Japonsku prišlo k výmene premiéra, v Amerike sa menil minister zahraničných vecí. V Japonsku majú Američania svoju základňu a v Južnej Kórei momentálne prebieha za ich aktívnej účasti vojenské cvičenie. Japonci neraz povedali, že akúkoľvek raketu, ktorú by severokórejci chceli testovať a ktorá bude letieť ponad územie Japonska, zostrelia. Zároveň sú obaja významným členom šesťstranného dialógu, ktorý (ne)prebieha od roku 2003. Pri KĽDR treba stále pamätať na skutočnosť, že jej jediným negociačným tromfom a zároveň jedinou úspešnou (z ich pohľadu) kartou je zastrašovanie a jadrový potenciál. Čím viac budú vplývať na dôležitých hráčov, tým lepšie, podľa ich logiky, vyhliadky na výsledky negociácií budú mať.

-Niektoré tajné služby severokórejskú raketovú technológiu podceňujú. Domnievate sa, že dokáže Kim Čong-un reálne naplniť svoje hrozby?-

Je samozrejme otázne, do akej miery je severokórejská armáda, resp. vedenie odhodlané na daný krok. Nepredpokladám však, že by malo k útoku na juh, USA alebo Japonsko dôjsť. Kim Čong-un by v prvom rade potreboval spojenca, resp. niekoho, kto by mu takýto útok schválil, nakoľko si je KĽDR vedomé značnej prevahy svojho protivníka. Čína ním len v dôsledku svojich rozsiahlych obchodných aktivít s juhom a prítomnosti aspoň 400.000 Číňanov v Soule asi nebude. Len pripomeniem, že k posledným sprísneným sankciám sa Čína pridala a na hraniciach so Severnou Kóreou uskutočnila menšie vojenské cvičenie, naznačujúc tak svojmu susedovi, že ich plánuje chrániť dôsledne. KĽDR má síce odhodlaných vojakov a jednu z najväčších armád na svete čo do počtu príslušníkov, ale ich pripravenosť/odhodlanosť a vojenské spôsobilosti sú otázne. Netreba ani zabúdať na skutočnosť, že testy rakiet z ďalekým doletom nedopadli najlepšie a o ich presnosti sa dá naozaj len špekulovať.

Snáď najvýraznejšie v neprospech naplnenia akejkoľvek vojenskej hrozby hovorí to, že Kim a jeho blízki sú jediní, kto z existencie režimu profituje. Keďže vedia, že žiadny priamy stret by neustáli, určite vedia aj to, že by boli zároveň jediní, kto by po takomto strete prišiel o všetko.

-Aký by mali podľa Vás Spojené štáty a aj medzinárodné spoločenstvo zaujať postoj voči súčasnej napätej situácii na Kórejskom polostrove?-

Pokojný a rázny. Aj keď je veľká pravdepodobnosť, že ide naozaj len o prípravu pôdy pre ďalšie rokovania a upevňovanie si vlastnej pozície doma, treba dať KĽDR jednoznačne (ale pokojne) najavo, že akýkoľvek pokus o provokáciu sa skončí ráznou odpoveďou. Juhokórejská prezidentka to dala jasne najavo, keď prenechala posúdenie akejkoľvek provokácie na predstaviteľov juhokórejskej armády aj napriek tomu, že ona je najvyšším veliteľom ozbrojených síl. A neustále KĽDR ponúkať rokovanie. Skôr alebo neskôr si za rokovací stôl sadnú. Tie rokovania by však už svojim správaním nemali "riadiť" Severokórejčania, už by nemali byť len fórom, ktoré reaguje, ale platformou, ktorá KĽDR bude usmerňovať. Už by naozaj mali prestať rokovať štýlom "ak prestanete, tak…" a prejsť na formu "ak neprestanete, tak".

-Po nástupe Kim Čong-una k moci mnohí dúfali, že krajina naberie iný kurz, než za vlády jeho otca Kim Čong-ila. Tieto nádeje sa však, zdá sa, nenaplnili. Čo Severná Kórea podľa Vás sleduje takouto politikou?-

Išlo naozaj len o zbožné prianie. Ak sa pozrieme do histórie, Kim Čong-il (a ostatne aj Kim Čong-un) preberal nástupníctvo, resp. bol ustanovený za nástupcu najmä preto, že ako priamy potomok svojho otca, veľkého vodcu Kim Ir-sena je jediný, ktorý môže úspešne a efektívne udržať ideu/politiku Čučche (teda ideologický koncept, podľa ktorého je KĽDR riadená). Každá reforma alebo zmena ekonomického systému vyžaduje výraznú politickú a najmä ideologickú zmenu. Inými slovami, žiadny z potomkov Kim Ir-sena nemôže reformovať ekonomický systém bez toho, aby nejakým spôsobom poprel Čučche a tým pádom aj legitimitu svojej vlády a vlastne aj existenciu celej krajiny.

Takže jediným možným zdrojom finančnej a inej pomoci bez reformného úsilia je zahraničie, ktoré ho však poskytne len ak sa Severná Kórea niečoho vzdá. A to niečo je od roku 1994 (teda takmer 20 rokov – čo korešponduje aj s rozpadom bipolárneho sveta, zánikom ZSSR a zmenou politiky Číny, čoby hlavných "donorov") jadrový program.

-Existuje podľa vás účinné riešenie napätej situácie na Kórejskom polostrove?-

Jediné riešenie na zastavenie napätia je pád režimu, ktorý však momentálne nechce nikto. Je naozaj veľmi malá šanca, že by sa režim v KĽDR zreformoval sám – ak áno, museli by sa vzdať moci tí, ktorí sú pri nej momentálne, čo príliš pravdepodobné nie je. Ak tu bude Kim, bude na polostrove napätie.