Osuský a Budaj sa v otázke osobnosti Dubčeka nezhodujú

Bratislava 28. novembra 2021 (TASR/HSP/Foto:Facebook)

Koaličné strany vnímajú Alexandra Dubčeka ako významnú osobnosť slovenských dejín a vyzdvihli jeho reformné snahy. Peter Osuský z SaS pripomenul, že Dubček bol aktívnym predstaviteľom totalitného režimu a presvedčeným komunistom. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) to vidí inak. Dubček sa podľa neho jasne prihlásil k demokracii a už počas komunistického režimu presadzoval socializmus s ľudskou tvárou

“Dubček sa skutočne prihlásil k demokracii, nie k pokračovaniu totalitného režimu, hoci kedysi bol jeho príslušníkom. Dvadsať rokov bol de facto domácim väzňom, a vtedy aj najsledovanejším disidentom komunistického Československa, kým sa dočkal spojenia s mladšou generáciou,” povedal Budaj a pripomenul jeho účasť na novembrových udalostiach roku ’89. Dubček podľa neho zosobňoval víziu režimu s ľudskou tvárou i to, že európsky humanizmus má hodnotu na oboch stranách železnej opony. “Aj v roku ’89 bol platným partnerom a bojoval s nami proti extrémistom. Dokázal sa stavať za demokraciu s veľkou ráznosťou a odvahou. Hlásil sa k sociálnej demokracii, ale predovšetkým k Európe,” podčiarkol.

Osuský považuje za primerané triezve hodnotenie Dubčeka napriek tendencii heroizovať ho. Podľa jeho slov bol Dubček pevne presvedčeným komunistom, ktorý ani ako symbol a stelesnenie “obrodného procesu” neuvažoval o niečom, čo by prekračovalo hranice ústavne zakotvenej vlády jednej strany. “Nehovoriac o politickej pluralite, bez ktorej niet demokracie. V zrejme dobrom úmysle sa pokúsil, podobne ako Gorbačov o dve dekády neskôr, o kvadratúru kruhu – o súžitie komunistickej totality s demokraciou. Ako oba pokusy dopadli, vieme. Demokratický komunizmus je blud rovnako ako demokratický nacizmus,” podčiarkol. Pripomenul napríklad aj jeho podpis pod tzv. “obuškový” zákon.

Strana Za ľudí považuje Dubčeka za významnú osobnosť napriek viacerým “osobným zlyhaniam” a faktu, že bol aktívnym spolutvorcom totalitného komunistického režimu. “Reformná Pražská jar, ktorej bol symbolom, dala ľuďom v Československu nádej na slobodný život v demokracii. Žiaľ, v auguste ’68 invázia vojsk Varšavskej zmluvy ukázala krutú realitu – že tá nádej bola vo vtedajších geopolitických podmienkach klamlivá,” skonštatovala strana. Následná normalizácia podľa nej uvrhla krajinu do obdobia temna a na dve desaťročia zastavila reformný proces. “Následky si nesieme dodnes. Dubček svojou povahou a zanietením ukázal, že politika sa dá robiť s ľudskou tvárou, pre ľudí,” uzavrela.

“Napriek tomu, že jeho projekt ostal len nenaplnenou nádejou, pre nás navždy zostane spätý s pokusom reformovať socializmus,” uviedlo hnutie Sme rodina. Socializmus s ľudskou tvárou podľa Sme rodina oslovil široké masy a občania vďaka Dubčekovi začali cítiť, že veci by sa dali robiť ináč. Tvrdí, že Dubček o reformách nielen hovoril, ale sa ich snažil naplniť. “Príkladom nám môže byť aj jeho zásadový postoj pri presadzovaní svojich cieľov. Nie úzky osobný politický záujem, osobný prospech, ale plnenie oprávnených požiadaviek širokých vrstiev obyvateľov štátu bol primárnym motívom jeho aktivity,” dodalo. Vidí v tom jeho odkaz pre súčasnú politickú scénu, z ktorej sa podľa hnutia vytratilo to podstatné, čo Dubček považoval za zmysel politiky, “zabezpečenie prosperity a blahobytu najširších vrstiev spoločnosti”.