Pápež Pavol VI. – posledný korunovaný pápež a muž veľkého dialógu

Arcibiskup Milána

V roku 1954 ho pápež Pius XII. vymenoval za arcibiskupa Milána, jednej z najväčších a najvýznamnejších diecéz sveta. Montini sa tam ukázal ako pastier otvorený modernému svetu.

Venoval sa robotníkom, mládeži, sociálnym otázkam a dialógu s tými, ktorí boli od cirkvi vzdialení. V roku 1958 ho pápež Ján XXIII. vymenoval za kardinála.

Ako milánsky arcibiskup si získal povesť človeka premýšľavého, citlivého a pracovne mimoriadne vyťaženého. Jeho pastoračný štýl spájal dôslednosť s ochotou počúvať.

Zvolenie za pápeža

Po smrti Jána XXIII. bol Giovanni Battista Montini 21. júna 1963 zvolený za pápeža. Prijal meno Pavol VI., čím naznačil, že chce byť pápežom misie, dialógu a evanjelizácie podľa vzoru apoštola Pavla.

Jeho korunovácia 30. júna 1963 bola poslednou pápežskou korunováciou v dejinách Katolíckej cirkvi. Neskôr symbolicky položil pápežskú tiaru na oltár Baziliky svätého Petra ako znak zrieknutia sa svetskej moci a ľudskej slávy.

Pápež Druhého vatikánskeho koncilu

Najväčšou úlohou Pavla VI. bolo dokončiť Druhý vatikánsky koncil. Znovu ho otvoril 29. septembra 1963 a stanovil mu štyri hlavné priority: hlbšie pochopenie Cirkvi, vnútornú reformu, jednotu kresťanov a dialóg so svetom.

Koncil sa skončil 8. decembra 1965. Pavol VI. počas neho podporil ekumenizmus, medzináboženský dialóg, obnovu liturgie a nový spôsob komunikácie Cirkvi so súčasným človekom.

Počas koncilu vyhlásil Pannu Máriu za Matku Cirkvi a zdôrazňoval, že všetci kresťania sú povolaní k svätosti.

Reformátor cirkevného života

Po skončení koncilu zaviedol Pavol VI. rozsiahle reformy. Ustanovil Synodu biskupov ako stály poradný orgán pápeža, zreformoval Rímsku kúriu a otvoril jej vedenie väčšiemu počtu predstaviteľov z rôznych krajín.

Zaviedol aj vekové hranice pre biskupov a kardinálov. Biskupi mali po dovŕšení 75 rokov ponúknuť rezignáciu a kardináli po osemdesiatke stratili právo voliť pápeža.

Mimoriadne významná bola liturgická reforma. Pavol VI. vydal nový Rímsky misál a umožnil širšie používanie národných jazykov pri slávení liturgie. Reforma priniesla veľkú obnovu, ale aj napätie a kritiku zo strany konzervatívnych skupín.

Pápež pútnik a muž mieru

Pavol VI. sa stal prvým pápežom modernej doby, ktorý začal cestovať po svete. Bol prvým pápežom, ktorý cestoval lietadlom a navštívil všetky kontinenty okrem Antarktídy.

V roku 1964 putoval do Svätej zeme, kde sa stretol s pravoslávnym patriarchom Athenagorasom I. Toto stretnutie sa stalo historickým krokom k zmiereniu medzi Východom a Západom.

V roku 1965 vystúpil v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku. Jeho slová „Už nikdy vojna, nikdy viac vojna!“ sa stali jedným z najsilnejších mierových posolstiev 20. storočia.

Humanae vitae a roky nepochopenia

Jedným z najdiskutovanejších dokumentov jeho pontifikátu bola encyklika Humanae vitae z roku 1968. Pavol VI. v nej potvrdil tradičné učenie Katolíckej cirkvi o manželstve, otvorenosti životu a odmietnutí umelej antikoncepcie.

Dokument vyvolal veľké diskusie vo vnútri Cirkvi aj v spoločnosti. Mnohí ho podporovali, iní s ním nesúhlasili. Kritika Pavla VI. hlboko zasiahla a poznačila posledné roky jeho pontifikátu.

Napriek nepochopeniu zostal presvedčený, že Cirkev nemôže obetovať pravdu kvôli popularite.

Atentát v Manile

Dňa 27. novembra 1970 počas návštevy Filipín zaútočil na Pavla VI. muž prezlečený za kňaza. Pokúsil sa ho bodnúť nožom krátko po prílete na letisko v Manile.

Pápežov osobný sekretár Pasquale Macchi útočníka odstrčil a zabránil vážnejšiemu zraneniu. Pavol VI. napriek útoku pokračoval v plánovanom programe návštevy.

Smrť a svätosť

Pavol VI. zomrel 6. augusta 1978 v Castel Gandolfo po prijatí svätého prijímania. Mal 80 rokov.

Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež František 19. októbra 2014. Za svätého bol kanonizovaný 14. októbra 2018 vo Vatikáne. Jeho liturgická spomienka sa slávi 29. mája, v deň jeho kňazskej vysviacky.

Odkaz Pavla VI.

Pavol VI. bol pápežom veľkých premien, ale aj veľkej samoty. Dokončil koncil, otvoril Cirkev dialógu so svetom, začal éru pápežských ciest a zmenil vonkajšiu podobu pápežstva.

Jeho život ukazuje, že skutočný reformátor nemusí byť hlasný. Niekedy je to človek tichý, premýšľavý a zraniteľný, ktorý nesie zodpovednosť aj vtedy, keď mu svet nerozumie.

Do dejín vstúpil ako posledný korunovaný pápež, pápež dialógu, mieru a odvážnej obnovy Katolíckej cirkvi.