Môj profil 
Predplatné
Prišli ste na to, čo môže byť dôvodom pedofílie? Prečo je podľa vás možné, že dospelý pociťuje sexuálnu príťažlivosť k dieťaťu?
Dôvody sú mnohé. U niekoho je to nutkanie spáchať násilný čin, iný má psychologický problém – a pedofília je jasnou chorobou psychiky; môže to byť aj tendencia človeka byť čoraz menej ľudským. Totiž, sme svedkami toho, že v spoločnosti sa vytráca jemnocit. Všetci sa tu bavia o zneužívaní a násilí na ženách, no len málo sa hovorí o násilí na deťoch – len v Taliansku bolo v priebehu 10 rokov zavraždených 250 detí vlastnými rodičmi. A to nehovoríme o deťoch, ktoré sú siroty alebo opustené…
Pedofília je podľa vás len otázkou psychiky, alebo sú v hre aj iné faktory – ekonomické, politické, ideologické,…?
Ak pod slovom ideologické rozumieme snahy o normalizovanie perverzity, tak áno. Je tu obrovský ideologický vplyv. Ocitli sme sa v štádiu, v ktorom dokonca napomáhame ničeniu detí aj skrze priemysel – deti sa totiž stali priemyselnými kvantitami. Hovorí vám niečo potrat? Ak sa zabitie dieťaťa stane tak ľahkým a bezvýznamným ako prehltnutie tabletky, už je potom všetko možné. Aj táto situácia v spoločnosti len odráža, akú hodnotu má dnes ľudský život. V hlbokej kríze nie je ekonomika. Človek je v hlbokej kríze.
Čo si myslíte, nakoľko je pedofília rozšírená medzi zasvätenými osobami?
Pedofilných kňazov je zhruba 1% spomedzi 500 000 zasvätených z celého sveta. Je to veľmi vážny problém a škandál nesmiernych rozmerov. Tento problém sa však zviezol popri svetovom fenoméne zneužívania maloletých, a je len prirodzeným dôsledkom, že táto celosvetová tendencia neobišla ani semináre. To však ešte nič neznamená. Cirkev vždy bude musieť bojovať za ochranu detí až do skončenia časov. A dovtedy tiež bude musieť oplakávať všetky obete, ktorým nedokázala alebo nechcela pomôcť.
Americká psychiatrická asociácia (APA) oznámila, že v budúcom vydaní diagnostického manuálu – tzv. DSM, plánuje zmeniť definíciu pedofílie. Nastanú vraj zatiaľ nešpecifikované zmeny. V minulosti už boli snahy vyškrtnúť egodistonickú pedofíliu zo zoznamu DSM, no našťastie bola nútená urobiť krok späť a ponechať ju tam aspoň dočasne. A v súčasnosti mnohé európske krajiny prijímajú tzv. „národnú stratégiu“ proti homofóbii, ktorá sa postupne rozširuje aj do iných dimenzií. Najnovšie, práve v Taliansku sa vláda uzniesla, že táto stratégia má „eliminovať akúkoľvek diskriminačnú legislatívu, ktorá by trestne napádala sexuálne vzťahy medzi dospelými rovnakého pohlavia ako aj sexuálne vzťahy (vychádzajúce zo vzájomného konsenzu) na základe veku medzi homosexuálnymi či heterosexuálnymi osobami. Jednoducho, zvonia priam impozantným spôsobom na normalizáciu pedofílie. Kam toto všetko smeruje podľa vás? Kto má záujem o tak obrovskú kultúrnu zmenu a prečo?
Pedofília a homosexualita sú dve odlišné veci. Avšak, medzi európskou inteligenciou sa jednoznačne nachádza aj pedofilná loby. Môžem vám to garantovať. A potom psychiatri hovoria, čo chcú: podľa vás znásilnenie niekoľkodňového bábätka je alebo nie je čosi hrozné, ohavné a násilné? Keď si títo páni nevedia dať odpoveď, nech sa spýtajú detí! Aj po rokoch! Tieto „omáčky“ o konsenze medzi osobami sú len obyčajným pokusom o normalizáciu sexuálnych vzťahov medzi dospelými a deťmi. Ako hovoríte, je to kultúrny boj, a len málo ľudí sa mu stavia proti.
Vyvolalo vaše angažovanie sa proti pedofílii nejaké negatívne reakcie? Boli ste niekedy v ohrození a neprekrúcali to, čomu sa venujete, proti vám? Komu vaša práca prekáža?
Prekrúcania? Mnohé vyhrážky, klebety, ohovárania. Ale o tom radšej ani nebudem hovoriť. Od roku 2000 mi bezpečnostný úrad poskytuje ochranu a odvtedy kamkoľvek idem, musím to ohlásiť na polícii, aby vedeli zabezpečiť aspoň tú najzákladnejšiu ochranu. No mne stačia moji anjeli strážni. Ale nevadí. My sme na správnej strane: na strane detí, na strane Krista a evanjelia.
ip
