Nemecko 29. novembra 2017 (HSP/Foto: TASR/AP- Michael Sohn)

So ziskom na úrovni 13 % voličských hlasov v nedávnych nemeckých parlamentných voľbách sa treťou najsilnejšou stala politická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD)  a do Bundestagu sa dostalo niekoľko desiatok jej poslancov. Tento silný výsledok úzko súvisí s otázkou utečencov (migrantov), avšak podpísali sa pod neho aj ďalšie významné faktory – situáciu analyzuje nemecký denník Süddeutsche Zeitung

AfD, založená v roku 2013, zaznamenala v nasledujúcich rokoch prudký vzostup napriek hanlivým označeniam za „populistickú” a “extrémistickú”. Najväčší úspech dosiahla na území bývalej NDR (stala sa víťaznou stranou v spolkovej krajine Sasko) a veľmi úspešná bola aj v Bavorsku. V nemeckej politike sa stala ojedinelým zjavom: po prvý raz od vylúčenia nemeckej strany z Bundestagu v roku 1961 sa v ňom nachádza pravicová strana. Pri jej vzostupe zohrali úlohu tieto faktory:

Strach z migrantov. Začiatkom septembra 2015 rozhodla spolková vláda dovoliť migrantom, ktorí sa usadili v Maďarsku, pricestovať do Nemecka. V nasledujúcich mesiacoch žiadalo o azyl cca 890 000 ľudí. AfD vzniesla mohutnú kritiku na túto prisťahovaleckú politiku, čím sa jej podarilo etablovať ako hlas odporu a vzbury. Ako úzko je spojený vzostup AfD s otázkou migrantov, ukazujú výsledky prieskumu: pred septembrom 2015 boli hodnoty AfD dlhý čas medzi 2 a 6 %. Od septembra začína prudký rast, niekedy až na 16 %. Opakovane pritom AfD využívala aj teroristické útoky, ktoré v jednotlivých prípadoch spáchali ľudia, ktorí žiadali v Nemecku o azyl. Politici AfD obviňovali osobne spolkovú kancelárku, že je zodpovedná za tieto útoky.

Program proti „politickej korektnosti”. Krátko potom, ako bola Alice Weidelová zvolená za vedúcu kandidátky AfD do parlamentných volieb, povedala na straníckom dni v Kolíne: „Ako demokrati a patrioti nedáme si zavrieť ústa. Politická korektnosť patrí na smetisko dejín.” V tomto vyjadrení väzí ďalší základ úspechu AfD. Strana zaradila do svojho programu kritiku „politickej korektnosti”, ktorá je v očiach mnohých občanov prehnaná. Na predvolebných podujatiach opakovane bičovali funkcionári AfD „genderový blud” a kritizovali študijné postupy, zaoberajúce sa úlohami pohlaví. A požadovali, aby sa opäť otvorene mohla artikulovať národná hrdosť. Do programu proti „politickej korektnosti” patrí tiež vystúpenie za tradičný obraz rodiny a kritika zavedenia homomanželstiev.

Online volebný boj. Žiadna nemecká strana nie je na internete taká aktívna ako AfD. Od svojho založenia v roku 2013 stavili stratégovia strany veľmi silne na Facebook, aby šírili svoje myšlienky. To je „rýchlejší, priamejší a cennejší prístup k ľuďom”, povedal hovorca AfD Christin Lüth. Vo volebnom boji do Bundestagu posilnila strana svoje online metódy. Pre týždne pred parlamentnými voľbami angažovala americkú agentúru HarrisMedia, ktorá má povesť, že vie internetové kampane extrémne vyhrotiť. Na objednávku AfD vykonal Harris tzv. negatívnu kampaň – druh volebného boja, ktorý je v Nemecku zakázaný. Je založený na silnom skreslení pravdy a na osobných útokoch na konkurentov. Štúdia Oxfordskej univerzity ukázala, že AfD aj na Twitteri je s odstupom najaktívnejšia nemecká strana.

Zaujatie úlohy obete. Mnohí chcú vidieť v AfD hrozbu pre demokraciu. Jej stranícki stratégovia už včas obrátili túto myšlienku: spôsob, s akým sa s AfD zaobchádza, ukazuje, že demokracia v štáte je ohrozená. AfD sa podarilo štylizovať sa ako obeť establišmentu, ktorý chce prekážať členom strany vykonávať ich demokratické práva. Prípady tejto inscenácie boli viackrát neobratné, napr. keď vedúca kandidátky Alice Weidelová opustila volebné vysielanie ZDF a potom oznámila, že moderátorka s ňou nespravodlivo zaobchádzala. Niekedy však politici, žurnalisti a iní aj zbytočne pomáhali AfD. Napr. keď sa predsedníčka vlády spolkovej krajiny Porýnie-Falcko Malu Dreyerová pred krajinskými voľbami v roku 2016 odmietla zúčastniť TV diskusie so zástupcom AfD. Podobný efekt mali aj často prejavené požiadavky nedať AfD k dispozícii priestory na ich podujatia alebo pokusy demonštrantov tieto podujatia blokovať.

Kalkulované provokácie. AfD opakovane pútala pozornosť rétorickými lámaniami tabuizovaných tém. Spolková predsedníčka Frauke Petryová žiadala v krajných prípadoch použitie strelných zbraní na hraniciach proti migrantom, jej zástupkyňa Beatrix von Storchová písala, že to isté by malo platiť aj pre ženy a deti. Životný druh Petryovej a krajinský šéf AfD v Severnom Porýnsku-Vestfálsku Marcus Pretzell povedal po útoku na berlínskom Breitscheidplatz, že tam usmrtení sú „Merkelovej mŕtvi” a stranícky pravičiar Björn Höcke znevážil pomník holokaustu ako „pomník hanby”. Takéto vyjadrenia sú vypočítané a majú strane získať pozornosť médií – je uvedené v internom strategickom letáku. V uvedených a mnohých ďalších prípadoch sa to podarilo, pretože mnohé médiá (vrátane Süddeutsche Zeitung) sa chopili lámania tabu politikmi AfD. To pomohlo strane, aby zostala v povedomí.

Ivan Lužák