Padajúce lietadlá a záhadné úmrtia. Čo sa deje okolo spoločnosti Boeing?

Washington 5. mája 2024 (HSP/Ria/Foto:TASR/DPA-Georg Wendt)

Boeing sa v médiách čoraz častejšie objavuje spôsobom, ktorý vôbec nie je taký, aký by si vedenie korporácie želalo. Najskôr časté poruchy lietadiel a v poslednom čase aj podivné úmrtia zamestnancov, ktorí, teraz vidieť, riskovali svoj život, keď boli ochotní informovať o nezrovnalostiach vo výrobe. O tom, čo sa deje s leteckým koncernom si prečítajte v materiáli RIA Novosti, ktorý pripravil David Narmanija

Záhadné úmrtia

Pozornosť verejnosti upútala smrť Joshuu Deana – audítora kvality v spoločnosti Spirit AeroSystems, ktorá je jedným z dodávateľov koncernu. Bol medzi prvými, ktorí odhalili, že vedenie spoločnosti ignorovalo problém výrobných chýb.

Podľa denníka The Seattle Times 45-ročný obyvateľ Kansasu viedol zdravý životný štýl, nesťažoval sa na choroby, ale doslova za dva týždne zomrel v dôsledku bakteriálnej infekcie.

Pozoruhodné je, že do nemocnice išiel kvôli ťažkostiam s dýchaním a lekári najprv diagnostikovali zápal pľúc.

Tomuto prípadu by sa nevenovala taká pozornosť, nebyť úmrtia bývalého zamestnanca spoločnosti Boeing Johna Barnetta. Našli ho 9. marca v jeho aute na parkovisku hotela Holiday Inn v meste North Charlton v Južnej Karolíne. Vedľa neho ležala zbraň.

Barnett dva dni po sebe vypovedal v prípade týkajúcom sa nezrovnalostí pri výrobe osobných lietadiel. Na tretie pojednávanie sa nedostavil a na telefonáty svojich právnikov nereagoval. Podľa hlavnej verzie vyšetrovania je dôvodom jeho umrtia samovražda.

Príbuzní tomu neveria. Podľa nich bol krátko pred smrťou v dobrej nálade: „Tešil sa na svoju výpoveď na súde a dúfal, že vďaka nej sa spoločnosť na výrobu lietadiel zmení.“

Podobne sa vyjadrujú aj právnici oznamovateľa. „Nevideli sme žiadne náznaky, že by chcel spáchať samovraždu. – tvrdia. – Je nemožné uveriť tomu, čo sa stalo.“

„Nadriadení boli z vojenskej sféry.“

Právnici opísali Barnetta ako „statočného, čestného muža s najvyššou integritou“. Tieto vlastnosti z neho urobili jedného z najvýraznejších odporcov globálneho leteckého gigantu.

Odborník pracoval v spoločnosti 28 rokov. V roku 2010 bol preložený do nového závodu v Charlestone v Južnej Karolíne. Práve tu sa montoval Boeing 787 Dreamliner.

„Nové vedenie nerozumelo procesom,“ povedal Barnett v rozhovore. – Celý tento tím zlyhával. Pochádzali z vojenského prostredia. <…> Začali na nás tlačiť, aby sme nedokumentovali chyby, aby sme pracovali mimo predpisov, aby sme dovolili používať chybné diely bez ich opravy. <…> Chceli len vytlačiť lietadlá z dverí a hotovo.“

Vyskytli sa tri kritické problémy: titánové úlomky, ktoré zostali po montáži podlahy a mohli poškodiť elektroniku pod obšívkou, nefunkčné núdzové kyslíkové zariadenie (asi 25 % systémov nefungovalo správne) a chybné montážne diely.

Ohrozenie bezpečnosti

Výrobné problémy ovplyvnili aj bezpečnosť letu. Napríklad 11. marca 2024 lietadlo Boeing 787 Dreamliner letiace zo Sydney do Aucklandu náhle stratilo výšku. Pilot povedal, že na chvíľu stratil kontrolu: „Všetky ukazovatele jednoducho zhasli.“

„Zobudil som sa a videl som ľudí na strope,“ spomína jeden z cestujúcich. – Bolo to, akoby boli na ňom prilepení a potom spadli na zem.“

Tento incident bol len jedným z piatich, ktoré sa Boeingu v tom týždni stali. A nebol to len Dreamliner, ktorý sa dostal do správ.

