Môj profil 
Predplatné
Sociálne siete sú podľa neho zaujímavým komunikačným nástrojom a zdrojom množstva informácií aj sociálnych kontaktov, ale zároveň poskytujú priestor pre aktivity, ktoré majú charakter nemorálneho často až protiprávneho konania. „Pritom vo väčšine prípadov je primárnym zdrojom problému vlastné neuvážené konanie, kedy ľudia dobrovoľne poskytnú potenciálnemu útočníkovi intímne informácie, následne využiteľné k zosmiešňovaniu, ohováraniu, či dokonca vydieraniu,“ upozornil Oster.
Dodal, že najčastejšími sú prípady poskytnutia intímnych fotografií či videosekvencií v rámci komunikácie s osobou vystupujúcou pod falošnou identitou. „To, že táto osoba nie je v skutočnosti tým, za koho ju ‚obeť‘ pokladala, obvykle vysvitne až v okamihu, keď sa príjemná priateľská komunikácia zmení v nepríjemné kladenie podmienok za nezverejnenie fotografií a stáva sa nočnou morou obete,“ priblížil IT odborník.
V situácii vystavenia kyberšikane väčšina obetí podľa jeho slov nevie, ako správne reagovať. „Typickým príkladom sú deti. V mnohých prípadoch, ak sa im stane na sociálnej sieti niečo nepríjemné, je pre nich problémom hľadať správne riešenie. Mnohokrát nevedia, na koho sa obrátiť. V škole majú pocit, že je to zbytočné, lebo im nemá kto podať pomocnú ruku a doma majú obavu, že im rodičia zakážu prístup na internet,“ konštatoval Oster s tým, že vzniknutú situáciu sa potom pokúšajú riešiť samostatne. „Obvykle však nesprávnym spôsobom a namiesto vyriešenia problému ho ešte viac skomplikujú,“ dodal.
Ako ďalej spomenul, je ťažké povedať či si používatelia potenciálne nebezpečenstvo na sociálnych sieťach neuvedomujú, nevedia o ňom, prípadne ho bagatelizujú či podceňujú.
„Zásadnú úlohu zohráva, samozrejme, aj neznalosť. Často sú užívateľmi sociálnych sietí používatelia so základnými znalosťami ovládania počítačových technológií a aplikácií. O skutočných nebezpečiach sa dozvedajú až v okamihu, keď sa ich bezprostredne dotýka, čo býva obvykle už neskoro,“ poznamenal IT odborník. Druhou skupinou sú podľa neho používatelia, ktorí síce na istej úrovni poznajú teoretické riziká, ale nevenujú im zásadnú pozornosť, pretože si myslia, že im sa nemôže nič stať. „Bagatelizácia problémov vychádza rovnako z neznalosti možných dopadov,“ doplnil.
Téma rizík sociálnych sietí a kyberšikany sa podľa jeho slov netýka výhradne detí či mládeže. „Sú komunikačným prostriedkom, ktorý využíva aktívne aj stredná generácia a je vystavená úplne rovnakým rizikám ako mládež. Často možno s omnoho vážnejšími dopadmi. Nie sú ojedinelé prípady straty zamestnania či vážne poškodenie povesti v dôsledku neuvážene poskytnutých fotografií,“ podotkol Oster.
Medzi najčastejšie chyby v tejto súvislosti považuje využívanie profilov bez nastavenia aspoň základných bezpečnostných parametrov, zverejňovanie, respektíve sprístupňovanie vlastných osobných údajov dôverného charakteru, či zverejňovanie osobných údajov iných bez súhlasu dotknutej osoby. „Rovnako nebezpečné je tiež zverejňovanie zvyklostí, kam ideme, čo robíme, čo máme alebo dôverná komunikácia s osobami, ktorých identitu nepoznáme a môže byť falošná,“ zdôraznil IT odborník. Chybou je podľa neho tiež zapájanie sa do takzvaných trollovacích, teda nenávistných diskusií.
„Dôležité je uvedomiť si, že čo raz na internet dáme, tak to tam v princípe ostáva navždy. Okamihom odoslania začína žiť vlastným a nekontrolovateľným životom. O fotke umiestnenej na sociálnu sieť nemáte šancu zistiť, kto ju kam skopíroval, uložil a kedy na aké účely ju v budúcnosti použije,“ zakončil Oster.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
