Krajina v zajatí neodvolateľnej odvolanej zombie-vlády sa bude ešte dlhé mesiace zmietať v politickej agónii. O čom to bude? Už teraz začína byť nad slnko jasnejšie, že to budú nevídané populistické preteky v voľnom štýle.

Už asi nikto nemá ilúzie o tom, kde asi bude latka úrovne a etiky predvolebného boja. Tá napokon aj tak už dávno kontinuálne klesá a preráža všetky dná, ale tentoraz, aj vzhľadom na medzinárodnopolitické okolnosti, sa vo vzduchu vznáša neurčitá obava, či nás náhodou nečaká nepríjemné prekvapenie v podobe naozaj dramatického, doposiaľ nepredstaviteľného skoku, prerazenia aj toho posledného dna, ktoré nás delí od doposiaľ nevídaných vecí, od plnohodnotnej diktatúry v pinochetovskom štýle.

Vtip roka: hejslovák Káčer

Máme tu ten prípad s dočasným ministrom Káčerom. Je to úsmevné: tento kovaný „Američan“, top káder globalistov sa tu teraz ocitol v role slovenského vlastenca, ktorý Slovákov varuje pred veľkomaďarskou hrozbou. Ale samozrejme, až také vtipné to nie je: tak ako vždy, tento človek ani teraz nie je ničím iným, než predĺženou rukou Washingtonu a od svojich pánov ani tentoraz nedostal za úlohu ochraňovať slovenskú štátnosť. Zadanie bolo iste iné: možno panstvo považovalo za vhodné pred blížiacimi sa voľbami trochu pošramotiť slovensko-maďarské vzťahy.

Len tak, preventívne. Napríklad preto, aby sa náhodou po slovenských voľbách nezačal v strednej Európe a na Balkáne až po Turecko črtať pás trochu slobodnejších štátov, ktoré by mohli jedného dňa zabudnúť na staré spory a uvedomiť si, kto je spoločný nepriateľ. (Keď sa pozriete na mapu, začne to dávať zmysel: Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Turecko…) Ako presný opak protiruského „sanitárneho kordónu“, ktorý USA tak starostlivo budujú už nejaký ten piatok.

Samozrejme, Káčer dôrazne, so zdvihnutým prstom a pohľadom významne upretým na Washington upozornil, že on v žiadnom prípade nevaroval pred Maďarskom ako takým, ale len pred zlým Orbánom. O to tu však teraz nejde, oveľa zábavnejšie je to, ako kauzu „Káčer“ využil na zisk politických bodov ten, kto zvyčajne číta hru medzi prvými: Igor Matovič.

Matoviča už trochu poznáme, a preto sa nikto nebude ani trochu čudovať, že práve on ako prvý začal Čaputovú plamenne vyzývať, aby Káčera stiahla z funkcie – napriek tomu, že Káčer nie je nominant nikoho iného, než práve Matovičovho vlastného politického gangu. Momentálne to ona jediná môže urobiť. Áno, až taká dôležitá táto bystroumná osoba teraz je, až takto to „soudruzi demokraté“ z koaličnej junty dokázali domrviť.

Technológia kukučkinho vajca

Čaputová, predstavte si tú politickú jasnozrivosť, sa nechala počuť, že od Matoviča je to začiatok predvolebnej kampane. A hodila to na Hegera, že to on má najprv prísť s požiadavkou Káčera stiahnuť. Nuž čo, na budúci rok budú aj prezidentské voľby a jej sa v paláci páči, celkom jej to tam ladí k pleti a k šatám, a tak celkovo si na ten domček už zvykla.

A prečo to ten Matovič urobil, prečo zaútočil na človeka z užšieho kruhu „vybraných kádrov“ diaľkového riadenia? (Mimochodom, kam patrí Káčer a kam Matovič, o tom najlepšie vypovedá Káčerova pohŕdavá reakcia: „Matovič je nikto a kto je Gyimesi netuším…“) Prečo si to teda Matovič dovolil? On príliš dobre chápe, že u sorosovcov už nikdy nebude mať inú šancu, než jedine ak príde s pekným balíkom voličských hlasov – a tie môže nazbierať jedine tak, že ich bude kradnúť iným súťažiacim, s vlasteneckou agendou.

