Pápež Ján Pavol II. pred 35 rokmi menoval Jána Chryzostoma Korca za kardinála

V piatok 29. mája uplynie 35 rokov odvtedy, ako pápež Ján Pavol II. na všeobecnej audiencii ohlásil jeho menovanie za kardinála. Slávnostný akt vymenovania za kardinála sa potom uskutočnil 28. júna 1991 a Ján Chryzostom Korec sa ako prvý predstaviteľ slovenskej cirkevnej provincie stal členom kardinálskeho kolégia.

Všeobecná či generálna audiencia je verejné stretnutie pápeža s veriacimi a pútnikmi z celého sveta. V teplých mesiacoch a všeobecne za priaznivého počasia prebieha na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. V zime, alebo pre zlé počasie, sa koná v Aule Pavla VI.. V máji 1991 mal tento spôsob oznámenia zo strany Jána Pavla II. silný symbolický a diplomatický význam. Ohlásenie menovania nitrianskeho diecézneho biskupa Ján Chryzostoma Korca za kardinála pred tisíckami pútnikov bolo verejným vyzdvihnutím významného predstaviteľa tajnej cirkvi, ktorý prežil prenasledovanie totalitným režimom, strávil roky vo väzení a pracoval ako robotník. Týmto krokom Ján Pavol II. prejavil aj osobitnú úctu a vďaku za statočnosť všetkých, ktorí vytrvali vo viere počas komunizmu.

Menovanie za kardinála bolo oficiálne zavŕšené na konzistóriu 28. júna 1991, keď pápež Korcovi odovzdal červený biret – štvorhrannú kardinálsku čiapku, kardinálsky prsteň a menovaciu listinu. Ján Chryzostom kardinál Korec mal ako kardinál-kňaz pridelený rímsky titulárny kostol sv. Fabiána a Venancia.

Ján Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch. Do rehole jezuitov vstúpil v Ružomberku 15. septembra 1939. Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol 1. októbra 1950 tajne vysvätený v Rožňave za kňaza. Po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov ho ako 27-ročného 24. augusta 1951 tajne vysvätili za biskupa. Pracoval ako robotník, pričom tajne vyvíjal aktívnu apoštolskú činnosť.

V roku 1960 ho odsúdili na 12 rokov za vlastizradu pre náboženskú činnosť medzi študentmi. Po rokoch väzenia v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach sa v roku 1968 zapojil do obnovy náboženského života. V roku 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý mu odovzdal biskupské insígnie.

Štát mu však nedal súhlas k pastorácii, a tak ďalších 20 rokov pôsobil tajne, pričom bol považovaný za vedúcu autoritu umlčanej cirkvi na Slovensku. Pracoval naďalej ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v Petržalke.

Po páde totalitného režimu sa v januári 1990 stal rektorom Kňazského seminára v Bratislave a 6. februára 1990 ho pápež Ján Pavol II. menoval za nitrianskeho diecézneho biskupa. Nitriansku diecézu spravoval do roku 2005. Ako emeritný biskup až do svojej smrti pôsobil v Nitre. Zomrel 24. októbra 2015 vo veku 91 rokov.

Pri príležitosti vzniku SR a jeho 75. narodenín mu v roku 1999 premiér Mikuláš Dzurinda v zastúpení prezidenta SR udelil štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku I. triedy.

Ústav pamäti národa priznal kardinálovi Korcovi 27. októbra 2015 postavenie účastníka protikomunistického odboja a veterána protikomunistického odboja in memoriam. V priestoroch Biskupského paláca na Nitrianskom hrade vznikla v júli 2017 aj Pamätná miestnosť Jána Chryzostoma kardinála Korca.

Prvým Slovákom vymenovaným za kardinála bol Jozef Tomko. Pápež Ján Pavol II. ho vymenoval v roku 1985. Tomko bol dlhoročným prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov či predsedom Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy.

K najvýznamnejším cirkevným hodnostárom, ktorí sa otvorene hlásili k slovenskej národnosti a získali kardinálsky titul, patrili Alexander Rudnay (1760 – 1831) či Ján Krstiteľ Scitovský (1785 – 1866).