Do roku 2035 tak nórsky rozpočet na obranu vzrastie zo súčasných 112 miliárd korún na viac než 190 miliárd korún a zároveň sa strojnásobí v porovnaní s obdobím pred ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022.

Podľa premiéra toto opatrenie pomôže splniť cieľ Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), podľa ktorého majú obranné výdavky členských krajín dosahovať 3,5 % HDP. „Je to zásadná priorita na posilnenie obranných kapacít Nórska v čase, keď sa bezpečnostná situácia stala ešte vážnejšou a nepredvídateľnejšou,“ povedal Støre.

Nórsko, ktoré je členom NATO, svoj obranný rozpočet zvyšuje každoročne od roku 2021, keď predstavoval 65 miliárd korún.

Vláda vo vyhlásení predstavila viacero priorít vrátane plánov na nové ponorky a fregaty, ako aj modernizáciu kritickej obrannej infraštruktúry. Nórsko chce tiež posilniť kapacity v oblasti elektronického boja, protivzdušnej obrany krátkeho dosahu a autonómnych systémov.

Støre upozornil aj na rastúce ceny a zvyšujúcu sa nedostupnosť obranného vybavenia. „Viac krajín ho nakupuje a dodacie lehoty v niektorých kľúčových oblastiach sa predlžujú, čo znamená, že musíme strategicky premýšľať, ako tieto kapacity začleníme do plánov,“ uviedol.