Vladimir Putin dúfal, že si získa priateľov a ovplyvní skeptikov, keď sa vydal na krátku cestu z Moskvy do Samarkandu na samit Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS).

Namiesto toho sa Putin stretol s chladným závanom kritiky z dvoch krajín, ktoré považuje za priateľov – Indie a Číny. Malou útechou bolo, že ho videli odchádzať z jedného stretnutia s tureckým prezidentom Recepom Erdoganom, ktorý zúfalo hľadal ruskú pomoc pre svoje upadajúce hospodárstvo.

Bol to premiér Naréndra Módí, kto zaujal titulky novín tým, že Putinovi ostro povedal: “Viem, že dnešná doba nie je érou vojny,” a rázne dodal: “Dnes dostaneme príležitosť diskutovať o tom, ako môžeme napredovať na ceste mieru.”

Toto krištáľovo jasné posolstvo bolo nezvyčajne prednesené pred televíznymi kamerami a zhromaždenými novinármi. Putin priznal, že čínsky prezident Si Ťin-pching deň predtým predniesol v podstate rovnaké posolstvo.

Pre Putina je toto pokarhanie od Módího dvojitou ranou popri nespočetných fotografiách rozbitých ruských tankov a správach o ruských vojakoch utekajúcich z okupovaných oblastí pred bleskovým postupom ukrajinských jednotiek, píšu indické noviny.

Putin teraz stojí pred nepríjemnou voľbou: má zintenzívniť vojnu, aj keď ho krajiny, ktoré považoval za priateľov, opúšťajú?

Nepodložené predpoklady

Putinova vojna proti Ukrajine bola plná nepodložených predpokladov, z ktorých najväčší bol ten, že ruský sused sa v priebehu niekoľkých dní vojensky zloží a umožní nastolenie promoskovskej vlády.

Keďže India aj Čína teraz signalizujú svoj nesúhlas s ruskou inváziou, Putinove očakávania, že môže počítať s podporou Indie a Číny vo vojne, sa ukázali ako ďalší omyl.

Hlavný článok na webovej stránke New York Times vyhlásil: “Podčiarkujúc prehlbujúcu sa izoláciu Ruska na svetovej scéne, indický premiér Naréndra Módí v piatok povedal prezidentovi Vladimirovi V. Putinovi, že nie je čas na vojnu.”

Jasný signál, píše NYT

Denník New York Times interpretoval Módího otvorený nesúhlas ako “signál, že krajina, ktorú Kremeľ označuje za priateľskú, sa teraz snaží dištancovať”. India sa v posledných mesiacoch dostala pod paľbu kritiky za nákup ruskej ropy za zvýhodnené ceny. Dostala tiež veľké množstvá hnojív, ktoré pomohli odvrátiť krízu v poľnohospodárskom sektore.

Podobne aj denník The Washington Post zo Samarkandu informoval, že “indický premiér Naréndra Módí ho v súvislosti s vojnou na Ukrajine nekompromisne a verejne vyzval na mier. Prezident Vladimir Putin v piatok vyhlásil, že Rusko sa bude snažiť konflikt “čo najskôr” zastaviť, ale že Ukrajina odmieta rokovať. Ukrajina vyhlásila, že bude bojovať, kým zo svojho územia nevytlačí všetkých ruských vojakov.

Titulok agentúry Bloomberg sa zameral na Siovo posolstvo a uviedol: “Putin objavuje hranice priateľstva súdruha Si.” Článok poukazoval na to, ako ruský a čínsky líder pred šiestimi mesiacmi vyhlásili, že ich väzby “nemajú hranice”.

Agentúra Bloomberg dodala, že v Samarkande “by si ruský líder vystačil s niekoľkými silnejšími slovami a oveľa väčšou ekonomickou podporou. Dostal len o málo viac ako minimum”. Článok dodal, že Si prisľúbil “hlbšiu praktickú spoluprácu” a dodal: “Svojmu starému priateľovi.”…. však nedal nič, čo by si mohol vziať domov. Konkrétne čísla v skutočnosti takmer úplne chýbali.”