Tak napríklad 7. marca sa Boeingu 777 štartujúcemu v San Franciscu odtrhlo koleso podvozku. To spadlo na zaparkované autá. A dva mesiace predtým – 5. januára – počas letu stroju 737 MAX 9 spoločnosti Alaska Airlines odleteli dvere. Lietadlo ešte nestihlo nabrať výšku a tragédii sa tak podarilo zabrániť. Ako sa ukázalo, výrobný personál jednoducho zabudol prišrubovať dvere lietadla.

Kontrolór je na ceste

Úrad pre civilné letectvo (FAA) v roku 2017 preveril Barnettove výpovede a potvrdil časť jeho obvinení, pričom požadoval, aby letecký gigant prijal potrebné opatrenia.

Už v januári tohto roku FAA uviedol, že spoločnosti nepovolí rozšíriť výrobu lietadiel radu MAX a nariadil kontrolu všetkých lietadiel tohto typu. Ich prevádzka bola pozastavená na šesť týždňov.

Spoločnosť nevyhovela 33 z 89 testov. Ukázalo sa, že montážnici kontrolovali tesnosť lietadiel pomocou hotelovej karty a na mazanie dielov používali obyčajné tekuté mydlo.

Nebezpečné preteky

Systémové problémy korporácie sa však prejavili ešte skôr – po dvoch veľkých katastrofách. V októbri 2018 sa nové lietadlo 737 MAX 8 letiace z Jakarty zrútilo do Jávskeho mora. Zahynulo 189 ľudí. O niekoľko mesiacov neskôr, v marci 2019, sa to isté lietadlo podľa podobného scenára zrútilo v Etiópii – 157 obetí.

Vyšetrovanie ukázalo, že krutý žart si so spoločnosť zahrala snaha udržať krok s hlavným konkurentom – európskym Airbusom. V určitom momente začal Boeing zaostávať.

V roku 2010 Airbus predstavil nový produkt – úspornejšie a ekologickejšie dopravné lietadlo A320neo s vylepšenými motormi. V reakcii na to spoločnosť Boeing opäť zmodernizovala klasiku – lietadlo radu 737.

Drak lietadla, vyvinutý ešte v 60. rokoch minulého storočia, mal charakteristickú vlastnosť: krátke podvozkové nohy a malú vzdialenosť od krídla k zemi. Nezmestili sa tam tým pádom nové motory, ktoré konštruktéri posunuli za okraj krídla. A tu trpela ovládateľnosť – lietadlo malo príliš zdvihnutý nos, kvôli čomu mohlo spadnúť do plochej vývrtky.

Aby sa to napravilo, boli nové 737 vybavené špeciálnym programom, systémom na zlepšenie manévrovacích charakteristík (MCAS). Ten nútil nos lietadla klesať, keď bol nebezpečne naklonený nahor. Ale posádky do toho neboli zasvätené okamžite.

Keď pilotom predložili príručku, ukázalo sa, že k nej majú veľa otázok. Podľa odborníkov to mohla byť jedna z príčin havárie lietadla v Etiópii. Existovali však pochybnosti o spoľahlivosti samotného programu: spoliehal sa len na jeden z dvoch snímačov uhla nábehu.

V tejto situácii začali dopravcovia hromadne rušiť objednávky a palmu prvenstva v odvetví z hľadiska počtu dodaných lietadiel získal Airbus, ktorý ju drží dodnes. Problémy spoločnosti s príjmami vo výške desiatok miliárd dolárov zasiahli celú americkú ekonomiku. Odborníci odhadujú, že kvôli tomu USA v roku 2019 prišli o jedno celé percento rastu HDP, ktorý sa v tom roku zastavil na 2,3 percenta.

Koncern má v krajine obrovský vplyv. Bývalí zamestnanci sú preto všetkými prostriedkami nútení mlčať – na to upozornil napríklad inžinier Sam Salehpour, ktorému sa podľa jeho slov vyhrážali fyzickým násilím.

Je tiež príznačné, že napriek všetkým týmto správam sa leteckí dopravcovia nie sú ochotní vzdať výrobkov leteckého gigantu – inak sa výroba civilných lietadiel na svetovej úrovni zmení na monopol Airbusu.

Boeing zatiaľ plánuje sériu odstúpení: generálny riaditeľ spoločnosti Dave Calhoun už oznámil svoj zámer odísť do dôchodku koncom roka 2024. Svoje pozície opustia aj Stan Deal, šéf divízie Boeing Commercial Airplanes, a Lawrence Kellner, predseda predstavenstva. Či však personálne rozhodnutia pomôžu odstrániť existujúce problémy, zostáva záhadou.

Prečítajte si tiež:

• Chamtivosť akcionárov a vrcholového manažmentu takmer zničila Boeing