Môj profil 
Predplatné
Kotka a Maxwell boli tento týždeň na dvojdňovej pracovnej návšteve SR. „Uvádzali sme ich do témy, kde sa Slovensko nachádza, aká je história informatizácie, kde by sme mali pridať, čo by sme mali zlepšiť. Majú pre nás niekoľko dôležitých odkazov, ktoré vieme okamžite implementovať do našej praxe,“ uviedla pre TASR generálna riaditeľka sekcie informatizácie ÚPVII Martina Slabejová.
Od Veľkej Británie sa chce úrad vicepremiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) učiť v oblasti cloudu, v ktorom dosiahla krajina významné úspechy. „Ide o implementáciu služieb tak, aby jednotlivé ministerstvá nemuseli vynakladať veľké finančné prostriedky, ale aby svoje služby mohli umiestňovať na jednom mieste, čím šetríme rozpočet a investície do oblasti informatiky,“ priblížila Slabejová.
Po vzore Británie plánuje vláda úzko spolupracovať so súkromným sektorom a využívať aj komerčné zdroje. Služby pre štát tam dnes ponúkajú desaťtisíce malých a stredných firiem.
„Aby štát nemusel budovať veľké systémy a investovať peniaze do obnovy hardvéru a softvéru. Na základe nejakej kategorizácie dát využívať spôsoby cloudu, ktoré sú dnes používané bežne vo svete a ktoré sa osvedčili v iných štátnych správach,“ vysvetlila Slabejová.
Maxwell poukázal na viacero prekážok, ktorým musela britská vláda pri elektronizácii verejnej správy čeliť. Problémom boli zastarané technológie, nezáujem ľudí o prácu pre štát aj bezpečnosť. Zmeniť museli tiež spôsob obstarávania, v ktorom veľké firmy získavali drahé zákazky. Po novom sú zmluvy jednoduchšie a uzatvárajú sa s menšími spoločnosťami.
S vyvinutými nástrojmi a manuálmi sa chce Maxwell podeliť aj so slovenským úradom. „Sme vlády, nesúťažíme medzi sebou. Všetko, čo sme vybudovali, vám s radosťou posunieme, pretože vy to pravdepodobne ďalej zlepšíte aj pre nás,“ objasnil.
Estónsko označila Slabejová za lídra v informatizácii a hoci je menšie ako Slovensko, možno po ňom zopakovať procesy pri zavádzaní elektronických služieb. Kotka, ktorý je považovaný za otca estónskej informatizácie, vníma ako najväčší úspech to, že dnes tam už prakticky neexistujú papierové služby a celý život občana funguje „digitálne“.
„Vaši úradníci skutočne chcú dosiahnuť zmenu, je to na nich vidieť. Otázkou je, či na to získajú dostatok financií a politickej podpory, ktorá musí trvať dlhšie ako niekoľko mesiacov. Všetky náročné IT reformy totiž potrebujú čas,“ zdôraznil.
„To, na čo nás upozornili obaja títo kolegovia a čo môžeme okamžite implementovať do praxe, je, aby sme hovorili o tých službách. Aby sme hovorili jazykom, ktorému porozumie občan a toto je oblasť, kde máme čo zlepšovať,“ poznamenala Slabejová.
Slovensko to podľa nej riešilo vlani, keď zavádzalo elektronické občianske preukazy s čipom pre štatutárov. „Je to proces a myslím si, že nielen inšpirovať, ale aj využiť expertov z oboch krajín nám pomôže pri akcelerácii a zavádzaní služieb štátu pre občanov a podnikateľov,“ konštatovala šéfka informatizácie na ÚPVII.
Zároveň tvrdí, že elektronické služby štátu musia byť intuitívne, musia fungovať a byť bezpečné. V legislatívnom procese je novela zákona o e-Governmente, ktorá by mala na budúci rok priniesť okrem iného možnosť platby za tieto služby kartou.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