Silný muž pod tlakom

Denník Washington Post uviedol, že negatívne signály od Módího aj od Siho museli ruského prezidenta šokovať. Dodal: “Zriedkavé výčitky ukázali, že 69-ročný ruský silák sa dostal pod mimoriadny tlak zo všetkých strán. Na medzinárodnej úrovni čelí výzvam na ukončenie vojny nielen od svojich tradičných kritikov na Západe, ale aj od ázijských partnerov, ktorých nemôže vykresľovať ako prisluhovačov USA.”

Pre Putina musela byť kritika zo strany Indie a Číny negatívnym impulzom navyše, pretože ŠOS považoval za priateľské územie. Cieľom organizácie, na čele ktorej stáli Čína a Rusko, bolo spojiť hŕstku eurázijských krajín, ako sú Uzbekistan, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan, do voľnej aliancie.

V roku 2017 sa k organizácii pripojili India a Pakistan a tento rok sa k nej pridal Irán. Okrem Indie a Pakistanu nie sú v tejto skupine krajín žiadne zavedené demokracie. Žiadna z nich nie je prozápadne orientovaná.

Žiadny veľký prínos pre Indiu

India od svojho členstva neočakávala obrovský diplomatický prínos. V skutočnosti jeden indický diplomat na otázku, prečo sme vstúpili, odpovedal, že: “V zásade sa domnievame, že čo sa týka takýchto organizáciách je lepšie byť v nich ako mimo nich.” Je možné, že členstvo Indie dopadlo lepšie, ako sa očakávalo, a budúci rok budeme hostiť výročný samit vedúcich predstaviteľov skupiny.

Pre Indiu bolo novinkou stretnutie Módího s Putinom. Bolo však potrebné čítať aj iné diplomatické čajové lístky. Je príznačné, že Módí a Si sa nestretli ani na krátkom stretnutí, hoci v posledných dňoch došlo k stiahnutiu vojsk v Gogra-Hot Springs v Ladakhu. Pozorovatelia špekulovali, že cieľom tohto stiahnutia bolo pripraviť pôdu hoc iba na krátke stretnutie Modiho a Siho.

Podobne sa zdá, že India a Pakistan nenadviazali žiadny kontakt, hoci na stretnutí boli prítomní aj premiér Shehbaz Sharif a minister zahraničných vecí Bilawal Bhutto. Na fotografii vedúcich predstaviteľov boli Módí a Šaríf umiestnení na opačných koncoch skupiny, čo jasne ukazuje, že medzi oboma krajinami nedošlo k žiadnemu otepleniu. A to napriek katastrofálnym záplavám v Pakistane, keď India mohla ponúknuť potravinovú pomoc, ak už nič iné.

Ale vzhľadom na slabú koalíciu, ktorá je v Pakistane pri moci, bolo jasné, že ani takéto malé gesto by nebolo prijateľné. Takže aj keď sa premiér Módí dostal na titulné stránky novín iným spôsobom, bolo jasné, že vzťahy medzi Indiou a Pakistanom sa v Samarkande neposunuli ani o milimeter dopredu.

Čo teraz urobí Putin?

Väčšou otázkou teraz je, čo urobí Putin tvárou v tvár sérii ponížení na bojisku a intenzívnemu tlaku nacionalistov, aby získal späť iniciatívu?

Nie je príliš veľa dobrých možností. Všeobecná mobilizácia by bola nepopulárna. Na Západe existujú obavy, že Putin by mohol proti Ukrajine použiť taktické jadrové zbrane.

Putin trvá na tom, že sa v otázke Ukrajiny neponáhľa, a v krátkodobom horizonte možno dúfa, že nedostatok energie a studená zima zlomia odhodlanie Západu a prinútia európske krajiny dotlačiť Ukrajinu k rokovaciemu stolu.