Veď on, Matovič, je vlastne roduverný Slováčisko, keď sa to tak vezme. „Ísť na Kotlebu by sa dalo ísť, len cielene sa dohodnúť, že týchto zoberieš a týchto chytíš trošku light, akože tú tému, ale rozumne. A budeš mať síce tvrdé, možno tvrdšie vyjadrenia, riešenia zároveň tej problematiky, ale aby tí ľudia videli, že dobre, že hentam máme istotu a v podstate hovorí to, čo Kotleba… dobre, nehovorí to úplne tak, ale hovorí to. Síce tam niektorí hovoria, že s takýmto niečím ísť by sa nemalo, akože demokratická strana by nemala operovať, ale teraz si myslím, že tuto účel svätí prostriedky v tomto…“ Pamätáte sa? Toto Matovič hovoril pred ktorýmisi voľbami svojmu vtedajšiemu kumpánovi, s ktorým sa neskôr, tak ako zatiaľ s každým, rozkmotril.

Je to hra o čas, kto to stihne skôr?

Matovič sa však k úspechu už môže dostať iba s použitím naozaj hrubých metód. Jeho valec už musí ísť na plný plyn, do septembra už príliš veľa času nezostáva. Treba odstrániť poslednú prekážku, ktorou je generálny prokurátor a jeho možnosť zastaviť šafárenie Matovičovej, Lipšicovej a Mikulcovej mafie paragrafom 363 trestného poriadku. Preto Ústavný súd bude teraz predmetný paragraf skúmať, či je v súlade s Ústavou. Odborníci síce hovoria, že tam žiadny konflikt nie je, že naopak, paragraf 363 je súčasťou systému bŕzd a protiváh, ktoré tvoria podstatu právneho štátu, nuž ale veď práve o toto tu ide.

A že ten valec sa riadne rozbieha, tomu nasvedčujú aj udalosti z posledných dní. Prominentný udavač, ktorý by mohol dodať dôležité udania na politikov Smeru a Hlasu, ktorých Matovič potrebuje zlikvidovať, za spreneveru 18 miliónov dostal podmienku a dvestotisícovú pokutu.

Poslanec Ľuboš Blaha to komentuje takto: „Matematika nepustí. Chalan je v zisku 17 miliónov 800 tisíc. A do basy nepôjde. Vyplatilo sa. Super kšeftisko. Stačilo si navymýšľať nezmysly na politikov Smeru, krivo ich poobviňovať a vybavené – Lipšicov mäsiar Repa sa s ním takto kráľovsky dohodol. To je tak – keď kradnete milióny, ale ste ich človek, tak dostanete podmienočku a lup si môžete nechať, no keď vás obvinia z úplatku zopár tisíc ako v prípade Dušana Kováčika, tak idete do basy na 8 rokov natvrdo, aj keď celé vaše obvinenie stojí na klamstve jedného mafiána. A o všetkom rozhodne Tódovej kamoška Pamela Záleská. Kováčikovi osem rokov, Imreczemu podmienku. Lebo tak si to želala Lipšicova mafia. A Matovič. Tá istá Záleská strčila do cely smrti aj Milana Lučanského. Nevinného človeka, ktorý je pre väčšinu Slovákov hrdina za to, ako na Slovensku zatočil s hrubokrkou mafiou. Bloody Pamela.“

Keď už sme pri Ľubošovi Blahovi, glosuje aj ďalšiu bizarnú, a v tomto prípade aj dosť zapáchajúcu vec: „Súdy sa vyznamenali aj v kauze syna generála Macka, ktorý sa sám priznal k tomu, že prepadával cudzie ženy a obťažoval ich svojimi fekáliami. Súd Macka juniora oslobodil aj napriek tomu, že sa sám k perverzným zločinom priznal – veď tatko poctivo slúži Amerike a kope do Ruska, tak samozrejme synáčik odrazu už nie fekálny fantóm, ako inak. Takto to na Slovensku funguje. Dvojaké kilometre. A všetko majú v rukách takí gauneri ako Lipšic, Repa, Hrubala či Kliment. Matovičova chobotnica.“

Toto zjavne nie je koniec podobných bizarností, ale iba začiatok. Normálne oni tie voľby už vyhrať nemôžu, valec teda musí šprintovať. Ak to do septembra povalcovať nestihne, socdem opozícia vyhrá voľby a panstvo za oceánom sa bude hnevať. A preto pôjde hlava-nehlava a zákruty, ktoré sa nebudú dať vybrať normálne, si prípadne tak trochu skráti. Účel svätí prostriedky, vraví Matovič.

Držme si klobúčiky, jazda to bude divoká.